sobota, 21. júla 2012

Rozbitie roztočených tanierov

SLAVOJ ŽIŽEK | In these times

Ako dlho dokážu eurokrati držať riad v pohybe?

Výsledok gréckych volieb 17. júna – tesné víťazstvo pre konzervatívnu Novú demokraciu nad ľavicovou stranou Syriza, a promptné vytvorenie „pro-európskej“ koaličnej vlády – vyvolal, ako sa dalo očakávať, obrovský povzdych úľavy po celej Európe. Katastrofa bola odvrátená, prevážila jednota Európy, atď. No v skutočnosti sa premrhala obrovská príležitosť, jedinečná šanca pre Európu konečne sa konfrontovať s hĺbkou svojej ekonomickej a politickej slepej uličky. Povzdych úľavy vlastne znamenal: Vyhli sme sa prebudeniu. Môžeme pokračovať v snívaní.

Redaktor CNN Richard Quest nedávno prispel metaforou k tomuto snu, keď porovnal európskych úradníkov k:

[T]ým príslovečným „akrobatom s taniermi“ z cirkusu. Tí talentovaní akrobati, ktorí udržiavajú roztočené taniere na paliciach, stále zvyšujúc počet palíc, ponáhľajúc sa od jednej k druhej, cukajúc a trhajúc nimi, aby ich udržali v pohybe, vždy si vedomí toho, že ak budú príliš pomalí alebo príliš rýchli, jeden z tanierov sa rozbije o zem. To je presne to, čo dnes máme v Európe. Ibaže akrobatmi sú prezident Európskej centrálnej banky, Mario Draghi, šéf Eurogroup, Jean-Claude Juncker, prezident Európskej komisie, José Manuel Barroso a spol., zatiaľ čo taniermi sú Grécko, španielske banky, talianský deficit, eurobondy a nemecká kancelárka Angela Merkelová. ... Denne sa zdá, že sa točí viac tanierov, a že šaškáreň roztáčania je pri hnaní sa od jedného k druhému stále viac šialenšia, pričom sa vyhlasuje, že číslo sa blíži ku koncu. Nanešťastie to nie je ten prípad. Točenie taniermi bude pravdepodobne ešte nejakú chvíľu pokračovať.

Točenie taniermi je presne to, čo robia bruselskí eurokrati: nekonečne odsúvajú rozhodujúci účet tým, že pridávajú nové taniere a robia tak rovnováhu viac a viac krehkejšou. Syriza bola obvinená z propagácie ľavicových fikcií – no je to úsporný plán uvalený Bruselom, ktorý je fikciou. Vo zvláštnom geste kolektívnej pretvárky každý vie, že Grécky štát nemôže svoje dlhy nikdy splatiť, a každý ignoruje do očí bijúci nonsens finančných návrhov, na ktorých sú založené tieto plány.

Takže, prečo Brusel predpisuje tieto plány? To, na čom v súčasnom kapitalizme záleží, je, že činitelia konajú na základe svojich domnelých vier o budúcich finančných vyhliadkach bez ohľadu na to, či v tieto vyhliadky skutočne veria. A, ako všetci vieme, skutočným cieľom týchto záchranných opatrení nie je zachrániť Grécko, ale zachrániť európske banky.

V klasickej komédii Ernsta Lubitscha Ninotchka je krásny dialektický vtip: hrdina navštívi kaviareň a objedná si kávu bez smotany; čašník namieta: „Je mi ľúto, pane, smotanu nemáme. Môže byť bez mlieka?“ V oboch prípadoch dostane zákazník len kávu, no táto samotná káva je zakaždým spojená s inou negáciou, najprv káva bez šľahačky, potom káva bez mlieka.

Grécko je v rovnakej háklivej situácii: situácia je ťažká, a Gréci dostanú nejaké úsporné opatrenia – no budú to opatrenia bez smotany alebo bez mlieka? Práve tu európsky establishment blafuje. Chová sa akoby Gréci dostali kávu úsporných opatrení bez smotany (že z ovocia ich ťažkej práce budú profitovať nielen európske banky, ale tiež oni), no v skutočnosti ponúkajú Grékom kávu bez mlieka (iba banky, a nie Gréci, budú profitovať z tohto strádania).


(Text je skrátený. Zvyšná časť je podobná textu Reč Slavoja Žižeka gréckej Koalícii radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorý sme uverejnili nedávno.)

[ Zdroj: http://www.inthesetimes.com/article/13454/smashing_the_spinning_plates/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára