pondelok, 5. marca 2012

Grécko nám ukazuje ako protestovať proti systému, ktorý zlyhal

JOHN HOLLOWAY | The Guardian
Hnev proti úsporným opatreniam, ktorý vidíme v gréckych mestách, inšpiruje všetkých, ktorí trpia kvôli prospechu bánk a bohatých

Nemám rád násilie. Nemyslím si, že je možné veľa získať zapaľovaním bánk a rozbíjaním okien. No napriek tomu vo mne narastie radosť keď vidím v Aténach a iných mestách Grécka reakciu na súhlas Gréckeho parlamentu s opatreniami uvrhnutými Európskou úniou. Inak: ak by tam nebol výbuch hnevu, cítil by som sa byť uviaznutý v mori zúfalstva.

Touto radosťou je radosť vidieť sa tých značne pošľapaných červíkov obracať a kričať. Radosť z pohľadu na tých, ktorých líca boli fackané a ktorí to vracajú tisíckrát nazad. Ako môžeme chcieť od ľudí aby poddajne prijímali kruté škrty v životných štandardoch, ktoré zahrnujú usporné opatrenia? Chceme, aby súhlasili s tým, aby bol ten obrovský tvorivý potenciál tak veľa mladých ľudí eliminovaný, ich talenty lapené do života dlhodobej nezamestnanosti? Všetko to len preto, aby mohli byť splatené banky, aby bohatí boli bohatšími? Všetko to len preto, aby sa udržal kapitalistický systém, ktorý je už dávno po svojom dátume spotreby, ktorý dnes svetu neponúka nič len deštrukciu. Pre Grékov by pokorné prijatie opatrení bolo znásobením depresie depresiou, stagnáciou zlyhaného systému zmiešanou so stiesnenosťou zo stratenej dôstojnosti.

Násilná reakcia v Grécku je volaním, ktoré ide do sveta. Ako dlho budeme ticho sedieť a pozerať na rozpad sveta barbarmi, bohatými, bankami? Ako dlho budeme stáť obďaleč a sledovať nárast nespravodlivosti, dívať sa na rozoberanie zdravotných služieb, redukciu vzdelania na nekritický nezmysel, privatizáciu svetových vodných zdrojov, rozdrcovanie komunít a devastovanie zeme pre zisky ťažobných spoločností?

Útok, ktorý je tak akútny v Grécku sa deje po celom svete. Všade podriaďujú peniaze ľudský a neľudský život vlastnej logike, logike zisku. To nie je nič nové, no rozsah a šírka tohto útoku nová je, a nové je i všeobecné povedomie, že daná dynamika je dynamikou smrti, že je pravdepodobné, že sa rútime smerom k zničeniu ľudského života na zemi. Keď naučení komentátori vysvetľujú detaily posledných vyjednávaní medzi vládami o budúcnosti eurozóny, zabúdajú spomenúť, že to, o čom sa tak rozmarne rokuje, je budúcnosť ľudstva.

Všetci sme Gréci. Sme všetci osobami, ktorých subjektivita bola jednoducho sploštená parným valcom dejín určovaných pohybom peňažných trhov. Alebo takto to vyzerá a takto by to mali v rukách oni. Milióny Talianov protestovali znova a znova proti Silviovi Berlusconim, no boli to peňažné trhy, ktoré ho zosadili. Rovnako v Grécku: demonštrácia za demonštráciou proti Georgeovi Papandreouovi, no nakoniec to boli peňažné trhy, ktoré ho prepustili. V oboch prípadoch boli ustanovení loajálni a overení sluhovia, aby prevzali pozície po padnutých politikoch, dokonca bez predstierania konzultácie s ľuďmi. Toto už nie sú ani dejiny robené bohatými a mocnými, i keď z toho istotne profitujú: sú to dejiny vytvárané dynamikou, ktoré nikto nekontroluje, dynamika, ktorá ničí svet, ak to dovolíme.

Plamene v Aténach sú plameňmi hnevu a my sa z nich tešíme. Avšak, hnev je nebezpečný. Ak sa zosobní, alebo obráti voči istým skupinám ľudí (Nemcom, v tomto prípade), môže sa ľahko stať čisto ničivým. Nie je náhodou, že prvým ministrom, ktorý odstúpil na protest voči poslednému kolu šetrných opatrení v Grécku bol líder extrémnej pravicovej strany, Laos. Hnev sa tak ľahko môže stať nacionalistickým, dokonca fašistickým hnevom; hnev, ktorý nerobí nič preto, aby spravil svet lepším. Je potom dôležité ujasniť, že náš hnev nie je hnevom voči Nemcom, ani hnevom proti Angele Merkelovej či Davidovi Cameronovi či Nicolasovi Sarkozym. Títo politici sú len arogantnými a úbohými symbolmi skutočného cieľa nášho hnevu – vlády peňazí, podriadeniu všetkého života logike zisku.

Láska a hnev, hnev a láska. Láska bola podstatnou témou v bojoch, ktoré redefinovali zmysel politiky za posledné roky, neprestajnou témou hnutia Occupy, hlbokým pocitom dokonca i v srdci násilných stretov v mnohých častiach sveta. Avšak láska kráča ruka v ruke s hnevom, hnevom „ako sa nám opovážili nám vziať naše životy, ako sa opovážili zaobchádzať s nami ako s vecami“. Hnev iného sveta pretláčajúceho sa cez obscénnosť sveta, ktorý nás obklopuje. Možno.

Toto pretláčanie sa iného sveta nie je len otázkou hnevu, i keď hnev je jeho súčasťou. Nevyhnutne zahŕňa trpezlivé vytváranie rozličných spôsobov robenia vecí, vytvárania odlišných foriem sociálnej kohézie a vzájomnej podpory. Za výjavom horiacich bánk v Grécku leží hlbší proces, tichšie hnutie ľudí odmietajúcich platiť autobusové cestovné, účty za elektrinu, poplatky za diaľnice, bankové dlhy; hnutie, ktoré vyvstalo z núdze a presvedčenia, z ľudí organizujúcich si svoj život odlišným spôsobom, vytvárajúcich komunity vzájomnej podpory a potravinových sietí, squatujúcich v opustených budovách a pôde, vytvárajúcich komunitné záhrady, vracajúcich sa na vidiek, otáčajúcich sa chrbtom k politikom (ktorí sa teraz boja ukázať na uliciach) a vytvárajúcich formy priamej demokracie preberania spoločenských rozhodnutí. Stále to je možno nedostatočné, stále experimentujúce, no rozhodujúce. Za výjavom plameňov je to toto hľadanie a vytváranie odlišných spôsobov žitia, ktoré určí budúcnosť Grécka, a sveta.

Na sobotu 18.2.2012 bola zvolaná celosvetová akcia podpory vzbury v Grécku. Všetci sme Gréci.


[ Zdroj: http://www.guardian.co.uk/commentisfree/2012/feb/17/greece-protest-failed-system ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára