sobota 24. marca 2012

Filozofia ako revolučná zbraň

LOUIS ALTHUSSER | Marxists.org

Interview viedla Maria Antoinietta Macciocchi

1 Mohli by ste nám povedať niečo o vašom osobnom príbehu? Čo vás priviedlo k marxistickej filozofii?

V 1948, keď som mal 30, som sa stal učiteľom filozofie a vstúpil do PCF [Komunistická strana Francúzska]. Filozofia ma zaujímala, chcel som z nej spraviť svoje zamestnanie. Politika bola vášňou, chcel som byť komunistickým radikálom.

Môj záujem o filozofiu vzbudil materializmus a jeho kritická funkcia: kvôli vedeckému poznaniu, proti všetkým mystifikáciám ideologického ´vedenia´. Proti púhemu morálnemu odmietaniu mýtov a lží, pre ich racionálnu a rigoróznu kritiku. Moja vášeň pre politiku bola inšpirovaná revolučným inštinktom, inteligenciou, odvahou a heroizmom pracujúcej triedy vo svojom boji za socializmus. Vojna a dlhé roky zajatia ma priviedli do skutočného kontaktu s pracujúcimi a roľníkmi, a zoznámili ma s komunistickými radikálmi.

Bola to politika, ktorá o všetkom rozhodla. Nie politika vo všeobecnosti: marxisticko-leninistická politika.

Najprv som ich musel nájsť a pochopiť ich. To je pre intelektuála vždy nesmierne ťažké. Bolo to práve tak ťažké v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch z dôvodov, ktoré sú vám známe: dôsledky ´kultu´, Dvadsiaty kongres, potom kríza medzinárodného Komunistického hnutia. Nadovšetko, nebolo ľahké vzdorovať rozšíreniu súčasnej ´humanistickej´ ideológie, a iným útokom buržoáznej ideológie na marxizmus.

Keď som už lepšie chápal marxisticko-leninistickej politike, začal som mať taktiež obrovskú vášeň pre politiku, pretože som prinajmenšom začal chápať veľkú tézu Marxa, Lenina a Gramsciho: filozofia je v podstate politická.

Všetko čo som napísal, najprv sám, neskôr v spolupráci s mladšími súdruhmi a priateľmi, sa navzdory ´abstrakcii´ našich esejí točí okolo týchto konkrétnych otázok.

2 Mohli by ste byť presnejší: prečo je všeobecne tak ťažké byť vo filozofii komunistom?

Byť komunistom vo filozofii znamená stať sa bojovníkom a remeselníkom marxisticko-leninistickej filozofie: dialektického materializmu.

Nie je ľahké stať sa marxisticko-leninistickým filozofom. Ako každý ´intelektuál´, je učiteľ filozofie malomeštiakom. Keď otvorí ústa, hovorí maloburžoázna ideológia: jej zdroje a lsti sú nekonečné.

Viete, čo Lenin hovorí o ´intelektuáloch´. Niektorí jedinci z nich môžu byť označení ako (politickí) revolucionári, a odvážlivci. No ako masa ostávajú ´nenapraviteľne´ maloburžoázni v ideológii. Pre Lenina bol samotný Gorkij, ktorého talent obdivoval, maloburžoáznym intelektuálom. Pre to, aby sa intelektuáli stali ´ideológmi pracujúcej triedy´ (Lenin), ´organickými intelektuálmi´ proletariátu (Gramsci), musia vykonať radikálnu revolúciu vo svojich myšlienkach: dlhé, bolestivé a obtiažne pre-vzdelanie. Nekonečný vonkajší a vnútorný boj.

Proletári majú ´triedny inštinkt´, ktorý im napomáha smerom k proletárskej ´triednej pozícii´. Intelektuáli, naopak, majú maloburžoázny triedny inštinkt, ktorý prudko vzdoruje tomuto prechodu.

Proletárska triedna pozícia je viac ako púhy proletársky ´triedny inštinkt´. Je to vedomie a prax, ktoré sú v zhode s objektívnou realitou proletárskeho triedneho boja. Triedny inštinkt je subjektívny a spontánny. Triedna pozícia je objektívna a racionálna. Na dospenie k proletárskym triednym pozíciám si triedny inštinkt proletárov žiada len byť vzdelaný; triedny inštinkt maloburžoázie, a teda intelektuálov, musí byť naopak zrevolucionarizovaný. Toto vzdelanie a táto revolúcia sú v konečnom dôsledku určené proletárskym triednym bojom vedeným na základe princípov marxisticko-leninistickej teórie.

Ako tvrdí Komunistický manifest, vedenie tejto teórie môže istým intelektuálom pomôcť prejsť k pozíciám pracujúcej triedy.

Marxisticko-leninistická teória zahŕňa vedu (historický materializmus) a filozofiu (dialektický materializmus).

Marxisticko-leninistická filozofia je preto jednou z dvoch teoretických zbraní nevyhnutnou na triedny boj proletariátu. Komunistickí radikáli musia prispôsobiť a použiť princípy teórie: vedu a filozofiu. Proletárska revolúcia potrebuje radikálov, ktorí sú ako vedci (historický materializmus) a filozofi (dialektický materializmus), aby napomáhali pri obrane a rozvoji teórie.

Formácia týchto filozofov naráža na dve veľké ťažkosti.

Poprvé –politická- obtiažnosť. Profesionálny filozof, ktorý vstúpi do Strany, ostáva, ideologicky, maloburžoáziou. Musí zrevolucionarizovať svoje myslenie, aby obsadil proletársku triednu pozíciu vo filozofii.

Táto politická obtiažnosť je ´posledným determinantom´.

Druhá –teoretická- obtiažnosť. Vieme, akým smerom a akými princípmi musíme pracovať, aby sme definovali túto triednu pozíciu vo filozofii. No musíme rozvinúť marxistickú filozofiu: je teoreticky a politicky naliehavé tak spraviť. Dnes je táto práca rozsiahla a ťažká. Pretože v marxistickej filozofii filozofia zaostala za historickou vedou.

V súčasnosti je v našich krajinách táto ´dominanta´ obtiažna.

3 Preto rozlišujete medzi vedou a filozofiou v marxistickej teórii? Ako viete, proti tomuto rozlišovaniu sa dnes častokrát protestuje.

Viem. No tento ´protest´ je starým príbehom.

Ak by sme boli mimoriadne schematickí, mohli by sme povedať, že v dejinách marxistického hnutia, znamenalo potlačenie tohto rozlíšenia buď pravicovú alebo ľavicovú odchýlku. Pravicová odchýlka potláča filozofiu: ostala len veda (pozitivizmus). Ľavicová odchýlka potláča vedu: ostáva len filozofia (subjektivizmus). K tomu jestvujú ´výnimky´ (prípady ´obratov´), no tie ´potvrdzujú´ pravidlo.

Veľkí lídri marxistického robotníckeho hnutia od Marxa a Engelsa po dnešok vždy vraveli: tieto odchýlky sú dôsledkom vplyvu a dominancie buržoáznej ideológie nad marxizmom. Z ich strany vždy obhajovali tento rozdiel (veda, filozofia), nielen pre teoretické, ale tiež zásadné politické dôvody. Spomeňte si na Lenina v Materializme a empirio-kriticizme či ´Ľavicovom´ komunizme. Jeho dôvody sú jasne zreteľné.

4 Ako oprávnite rozdiel medzi vedou a filozofiou v marxistickej teórii?

Odpoviem vám stanovením viacerých predbežných a schematických téz.

1. Fúzia marxistickej teórie a robotníckeho hnutia je najdôležitejšou udalosťou v celej histórii triedneho boja, t. j. prakticky v celých ľudských dejinách (prvý dopad: socialistické revolúcie).

2. Marxistická teória (veda a filozofia) predstavuje bezprecedentnú revolúciu v dejinách ľudského poznania.

3. Marx založil novú vedu: historickú vedu. Dovoľte mi použiť obraz. Vedy, ktoré poznáme boli nastolené viacerými veľkými ´svetadielmi´. Pred Marxom boli vedeckému poznaniu otvorené dva takéto kontinenty: kontinent matematiky a kontinent fyziky. Prvý Grékmi (Táles), druhý Galileom. Marx otvoril tretí kontinent vedeckého poznania: kontinent histórie.

4. Otvorenie tohto nového kontinentu spôsobilo vo filozofii revolúciu. Je to zákon: filozofia je vždy prepojená s vedami.

Filozofia sa zrodila (s Platónom) pri otvorení kontinentu matematiky. Bola trasnformovaná (Descartom) otvoreném kontinentu fyziky. Dnes sa zrevolucionarizovala otvorením kontinentu dejín Marxom. Táto revolúcia sa nazýva dialektický materializmus.

Premeny filozofie sú vždy reakcie na veľké vedecké zistenia. Tým pádom v podstate vyvstávajú po udalosti. To je dôvod prečo filozofia v marxistickej teórii zaostala za vedou. Sú tu iné dôvody, o ktorých všetci vieme. No v súčasnosti je toto tá hlavná.

5. Dohromady iba proletárski radikáli rozpoznali revolučné možnosti Marxovho vedeckého objavu. Ich politická prax ňou bola transformovaná.

A tu prichádzame k najväčšiemu teoretickému škandálu v súčasnej histórii.

Ako celok, intelektuáli, dokonca tí, ktorých ´profesionálnym´ záujmom to je (odborníci v humanistických vedách, filozofi), však v skutočnosti nerozpoznali, alebo odmietli rozpoznať, bezprecedentný rozsah Marxovho vedeckého objavu, ktorý popierali a opovrhovali ním, a ktorý deformujú keď o ňom diskutujú.

Okrem pár výnimok, sa stále ´pohybujú´ v politickej ekonómii, sociológii, etnológii, ´antropológii´, ´sociálnej psychológii´, atď., atď...., dokonca dnes, sto rokov po Kapitáli, asi ako sa nejakí aristotelovskí fyzici stále ´pohybujú´ vo fyzike päťdesiat rokov po Galileovi. Ich ´teórie´ sú ideologické anachronizmy, obnovené veľkou dávkou intelektuálnych subtílností a ultra-moderných matematických techník.

No tento teoretický škandál vôbec nie je škandálom. Je to dôsledok ideologického triedneho boja: pretože to je buržoázna ideológia, buržoázna ´kultúra, ktorá je pri moci, ktorá vykonáva ´hegemóniu´. Ako celok dominuje intelektuálom, vrátane mnohých komunistov a marxistických intelektuálov, s výnimkami, buržoázna ideológia. S výnimkami sa to isté deje v ´humanistických´ vedách.

6. Rovnako škandálna situácia je vo filozofii. Kto pochopil ohromujúcu filozofickú revolúciu vyvolanú Marxovým objavom? Iba proletárski radikáli a lídri. Ako celok jej profesionálni filozofi dokonca ani nedôverovali. Keď spomenú Marxa, je to vždy, s nesmierne výnimočnými výnimkami, preto, aby ho napadli, popreli, ´absorbovali´, využili či skorigovali.

Tí, ako Engels a Lenin, ktorí obraňovali dialektický materializmus, sú považovaní za filozoficky bezvýznamných. Skutočným škandálom je, že niektorí marxistickí filozofi podľahli rovnakej nákaze v mene ´anti-dogmatizmu´. No tu je taktiež dôvod rovnaký: dôsledok ideologického triedneho boja. Pretože je to buržoázna ideológia, buržoázna ´kultúra´, ktorá je pri moci.

7. Rozhodujúce úlohy komunistického hnutia v teórii:

- rozpoznať a poznať revolučný teoretický rozsah marxisticko-leninistickej vedy a filozofie;

- bojovať proti buržoáznemu a maloburžoáznemu svetonázoru, ktorý neustále ohrozuje marxistickú teóriu, a ktorý ho dnes hlboko zamoruje. Všeobecná forma tohto svetonázoru: ekonomizmus (dnes ´technokracia´) a jeho ´duchovný doplnok´ etický idealizmus (dnes ´humanizmus´). Ekonomizmus a etický idealizmus tvorili základnú opozíciu v buržoáznom svetonázore od počiatkov buržoázie. Súčasná filozofická forma tohto svetonázoru: neo-pozitivizmus a jeho ´duchovný doplnok´, existencialisticko-fenomenologický subjektivizmus. Varianta špecifická pre humanistické vedy: ideológia zvaná ´štrukturalistická´;

- vybojovať pre vedu väčšinu humanistických vied, predovšetkým, sociálne vedy, ktoré až na výnimky okupovali ako podvodníci kontinent histórie, kontinent, ku ktorému nám dal kľúče marxizmus;

- rozvinúť novú vedu a filozofiu so všetkou nevyhnutnou dôslednosťou a odvahou, prepájajúc ich s požiadavkami a objavmi praxe revolučného triedneho boja.
V teórii je v súčasnosti rozhodujúcim spojivom: marxisticko-leninistická filozofia.

5 Povedali ste dve zjavne protikladné či odlišné veci: 1. Filozofia je v podstate politická; 2. Filozofia je prepojená na vedy. Ako chápate tento dvojitý vzťah?

Tu by som tiež mal odpovedať vo forme schematických a provizórnych téz.

1. Triedne pozície v konfrontácii v triednom boji sú ´predstavované´ v doméne praktických ideológií (náboženských, etických, zákonných, politických, estetických ideológií) svetonázormi antagonistických tendencií: v konečnom dôsledku idealistickými (buržoáznych) a materialistickými (proletárskych). Každý mal svetonázor spontánne.

2. Svetonázory sú predstavované v doméne teórie (veda + ´teoretické´ ideológie, ktoré obklopujú vedu a vedcov) filozofiou. Filozofia predstavuje triedny boj v teórii. To je dôvod, prečo je filozofia boj (Kampf hovoril Kant), a v podstate politický boj: triedny boj. Každý nie je filozofom spontánne, no každý sa ním môže stať.

3. Filozofia existuje vtedy, keď jestvuje teoretická doména: vtedy, keď jestvuje veda (v prísnom zmysle). Bez vied niet filozofie, len svetonázory. Musí byť stanovená hranica v boji a na bojovom poli. Úplnou hranicou filozofického boja je boj o hegemóniu medzi dvomi veľkými tendenciami svetonázoru (materialistického a idealistického). Hlavným bojovým poľom v tomto boji je vedecké poznanie: zaňho alebo proti nemu. Filozofický boj číslo jedna sa preto deje na hranici medzi vedeckým a ideologickým. Sú idealistické filozofie, ktoré využívajú boj vied proti materialistickým filozofiám, ktoré slúžia vedám. Filozofický boj je sektorom triedneho boja medzi svetonázormi. V minulosti materializmu vždy dominoval idealizmus.

4. Veda založená Marxom zmenila celú situáciu v teoretickej doméne. Je to nová veda: historická veda. Preto nám po prvýkrát bolo umožnené poznať svetonázory, ktoré filozofia predstavuje v teórii; umožňuje nám poznať filozofiu. Poskytuje nám prostriedky na premenu svetonázorov (revolučný triedny boj vedený vzhľadom na princípy marxistickej teórie). Filozofia je preto dvojnásobne zrevolucionarizovaná. Mechanický materializmus, ´idealistický v dejinách´, sa stáva dialektickým materializmom. Rovnováha síl je obrátená: dnes môže materializmus dominovať idealizmu vo filozofii, a, ak sú uskutočnené politické podmienky, viesť triedny boj o hegemóniu medzi svetonázormi.

Marxisticko-leninistická filozofia, alebo dialektický materializmus, predstavuje proletársky triedny boj v teórii. V jednote marxistickej teórie a Robotníckeho hnutia (úplné uskutočnenie jednoty teórie a praxe) filozofia prestáva, ako hovorí Marx, ´svet interpretovať´. Stáva sa zbraňou, ktorou ´ho zmení´: revolúcia.

6 Sú toto tie dôvody, ktoré vás primäli povedať, že je dnes dôležité čítať Kapitál?

Áno. Je dôležité čítať a študovať Kapitál.

- aby sme v celej šírke a všetkých jej vedeckých a filozofických dôsledkoch chápali to, čo proletárski radikáli dlho chápali v praxi: revolučný charakter marxistickej teórie.

- aby sme túto teóriu bránili voči všetkým buržoáznym a maloburžoáznym interpretáciám, t. j. revíziám, ktoré ju dnes vážne ohrozujú: v prvom rade opozíciou ekonomizmus/humanizmus.

- aby sme rozvinuli marxistickú teóriu a vytvorili vedecké koncepty nepostrádateľné pre analýzu triedneho boja dnes, v našich krajinách a inde.

Je dôležité čítať a študovať Kapitál. Mal by som dodať, je nevyhnutne dôležité čítať a študovať Lenina, a všetky veľké texty, staré a nové, ktorým bola zverená skúsenosť triedneho boja medzinárodného hnutia pracujúcich. Je dôležité študovať praktické práce Revolučného robotníckeho hnutia v jeho realite, jeho problémoch a protikladoch: ich minulej a, predovšetkým, súčasnej histórii.

V našich zemiach sú dnes obrovské prostriedky pre revolučný triedny boj. No treba ich hľadať tam, kde sú: u vykorisťovaných más. Nebudú ´odhalené´ bez úzkeho kontaktu s masami, a bez zbraní marxisticko-leninistickej teórie. Buržoázne ideologické pojmy ´priemyselnej spoločnosti´, ´neo-kapitalizmu´, ´novej triedy pracujúcich´, ´blahobytnej spoločnosti´, ´odcudzenia´ a všetky tieto sú nevedecké a anti-marxistické: sú vytvorené, aby bojovali proti revolucionárom.

Mal by som preto dodať ďalšiu poznámku: najdôležitejšiu zo všetkých.

Aby sme rozumeli čo ´čítame´ a študujeme v týchto teoretických, politických a historických prácach, musíme priamo zakúšať dve skutočnosti, ktoré ich skrz-naskrz určujú: skutočnosť teoretickej praxe (veda, filozofia) v jej konkrétnej podobe; skutočnosť praxe revolučného triedneho boja v konkrétnej podobe, v úzkom kontakte s masami. Pretože, ak nám teória umožňuje chápať zákony dejín, nie sú to intelektuáli, dokonca ani teoretici, sú to masy, ktoré robia dejiny. Je dôležité učiť sa s teóriou
– no zároveň je rozhodujúce učiť sa s masami.

7 Veľkú dôležitosť prisudzujete dôslednosti, vrátane presného slovníka. Prečo?

Jediné slovo zhŕňa hlavnú funkciu filozofickej praxe: ´nakresliť deliacu čiaru´ medzi skutočnými a falošnými myšlienkami. Leninove slová.

No rovnaké slovo zhŕňa jednu z dôležitých operácií v smere praxe triedneho boja: ´nakresliť deliacu čiaru´ medzi antagonistickými triedami. Medzi našimi triednymi priateľmi a našimi triednymi nepriateľmi.

Je to to rovnaké slovo. Teoretická deliaca línia medzi skutočnými myšlienkami a falošnými myšlienkami. Politická deliaca línia medzi ľuďmi (proletármi a ich spojencami) a nepriateľmi ľudí.

Filozofia predstavuje triedny boj ľudí v teórii. Na oplátku pomáha ľuďom rozlišovať v teórii a všetkých jej myšlienkach (politické, etické, estetické, atď.) medzi skutočnými myšlienkami a falošnými myšlienkami. V podstate, skutočné myšlienky stále slúžia ľuďom; falošné myšlienky vždy slúžia nepriateľom ľudí.

Prečo filozofia bojuje o slová? Skutočnosť triedneho boja ´predstavujú´ ´myšlienky´ ´predstavované´ slovami. Vo vedeckej a filozofickej argumentácii sú slová (koncepty, kategórie) ´nástrojmi´ vedenia. No v politickom, ideologickom a filozofickom boji sú slová taktiež zbraňami, výbušninami či sedatívami a jedmi. Príležitostne môže byť celý triedny boj zhrnutý do boja o jedno slovo proti druhému slovu. Niektoré slová medzi sebou bojujú ako nepriatelia. Iné slová sú dejiskom dvojznačnosti: stávkou v rozhodujúcom, ale nerozhodnutom boji.

Napríklad: komunistický boj o zrušenie tried a komunistickú spoločnosť, kde budú jedného dňa všetci ľudia slobodní a bratmi. Avšak, celá klasická marxistická tradícia odmietla povedať, že marxizmus je humanizmus. Prečo? Pretože prakticky, t. j. v skutočnosti, je slovo humanizmus využité ideológiou, ktorá ho používa, aby bojovala, t.j. zničila iné, skutočné slovo, a to prospešné pre proletariát: triedny boj.

Napríklad: revolucionári vedia, že v poslednom ohľade všetko nezávisí na technikách, zbraniach, atď., ale na radikáloch, na ich triednom vedomí, ich oddanosti a ich odvahe. Avšak, celá marxistická tradícia odmietla povedať, že to je ´človek´, kto robí dejiny. Prečo? Pretože prakticky, t. j. v skutočnosti, je tento výraz využívaný buržoáznou ideológiou, ktorá ho používa, aby bojovala, t. j. zničila iný výraz, prospešný pre proletariát: sú to masy, kto robí dejiny.

Zároveň, filozofia, dokonca v dlhých prácach, kde je najabstraktnejšia a obtiažna, bojuje o slová: proti klamlivým slovám, proti dvojznačnýmn slovám; o správne slová. Bojuje o ´odtiene názorov´.

Lenin povedal: ´Iba krátkozrakí ľudia môžu považovať frakčné dišputy a striktné rozlíšenia medzi odtieňmi názorov za nevhodné a prebytočné. Osud mnohých nasledovných rokov sociálnej demokracie môže závisieť na sile jedného alebo druhého „odtieňaˇ. (Čo robiť?).

Filozofický boj o slová je súčasťou politického boja. Marxisticko-leninistická filozofia môže ukončiť svoju abstraktnú, dôslednú a systematickú teoretickú prácu za podmienky, že bude bojovať aj o veľmi ´akademické´ slová (koncept, teória, dialektické, odcudzenie, atď.) a aj o veľmi jednoduché slová (človek, masy, ľudia, triedny boj)


[ Zdroj: http://www.marxists.org/reference/archive/althusser/1968/philosophy-as-weapon.htm ]

3 komentáre:

  1. ...uzasny clanok - hovori mi z duse...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť