pondelok 2. apríla 2012

Ayn Randová preklínala štátne dávky, no uchmatla si sociálne zabezpečenie a Medicare, keď ich potrebovala

JOSHUA HOLLAND | AlterNet.org
Prinajmenšom s tým predtým bojovala, než podľahla imperatívom skutočného sveta

Ayn Randová nebola len brakovou spisovateľkou, bola tiež zakladateľom obsiahlej “morálnej filozofie“, ktorá ospravedlňuje privilégiá bohatých a démonizuje nielen lenivých, nehodných chudobných, ale rovnako tak nevýrazné stredné triedy.

Jej knihy prinášali ďalekosiahle príklady „parazitov“, „zlodejov“ a „príživníkov“ používajúcich vládne páky, aby ukradli ovocie z práce jej hrdinov. V skutočnom svete však sama Randová poberala platby sociálneho zabezpečenia a podporu Medicare pod menom Ann O´Connor (jej manžel bol Frank O´Connor).

Ako napísal Michael Ford z Xavierskeho univerzitného centra pre Štúdium amerického sna, „ Nakoniec bola pani Randová pokrytcom, no nikdy jej nemožno vytýkať, že nekonala vo svojom vlastnom záujme.“

Jej myšlienky o vládnej intervencii v nejakom idealizovanom, nedotknutom trhu, slúžia ako základ pre mnoho konzervatívnej rétoriky, ktorú dnes zažívame. „Dôvod, prečo som sa dal k verejným službám je, ak by som mal uviesť jedného mysliteľa, jednu osobu, kvôli a prevažne Ayn Randovej,“ hovorí Paul Ryan, mladá hviezda rozpočtov GOP [Republikánska konzervatívna strana], na udalosti v DC vzdávajúcej poctu tejto autorke. Pri tejto príležitosti prehlásil, „Randová je najlepším príkladom pre morálku demokratického kapitalizmu.“

„Morálne i ekonomicky,“ píše Randová v informačnom bulletine roku 1972, „vytvára sociálny štát neustále sa zvyšujúci ťah nadol.“

Novinárka Patia Stephens o Randovej napísala: Altruizmom nazývala „prvotné zlo“ a tých, ktorí zachovávali daňový systém a prerozdeľovanie označovala za „zlodejov“ a „príživníkov“. Vo svojej knihe „Cnosť sebectva“ napísala, že prijatie akejkoľvek vládnej kontroly je „vydávaním sa do stále väčšieho otroctva.“

Randová taktiež verila, že vedecká zhoda o nebezpečenstvách tabaku je podvodom. V roku 1974, vtedy 69-ročná fajčiarka dvoch krabičiek denne, potrebovala operáciu rakoviny pľúc. A bolo to v tomto momente bezbrannosti, kedy podľahla čaru kolektivizmu.

Evva Joan Pryorová, ktorá bola v New Yorku v 70-tych rokoch sociálnou pracovníčkou, sa zhovárala v roku 1998 s Scottom McConnellom, ktorý bol vtedy riateľom komunikácie pre Inštitút Ayn Randovej. Vo svojej knihe, 100 Voices: An Oral History of Ayn Rand, McConnell v podstate vykresľuje Randovú najprv ako stojacu za istým princípom, no potom prepadnutú realitou. Stephens poukazuje na toto stretnutie medzi McConnellom a Pryorovou.

„Vo svojom živote došla do bodu, kedy mala prijať tú samotnú vec, ktorú nemala rada, čo bolo Medicare a sociálne zabezpečenie,“ povedala Pryorová McConnellovi. „Pamätám sa, ako som jej hovorila, že toto bude ťažké. Pre to, aby som spravila svoju prácu, musela uznať, že pre jej teóriu boli výnimky. Takže to začalo naše politické rozhovory. Odvtedy sme sa -s gustom- hádali celý čas.

Východzí argument sa týkal nenásytnosti,“ pokračuje Pryorová. „Musela vidieť, že v tomto svete je niečo také, ako nenásystnosť. Doktori môžu stáť omnoho viac peňazí ako zarábajú knihy, a mohla byť celkom zotretá lekárskymi účtami, ak by to nesledovala. Keďže celý jej život pracovala, a musela platiť sociálne zabezpečenie, mala naňho právo. Necítila, že by jednotlivec mal dostávať pomoc.“

Randová platila do systému, tak prečo z neho nemať prospech? Je to pravda, no podľa Stephensa ostali niektorí Randovej sympatizanti k jej princípom verní.

Randová je jednou z troch žien, ktoré Cato Institute nazýva zakladateľmi amerického libertarianizmu. Ďalšie dve, Rose Wilder Laneová a Isabel „Pat“ Patersonová, obe z princípu odmietli výhody sociálneho zabezpečenia. Laneová, s ktorou si Randová niekoľko rokov dopisovala, raz skončila s redakčnou prácou, aby sa vyhla zaplateniu poplatkov do sociálneho zabezpečenia. Cato Institute hovorí, že Laneová považovala sociálne zabezpečenie za „Ponziho podvod“ a „hovorila priateľom, že by od nej bolo nemorálne podieľať sa na systéme, ktorý by pravdepodobne tak katastrofálne skolaboval.“ Laneová zomrela v 1968.

Patersonová umrela v chudobe. Randová šla inou cestou.

No prinajmenšom s tým predtým bojovala, než podľahla imperatívom skutočného sveta – toho, kde ľudia ochorejú, a starí ľudia, a mnoho iných, ktorí sú dokonale poriadni a ťažko pracujúci, nekončia pri bohatstve, ktoré ich robí nezávislými.

Miera, ktorou sa Ayn Randová stala míľnikom moderného konzervatívneho hnutia je zarážajúca. Bola sexuálnou libertínkou, a, podľa spisovateľa Marka Amesa, si modelovala svoje hrdinské postavy na jednom z najopovrhnutiahodnejších sociopatov svojho času. Amesov záver je dôležitý pre pochopenie dnešnej politickej ekonómie. „Kedykoľvek budete počuť politikov či sympatizantov Tea Party rozdeľovať svet medzi ´producentov´ a ´kolektivizmus´, napísal, „vedzte, že tieto myšlienky a slová sú veľmi pravdepodobne odvodené od vyšinutých myslí skupinky sériových vrahov... A keď ich uvidíte brať svoje žiletky na posledné ostávajúce programy ochraňujúce strednú triedu od úplne najhlbšej chudoby –sociálne zabezpečenie, Medicare a Medicaid- a chváliť sa tým, ako rozsekávajú tieto programy z ´morálnych´ dôvodov, len si spomeňte na Randovej morálku a toho, kto ju inšpiroval.“

Dnes vieme, že Randová bola rovnako pokrytecká ako nováčik z Tea Party, ktorý nadával na „vládnu zdravotnú starostlivosť“, aby bol zvolený a potom nariekal, že musel mesiac čakať než od daňových poplatníkov dostal svoj vlastný luxusný plán poistenia.

No ako poznamenávam vo svojej knihe, Pätnásť najväčších lží o ekonomike, toto je normál. Hlavným pravidlom americkej politickej ekonómie je, že ľudí priťahuje myšlienka “obmedzenej vlády“ vo všeobecnosti –a istotne nechcú, aby vláda vnikala do ich domovov- no skutočne, skutočne chcú žiť v spoločnosti s adekvátne dotovanými verejnými službami.

To platí tak pre ikonu moderného konzervativizmu, ako aj pre chudobnú
matku dostávajúcu všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre svoje deti.


[ Zdroj: http://www.alternet.org/teaparty/149721/ayn_rand_railed_against_government_benefits,_but_grabbed_social_security_and_medicare_when_she_needed_them/?page=1 ]

4 komentáre:

  1. Stačí, že jej pôvodné meno bolo Rozenbaumová. To vysvetľuje všetko !

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mne to nehovorí veľa. Čo to vysvetľuje?
    (a Váš podpis?)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je pravdou, že Ayn Rand neponúka cestu, ako sa dostať do cieľa, ktorým je spoločnsť zložená so schopných a produktívnych ľudím ktorí sa dokážu postarať sami o seba a nemusia sa spoliehať na opateru štátu. Nesúhlasím s autorom článku, že Ayn Rand je "brakovou spisovateľkou", a Pre mňa sú jej romány oslavou húževnatosti, zásadovosti , cieľavedomosti a etiky. Chápem, že niekomu sa to nemusí páčiť.
    Rád by som vedel, ako autor prišiel k tomu, že "ospravedlňuje privilégiá bohatých a démonizuje nielen lenivých, nehodných chudobných, ale rovnako tak nevýrazné stredné triedy". Podľa mňa popisuje život vyššej vrstvy ľudí a striktne (až čiernobielo) ich rozdeľuje na etických a neetických. O lenivých, chudobných a strednú triedu sa nestará.
    Najlepšie je urobiť si názor sám a prečítať si sám knihy Atlas pokrčil plecami a Zdroj, urobíť si vlastný obraz a nespoliehať sa na sprostredkované informácie. Tak by to urobila určite aj Ayn Rand.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Na Randovú silno zapôsobili slová Williama Edwarda Hickmana "Správne je to, čo je dobré pre mňa."
    Podľa nej to bolo "najlepšie a najsilnejšie vyjadrenie psychológie skutočného človeka."

    Hickman bol v skutočnosti šialený vrah, ktorý uniesol dvanásťročné dievčatko, surovo ho rozkúskoval a vybral mu vnútorné orgány...

    Pre Ayn Randovú bol tento blázon "prekrásnym, slobodným a ľahkým vedomím, zrodeným z úplnej absencie akéhokoľvek chápania nutnosti, zmyslu, či dôležitosti iných ľudí."

    Najlepšie totiž vyjadroval Randovej filozofiu individualizmu a, ako hovorí článok hore: jej bezohľadná, ale zato "heroická" koncepcia by ju samotnú bola zabila nebyť spomínanej zdravotnej sestry, ktorá presvedčila a preniesla ju do reálneho sveta. Neoliberáli môžu byť radi, že bol nejaký sociálny štát, inak by ich slávna Ayn Randová žila kratšie.

    Takýmto ľuďom ako Hickman, ktorého si Randová vybrala ako predlohu pre postavy vo svojich knihách, dnes nehovoríme hrdinovia, ale sociopati.
    To je ten, komu chýba empatia a ktorý neberie druhých ľudí ako celkom reálnych. Je schopný uštedriť bolesť či smrť bez ľútosti. A to je vlastne morálka neoliberalizmu v realite.

    Možno je Vám známe, že medzi managermi je vyššie percento sociopatov. Kapitalizmus totiž hľadá ľudí, ktorí budú svoje rozhodnutia (napr. v prospech akcionárov) robiť bez ľútosti.
    Randová, pre ktorú bol Hickman "autenticky krásnou dušou" by dnes zrejme mala radosť, pretože jej ideály a postavy podobné tým z jej kníh dnes riadia tento chorý systém.

    Kebyže nemáte čo robiť, tak:
    http://www.youtube.com/watch?v=8vHOpZhQeLs&t=11m36s
    http://michaelprescott.net/hickman.htm

    OdpovedaťOdstrániť