štvrtok, 26. júla 2012

Dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?

ĽUBOŠ BLAHA | Slovo
Už aj apologéti kapitalizmu pochopili, že kapitalizmus je arogantný a nebezpečný systém, ktorý ohrozuje životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Akurát im chýba alternatíva. Pritom alternatív je veľa.

V britskom neoliberálnom časopise The Economist sa tento týždeň objavila pozoruhodná ilustrácia. Ide o kreslený príbeh, ktorý má dva diely. Prvý diel ukazuje tučného, rozšafného kocúra vo fraku a s cylindrom. Kocúr symbolizuje - kapitalizmus. Áno, ja viem, toto slovo sa na Slovensku nepoužíva, lebo vás okamžite označia za komunistu. Ale „komunisti“ z The Economist toto slovo použili, tak to risknime aj my. Kocúr na spomínanom obrázku stojí na súde a je obvinený z toho, že nedokáže zabezpečiť živobytie ľudí. Aká je tvoja obhajoba? - smeruje otázka na kapitalizmus. Kocúr spokojne mlčí a fajčí cigaru.

Rozuzlenie príbehu je na druhom obrázku. Za kocúrom je veľká klietka, v ktorej sú zatvorené rozzúrené šelmy a derú sa von. Na klietke je popiska: komunizmus, feudalizmus, socializmus. Kocúr s poukazom na nebezpečné šelmy úsečne odpovedá na položenú otázku: „Ja som relatívne krotký.“ Pointa je napriek snahe autorov kresleného príbehu zarážajúca: jediné, čo sa dá dnes povedať na obhajobu kapitalizmu, je to, že alternatívy by boli ešte nebezpečnejšie, ako je on sám. Inými slovami: vraj niet lepších alternatív.

Alternatívy existujú

Kedysi sa režimoví ideológovia snažili viac. Vymýšľali ideologické schémy, podľa ktorých bol kapitalizmus morálnejší, efektívnejší, stabilnejší, spravodlivejší, slobodnejší atď., proste najlepší na svete. Hovorilo sa o ľudskej prirodzenosti, o dokonalom poriadku, o slobode, o blahobyte. Čo z toho ostalo po pár rokoch krízy? Odpoveď, že kapitalizmus síce ohrozuje živobytie más, ale aj tak predstavuje menšie zlo v porovnaní so svojimi historickými alternatívami. Aby sme to pochopili, podobá sa to argumentácii nacistov v 30. rokoch v Nemecku: fašizmus bol podľa nich riešením na to, ako zastaviť boľševikov, či ako pripustiť návrat chaotickej weimarskej demokracie. Odrazu nejde o slobodu, o prosperitu, ani o spravodlivosť. Celá obhajoba kapitalizmu sa zužuje na to, že nemá alternatívu. Rozhodne zaujímavý posun v diskusii!

Už aj apologéti kapitalizmu pochopili, že kapitalizmus je arogantný a nebezpečný systém, ktorý ohrozuje životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Akurát im chýba alternatíva, tak kapitalizmus naďalej zaťato obhajujú. Pritom alternatív je veľa. Reformisti môžu uvažovať nad tým, ako z odpudivého kocúra urobiť zaliečavú mačičku (model kapitalistického sociálneho štátu na globálnej úrovni, ako navrhuje napríklad Joseph Stiglitz). Hovorí sa aj o celkom nových „zvieratkách“: ľavičiari majú k dispozícii projekty ekonomickej demokracie, siahajúce od participatívnych rozpočtov až po výrobnú samosprávu a kooperatívne vlastníctvo. Anarchisti hovoria o samosprávnych komúnach, environmentalisti o zastavení paradigmy rastu, socialisti o radikálnom prerozdelení bohatstva, neomarxisti o trhovom socializme, o neziskovej ekonomike, o participatívnej ekonomike, o dekomodifikácii atď. Že utópie? Že je to nemožné? Že je to nerealistické?

Buďme realisti, žiadajme nemožné!

Vráťme sa k známemu sloganu študentskej revolty na západe z roku 1968: „Buďme realisti, žiadajme nemožné!“ Zmysel týchto slov môžeme nájsť v diele Herberta Marcusa, ktorý o alternatívnych projektoch voči kapitalizmu poznamenáva: „Nerealistické znenie týchto tvrdení nie je dané ich utopickým charakterom, ale veľkosťou síl, ktoré bránia ich realizácii.“ Inými slovami: alternatívy existujú, len niekomu natoľko nevyhovujú, že robí všetko preto, aby nedostali priestor. Problémom nie je nemožnosť ich uskutočnenia, ale mocenská prevaha tých, ktorí bránia ich uskutočneniu.

Príbeh o kocúrovi však ukazuje, že celá kedysi prepracovaná obhajoba kapitalizmu sa zredukovala na to, že nie sú alternatívy. A to na dlhodobú obranu naozaj nestačí. Takáto chabá obhajoba celkom isto nedokáže utlmiť protestujúce masy ľudí od Madridu až po Rejkjavík, od Porto Alegre až po New York. Pretože práve v zápasoch proti nespravodlivosti systému sa tvoria základy systému nového. V požiadavkách za viac participácie, solidarity, prerozdelenia a zdieľania sa skrýva zárodok niečoho nového. Strašenie rozzúrenými šelmami v klietke už viac nezaberá. Pretože kocúr z obrázku v The Economist sa už dávno premenil na nemilosrdného predátora, ktorý ľuďom nedokáže už nič pozitívne ponúknuť. Ale na tom sa už očividne zhodneme aj s tými zorientovanejšími ideológmi kapitalizmu. Čiže zostáva zodpovedať poslednú otázku: ktorá z alternatív zvíťazí? A dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?


Kresba: The Economist - detail

Kresba v origináli na KAL´s cartoon 21. júl 2012

[ Zdroj: http://www.noveslovo.sk/c/27455/Dokedy_este_bude_tucny_kocur_odolavat_ ]

7 komentárov:

  1. Musím povedať: VYNIKAJÚCI článok od Ľuboša Blahu zo Slova!

    Na jetotak som, naopak, už dlho nečítal dobrý antikapitalistický článok.
    Pravicové témy ako Bezák, či sebastredné ľavičiarstvo sú už asi dôležitejšie témy ako kríza kapitalizmu, celosvetový úpadok, či zbytočné zabíjanie.

    Peter Takáč

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Odkedy je kauza Bezák pravicová? A čo to znamená, ak je vôbec nejaká téma "pravicová?" Čo je to za nezmysel?
    A prečo čakáš na " dobrý antikapitalistický článok"? To je dosť jednodimenzionálne a preto sebadisvalifikujúce.

    Klišé ako "kríza kapitalizmu", "celosvetový úpadok" či "zbytočné zabíjanie" je dôkazom čoho? Ľavicovej témy? Podľa mňa je to skôr kognitívne násilie, snaha vymedziť sa za každú cenu a označiť inak zmýšľajúcih za hlupákov, ktorí "nemajú vzdelanie". Aby nedošlo k omylu, citujem tvoje argumenty, ktoré som tu našiel. Teda ak ťa mám považovať za Karanowaka. Ale ako som písal nižšie, zdá sa, že diskutovať s tupelom tvojho razenia, nemá význam. Prajem peknú odpoveď.

    Zlý.

    Zlý

    OdpovedaťOdstrániť
  3. S kým mám tú česť?
    PT

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nazvem Ťa naštvaný Šmolko.
    Ten má totiž veľkú zlosť, lebo niečo nerozumel, ale ani nechce nič viac počuť.

    Ale viem, že Šmolko vie byť určite aj dobrý.
    A zrozumiteľne povedať, čo ho naštvalo a potom sa podpísať.

    Veď možno je len veľa hodín..

    PT

    OdpovedaťOdstrániť
  5. To ja zase rad pijem coca-colu

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Niekto sa nám tu rozplakal...

    naštvaný šmolko

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť