pondelok, 9. apríla 2012

Zapríčiňuje ekologickú krízu tých 7 miliárd, alebo to 1%?

IAN ANGUS, SIMON BUTLER | Grist.org

Pohľad na pretrvávajúcu myšlienku, že preľudnenie je hlavnou príčinou ničenia životného prostredia.

OSN vraví, že svetová populácia dosiahne tohto mesiaca [článok je z októbra 2011, pozn. prekl.] 7 miliárd ľudí.

Priblíženie sa k tomuto míľniku vyprodukovalo vlnu článkov a stanovísk hádžúcich vinu z ekologickej krízy na preľudnenie. Na Times Square v New Yorku obrovské a drahé video tvrdí, že „ľudské preľudnenie vedie k úhynu druhov.“ Na najrušnejších staniciach londýnskeho metra elektronické bilboardy varujú, že 7 miliárd je ekologicky neudržateľných.

V 1968 bestseller Paula Ehrlicha, Populačná bomba, vyhlasoval, že v dôsledku preľudnenia „sa boj o nasýtenie ľudstva skončil,“ a že 1970-te roky budú obdobím svetového hladu a stále viac sa zvyšujúcej miery úmrtí. Všetky jeho predpovede boli nesprávne, no o štyri desaťročia neskôr jeho nástupcovia stále používajú Ehrlichovu frázu –priveľa ľudí!-, aby vysvetlili problémy životného prostredia.

No väčšina z týchto 7 miliárd neohrozuje Zem. Väčšina obyvateľov sveta neničí lesy, neodrovnáva ohrozené druhy, neznečisťuje rieky a oceány, a nevydáva v podstate žiadne skleníkové plyny.

Dokonca i v krajinách svetového Severu nie je ničenie životného prostredia spôsobované jednotlivcami alebo domácnosťami, ale baňami, továrňami, a elektrárňami riadenými korporáciami, ktoré sa viac starajú o zisk, ako o prežitie ľudstva.

Žiadne zníženie populácie USA by nezastavilo BP pred znečistením Mexického zálivu v minulom roku.

Nižšie miery pôrodnosti nezastavia dechtové piesky v Kanade, ktoré Bill McKibben náležite nazval jednými z najneuveriteľnejších zločinov aké kedy svet videl.

Všeobecné právo na antikoncepciu by malo byť základným ľudským právom – no nezabránilo by obrovskej deštrukcii ekosystémov v delte rieky Niger Shellom, či nezmerateľným škodám, ktoré spôsobil Chevron dažďovým pralesom v Ekvádore.

Ironicky, zatiaľ čo populacionistické skupiny zameriavajú pozornosť na tých 7 miliárd, protestujúci v celosvetovom hnutí Occupy identifikovali skutočný zdroj ničenia životného prostredia: nie tých 7 miliárd, ale to 1%, tú hŕstku milionárov a miliardárov, ktorí vlastnia viac, konzumujú viac, kontrolujú viac, a ničia viac ako celý ten zvyšok nás dohromady.

V Spojených štátoch vlastní toto najbohatšie 1 % väčšinu všetkých zásob a podielov kapitálu, čo im dáva absolútnu kontrolu nad korporáciami, ktoré sú priamo zodpovedné za väčšinu skazy životného prostredia.

Nedávna správa vytvorená britskou konzultačnou firmou Trucost pre OSN zistila, že len 3000 korporácií spôsobuje 2,15 bilióna dolárov škôd na životnom prostredí každý rok. Toto hanebné číslo –len šesť krajín má HDP vyššie ako 2,15 biliónov dolárov- v podstate bagatelizuje škody, pretože vylučuje náklady, ktoré by vyplývali z „potenciálnych vysoko vplyvných udalostí, ako kolaps rybolovu či kolaps ekosystému,“ a „externých nákladov spôsobených používaním a likvidáciou výrobkov, ako aj používaním iných prírodných zdrojov spoločnosťami a vypúšťaním ďalších znečisťujúcich látok, prostredníctvom ich operácií a dodávateľov.“

Takže v prípade ropných spoločností toto číslo pokrýva „normálne operácie,“ no nie úmrtia a skazu spôsobenú globálnym otepľovaním, nepokrýva škody spôsobené celosvetovým používaním ich produktov, a nepokrýva multimiliardy dolárov nákladov na vyčistenie ropných škvŕn. Skutočné škody, ktoré tieto korporácie samotné spôsobujú, sú omnoho väčšie než 2,15 biliónov dolárov, každý jeden rok.

To 1% taktiež kontroluje vlády, ktoré údajne regulujú tieto deštruktívne korporácie. Títo milionári zahŕňajú 46 percent členov Snemovne reprezentantov USA, 54 zo 100 senátorov, a každého prezidenta od Eisenhowera.

Prostredníctvom vlády toto 1% kontroluje armádu USA, najväčšieho spotrebiteľa ropy na svete, a tým pádom jedného z najväčších emiterov skleníkových plynov. Armádne operácie produkujú nebezpečnejší odpad ako päť najväčších chemických spoločností dohromady. Viac ako 10 percent všetkých, za znečistenie životného prostredia zodpovedných, nebezpečných odpadových plôch v USA sa nachádza na armádnych základniach.

Tí, ktorí si myslia, že spomalenie populačného rastu zastaví či spomalí zničenie životného prostredia, ignorujú tieto skutočné a bezprostredné hrozby pre život na našej planéte. Koporácie a armády neznečisťujú svet a neničia ekosystémy, pretože tu je príliš veľa ľudí, ale preto, že je to ziskové.

Ak pôrodnosť v Iraku či Afganistane klesne na nulu, americká armáda nepoužije ani o galón menej ropy.

Ak každá africká krajina príjme politiku jedného dieťaťa, energetické spoločnosti v USA, Číne, a
inde budú pokračovať v spaľovaní uhlia, čím nás stále viac približujú ku klimatickej katastrofe.

Kritici argumentu „príliš veľa ľudí“ sú často obviňovaní z viery, že pre rast [populácie, pozn. prekl.] nejestvujú obmedzenia. V našom prípade toto jednoducho nie je pravda. To, čo hovoríme, je, že v ekologicky racionálnom a sociálne spravodlivom svete, kde veľké rodiny nie sú ekonomickou nevyhnutnosťou pre stovky miliónov ľudí, sa populácia stabilizuje. Slovami Betsy Hartmannovej, „Najlepšou populačnou politikou je koncentrácia na zvýšenie ľudského blahobytu v jeho mnohých aspektoch. Zaoberajte sa populáciou a rast populácie bude narastať.“

Viacnásobné svetové ekologické krízy si vyžadujú rýchlu a rozhodnú činnosť, no nemôžeme efektívne konať, kým nechápeme, prečo sa dejú. Ak nesprávne diagnostifikujeme chorobu, prinajlepšom premrháme vzácny čas neefektívnymi liekmi; prinajhoršom, spravíme krízu horšou.

Argument „príliš veľa ľudí“ nasmerováva pozornosť a snahu úprimných aktivistov na programy, ktoré nebudú mať žiaden podstatný dopad. V rovnakom čase oslabí snahy vybudovať efektívne globálne hnutie proti ničeniu životného prostredia: rozdeľuje naše sily tým, že prvé obete krízy viní za problémy, ktoré nespôsobili.

Nadovšetko, ignoruje obrovskú deštruktívnu rolu iracionálneho ekonomického a sociálneho systému, ktorý má neospravedlniteľný odpad a devastáciu zabudované vo svojej DNA. Kapitalistický systém a moc 1%, nie veľkosť populácie, sú hlavnými príčinami dnešnej ekologickej krízy.

Ako raz povedal priekopník ekológie, Barry Commoner, „Znečistenie nezačína v rodinných spálňach, ale korporátnych zasadačkách.“


[ Zdroj: http://grist.org/population/2011-10-26-is-the-environmental-crisis-caused-by-7-billion-or-the-1-percent/ ]

1 komentár:

  1. Zajímavý článek. Ještě jej podpořit třeba nějakou statistikou... Kdyby např. všichni lidé dostali území 10x10 m2. Vešli by se např. do státu Texas. Povrch souše je více než 200 x větší... Pravda, jsou zde pustiny jako pouště, horstva a ledovce... A co oceány? Jejich plocha je skoro 750 x větší než plocha státu Texas... Nebýt ekonesmyslů jako např. biopaliva... nebýt neefektivních zemědělských technologii v třetím světě... jen již existující zemědělská půda by prý uživila 12 miliard lidí... Ano, nemyslím si, že by nás mělo být 12 miliard... to ne... raděj méně, ať je více prostoru pro divočinu... Ale souhlasím s myšlenkou, že děsit lidi tím že nás je 12 miliard je odvádění pozornosti dobrých lidí od toho, co je skutečným problémem... Nevěřím, že to musí nutně být ono 1%... (těch 70 milionů...) ale věřím, že v onom 1% budou lidé, kteří tím problémem mohou být...

    OdpovedaťOdstrániť