utorok, 24. júla 2012

Červené štvorčeky všade navôkol

SARAH JAFFE | In these times
Príde javorová jar z Quebecu na juh?

Jednoduchý štvorček červenej látky pripnutý k tričku alebo bunde je symbolom hnutia, ktoré sa objavilo v jednej kanadskej provincii. Pochádza to z francúzštiny – “carrément dans le rouge“, či „priamo v červených číslach“ – znak dlhu, ktorý nosia študenti v Quebecu, keďže sa zvyšuje cena vyššieho vzdelania. No tento červený štvorček inšpiroval aktivistov od Brooklynu po Brazíliu – a ako hnutie, ktoré predstavuje, to došlo až k tomu, že označuje viac než len boj so školným.

„Po celom svete vidíme potrebu demokracie a legitímnej študentskej moci. Potrebujeme slobodné vzdelanie a potrebujeme odpustenie študentských dlhov,“ hovorí Biola Jeje, aktivistka z CUNY Brooklyn College, ktorá navštivila Quebec a odniesla si červené štvorčeky –a inšpiráciu- so sebou do New Yorku.

Od mladých ľudí sa žiada, aby niesli dvojnásobnú ťarchu za chyby, ktoré nespravili, platili viac na školnom, aby mohli chodiť do školy – a potom čelili biednym pracovným vyhliadkam, keď ju skončia. Paul Mason, autor knihy Why It’s Kicking Off Everywhere, ich nazýva „absolventi bez budúcnosti“. Niet divu, že ich generácia sa búri.

V Quebecu sa veci sa začali hýbať vo februári, po tom, ako vláda premiéra Jeana Charesta ohlásila zvýšenie školného o 75 percent počas nasledovných 5 rokov. Katedra za katedrou, študentské odbory hlasovali v plénach nielen aby prestali chodiť na hodiny, ale aby demonštrovali pred budovami univerzít, a celkom zrušili vyučovanie. Na vrchole štrajkov sa zúčastnilo nejakých 180 000 študentov.

No boj študentov bol niečím viac než len bojom o školné.

„Študenti si dobre uvedomili, že toto (zvýšenie školného) je príznakom väčších sociálnych tém, menovite neoliberálnych, úsporných politík,“ hovorí Jérémie Bédard-Wien, finančný sekretár Association pour une Solidarité Syndicale Étudiante (ASSÉ), ktorú opisuje ako „poslednú organizáciu reprezentujúcu bojovnú stránku hnutia.“ Z ASSÉ vytvorili študentské odbory štrajkovú koalíciu, CLASSE, ktorá zastupuje mnohých z najradikálnejších aktivistov.

Historik Jacob Remes, ktorý vyučuje o sociálnych hnutiach v USA a Kanade na SUNY Empire State College, poukazuje na to, že Quebec na seba dlho nazeral ako na „odlišnú spoločnosť“ než je zvyšok Kanady. Snaha zachovať francúzštinu a kultúru v provincii je prepojená s bojom za širšiu sociálnu demokraciu. „Ľudia bojujú za tento Quebecký model,“ vraví Remes.

Keď vláda spoznala hrozbu predstavovanú študentami, pokúsila na ich najprv primäť vrátiť sa do tried. No keď to nefungovalo, boj vystupňovalo Národné zhromaždenie Quebecu prijatím takzvaného “loi matraque,” či obuškového zákona. Listina 78, ktorou vláda vyhlásila pohotovostný stupeň, pozastavila školský semester do augusta (čím štrajk fakticky zablokovala) a zakázala protesty bez predchádzajúceho dovolenia polície.

Provincia prepukla v hnev. Len pár dní po prijatí listiny, 22. mája, vyšlo do ulíc až 300 000 quebečanov, čím vytovrili to, čo Remes nazýva najväčším aktom občianskej neposlušnosti v Kanadskej histórii. Inšpirovaní latinskoamerickými protestami začali ľudia v uliciach trieskať hrncami a panvicami (casseroles); sprvu len na rohoch alebo z okien vo svojich susedstvách, no čoskoro v ešte väčších (podľa Listiny 78 nelegálnych) pochodoch po uliciach.

Quebecké protesty boli mainstreamovými médiami USA prevažne ignorované (a dokonca i anglicky hovoriacimi médiami v Kanade). Tak, ako si ľudia mimo diania museli púšťať na internete Al-Jazeeru, aby zistili, čo najnovšie sa v Egypte deje, tak si tí, ktorí chceli novinky o Quebeckom hnutí museli nachádzať alebo vytvárať iné zdroje – ako blog Translating the Printemps Érable, ktorý prekladá frankofónne médiá do angličtiny, aby šírili správy o hnutí.

Anna, jedna zo zakladateliek blogu a profesorka, ktorá si neželala, aby bolo zverejnené jej meno, hovorí, že pred Listinou 78 sa zdalo, že hnutie sa týka iba študentov. „Po Listine 78, „ vraví, „sa hnutie posunulo od ľudí ako my, pridávajúci sa k nemu zo solidarity so študentami, k ľuďom, ktorí sa ako my pridali, pretože to teraz bolo i naše hnutie.“

Vyjednávania s vládou sa rozpadli v máji, kedy začali študenti považovať jej ponuky –znížiť navrhované zvýšenie školného o 35 dolárov ročne počas siedmich rokov- za bezvýznamné. Keď vládni vyjednávači odmietli čo len diskutovať o Listine 78, študenti a ich podporovatelia sa vrátili k činom vonku.

„CLASSE sponzoruje sériu konferencií v 17 mestách, ktorými vysvetľuje našu politickú analýzu a ciele, ako aj určenie jasného smeru konania za širší generálny štrajk quebeckej spoločnosti proti úsporným opatreniam,“ hovorí Bédard-Wien. Plánujú tiež demonštrácie vždy 22. každý letný mesiac.

Casseroles trochu ochladli, no Anna vraví, že ľudia inšpirovaní ich energiou začínajú organizovať susedské zhromaždenia, kde sa stretávajú, aby diskutovali o témach, ktorým čelia ich komunity a aby udržiavali samotnú energiu hnutia.

Väčšou otázkou je, či bude mať hnutie dopad na liberálnu vládu provincie. Podľa Anny je pravdepodobné, že Charest [premiér Quebecu] počas leta vyhlási voľby nielen kvôli študentskému hnutiu, ale preto, ako sa domnievajú pozorovatelia, že si administratíva myslí, že to môže byť v jej prospech predtým, ako ako na jeseň začne vyšetrovanie korupcie. Posledné prieskumy ukazujú, že podpora zvyšovania školného prudko klesá, no tieto prieskumy neponúkajú jasnú odpoveď na to, či môže Charestova vláda padnúť, alebo či môže byť nahradená takou, ktorá by viac podporovala študentov.

Organizovanie sa po svojom

Hnutie sa prejavilo v USA. 25. apríla sa študenti na Brooklyn College v New Yorku chopili červených štvorčekov na protest proti študentským dlhom, ktoré toho dňa prekročili hranicu 1 bilión dolárov. „Červený štvorček, ktorý som videla v Quebecu, vo mne naozaj zarezonoval a chcela som to priniesť tu,“ vraví Jeje.

„To je jedna z trajektórií transnacionálnych hnutí: vezmime si ich slogan, pochyťme čosi z ich analýzy, vezmime si ich ikonografiu,“ tvrdí Remes. „Môžeme to vidieť s červeným štvorčekom; páči sa nám vaša ikonografia, no nemyslíme si, že potrebujeme budovať naše hnutie presne tým istým spôsobom.“

Americkí študenti čelia viacerým výzvam ako vybudovať masové hnutie a budú na to potrebovať odlišné stratégie. „Systém verejných univerzít a vysokých škôl (v Quebecu) je značne odlišný,“ poznamenáva Remes. „Jedným z naozajstných problémov, ktorý v Spojených štátoch je, je dostať sa cez tú odlišnosť verejné-súkromné.“ Ciele aktivizmu nie sú jednoznačne rovnaké pri verejných inštitúciách ako Brooklyn College či Ohio State, ako pri regionálnych súkromných školách ako Franklin University, či Ivy League univerzity ako Yale.

Myšlienkou, ktorá mala úspech medzi americkými študentskými aktivistami sú študentské odbory v quebeckom štýle, volené študentstvom a zákonne uznané ako zastupitelia študentov. „I predtým, ako som sa začal organizovať som sa vždy čudoval, prečo je tak málo študentských organizácií so širokou základňou,“ vraví Stuart McIntyre, študentský organizátor na štátnej univerzite v Ohio. „Vždy som mal pocit, že jednota (s priestorom pre rozdiely) je nevyhnutná na budovanie moci.“

Organizovanie sa a aktivizmus na americkej školskej pôde bolo dlho založené na obhajobe druhých, skôr než na študentoch organizujúcich sa v prospech svojho vlastného záujmu. „Univerzity boli naozaj dobré v podnecovaní podpory v prospech niečoho voči vonkajšiemu svetu a nie pri veciach, ktorým čelila zvnútra,“ spomína Remes.

Ak si aktivisti vyberú za cieľ univerzity, robia tak často zo solidarity s pracujúcimi, nie pre seba, tak ako pri nedávnej kampani s hladovkou za existenčné minimum na University of Virginia, či pri United Students Against Sweatshops [Študenti spolu proti robotárňam]. Zatiaľ čo sa študenti organizovali proti zvyšovaniu školného –ako pri systéme University of California-, nevytvorili tieto protesty hnutie so širokou základňou, ktoré by konalo v ich vlastný záujem.

„Naše univerzity nás nemôžu pripraviť na život v demokratickej spoločnosti, ak sami nie sú demokratické,“ vraví McIntyre. „Hovoríme ´nie školnému bez zastúpenia´, pretože cena za to je príliš vysoká: všeobecné vzdelanie a demokracia sú pod paľbou, a univerzita je bojovým poľom pre oba tieto boje.“

Jeje, aj McIntyre budovali študentské organizácie na pôdach svojich škôl a tiež vo väčších celoštátnych organizáciách. Študentské odbory na Brooklyn College boli založené ako reakcia na zvýšenie školného na jar 2009, a spolupracujú so zastrešujúcimi skupinami ako Students United for a Free CUNY a New York Students Rising.

„Pracujeme na tom, aby boli vyslovené záujmy študentov, ktoré sú často umlčané a na našej školskej pôde chceme zakladať moc takým spôsobom, aby sme poskytli legitímnu alternatívu študentskej vláde, ktorá podľa našich skúseností len slúži záujmom administratívy pod falošnou zámienkou, že reaguje na potreby študentov,“ tvrdí Jeje.

Študenti z Ohio tiež vytvorili celoštátnu organizáciu. „The Ohio Student Association je politická organizácia, a súčasťou nášho poslania je sa organizovať v prospech sociálnej spravodlivosti,“ vyhlasuje McIntyre. Chceli sme vytvoriť priestor, kde by si študenti mohli znova predstaviť univerzitu ako demokratickú inštitúciu.“

Americkí študenti ešte zreme nemusia byť pripravení na masívny generálny štrajk, no začínajú myslieť vo veľkom. V auguste bude mesto Columbus v Ohio hostiť národnú konferenciu o študentskej moci, kde budú organizátori z celej krajiny vytvárať stratégiu pre širšie vysokoškolské organizácie a plán na nasledovný rok.

August bude rozhodujúci taktiež pre Quebec, keďže opäť začne semester skrátený Listinou 78. „Očakávame, že študenti budú pokračovať v presadzovaní svojich demokraticky odhlasovaných štrajkov,“ hovorí Bédard-Wien. „Tentokrát zvíťazíme.“


[ Zdroj: http://www.inthesetimes.com/article/13470/red_squares_everywhere ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára