utorok, 11. septembra 2012

Ako dlho ešte vydrží Slovensko kapitalizmus?

(AD: Ako dlho ešte vydrží Kuba)

Pomoc pre sebestačných

Celoštátna potravinová pomoc je na Slovensku novinkou, no podľa všetkého si na ňu ľudia budú musieť zvykať. Exminister pôdohospodárstva tento spôsob vyrovnávania sa s chudobou odôvodnil tým, že spracovanie zaplatí aj tak Európska únia. Odborári tento krok nevyhlásili za riešenie problému, ale urážku ľudskej dôstojnosti. Rozdať takmer 400 000 ľuďom po 20 kilogramov múky a cestovín ťažko niečo vyrieši. V stave odkázanosti sa ocitli aj starí ľudia. Pre nich je to ešte ponižujúcejšie, keďže spolu s nimi stoja v radoch aj asociáli, ale i tí, čo sa ocitli v hmotnej núdzi. Bežne ide o ľudí, ktorí tridsať rokov poctivo pracovali a teraz, keď malo byť o nich postarané, ukázala im nová, kvázidemokratická spoločnosť dlhý nos. Vláda zadefinovala hranicu minimálneho dôchodku, pri ktorom vzniká nárok na potravinovú pomoc. Pôvodne sa na dôchodky mali použiť peniaze z privatizácie veľkých strategických podnikov vybudovaných za socializmu, no, žiaľ, akosi sa z tých peňazí veľa nezvýšilo...

Zdá sa, že oslavovaná sloboda pre väčšinu Slovákov reálne pozostáva z 30-tich kanálov v televízii, mobilného telefónu, veľkoplošných reklám a dvadsiatich druhov jogurtov v supermarketoch. Tieto vytúžené vymoženosti Západu sú zrejme ešte stále dôležitejšie ako pracovné miesta, slušný plat, či ľudská dôstojnosť.

Slobodní od všetkého

Ekonóm Marián Vitkovič tvrdí, že slovenská privatizácia je príkladom toho, že ľudia, ktorí sedia v predstavenstve, manažmente, dozorných radách predaných podnikov sú častokrát tí istí ľudia, ktorí privatizáciu pripravovali (informáciami, ohodnocovaním majetku, účtovnými operáciami). Pochopiteľne tak smerovali k zníženiu ich kúpnej ceny. Na demonštráciu uvádza príklad Západoslovenskej energetiky. V predstavenstve pôsobí predseda Andrej Juris. Juris je i predsedom a zakladateľom neziskovej organizácie Centrum pre hospodársky rozvoj, ktorej cieľom je „podpora slobody podnikania transparentnosti ekonomických procesov a rozvoj demokracie v SR ako základných podmienok udržateľného rozvoja kvality života obyvateľstva“. S mimovládnou organizáciou CPHR spolupracuje aj inštitút INEKO, ktorého analýzy sa často objavujú v rôznych médiách, kde odobrujú každú privatizáciu podľa jednoduchého a neustále opakovaného hesla „Privatizovať, pretože štát je zlý vlastník.“ Aj to vypovedá o tom, ako sa pod zástavou slobody okrádajú obyvatelia tejto krajiny.

Zahraničný investor – sen slovenskej ekonomiky

V skutočnej demokracii by však mali byť materiálne podmienky humánne a nie nestrpiteľné. Dlho sa šíril názor, že kapitalizmus a demokracia idú dohromady, no ako hovorí americký historik Michael Parenti, transnacionálny korporátny kapitalizmus nie je žiadnou garanciou politickej demokracie. Sloboda slova, rovnako ako sloboda zhromažďovania sú len jednými z nevyhnutných podmienok demokracie. Môžeme síce povedať, čo chceme, no tí pri moci majú slobodu spraviť s nami to, čo chcú, bez ohľadu na to, čo povieme.

Ekonómka Ilona Švihlíková popisuje, že za posledných 30 rokov došlo k vzniku bezprecedentne veľkých firiem, ktorých tržby sú väčšie ako HDP Českej republiky. Keď sa ale dostanú do problémov, nastavujú ruku k štátu. A štát pod tlakom korupcie, medií a rôznych neoliberálnych think-tankov podľahne.

Zahraničný investor totiž hrá v zaužívaných predstavách ľudu úlohu spasiteľa, ktorého treba vzývať a zbytočne neprovokovať, keďže práve on prináša všetkým prácu, prináša investície. Rýchly a podhodnotený predaj štátneho majetku, či fakt, že ekonomika ani nie tak dávno, ba vo väčšom objeme fungovala takisto, je zamlčiavaný. A investor vystupuje ako ten, kto niečo prináša, tak od neho nemožno nič žiadať, lebo by vraj hrozilo znepriatelenie a jeho následný odchod – znie argument proti (vyššiemu) zdaneniu. Prítomné koncerny z Ázie, Európy, či USA však alokujú svoju výrobu po svete na základe faktorov ceny práce, kapitálu, pôdy, takže by im zdanenie nepoškodilo. Tieto slová ekonómov potvrdzujú i samotní predstavitelia koncernov, ktorým je situácia na slovenskom trhu dobre známa.

Na zelených lúkach s novými výrobnými halami a v hladových dolinách dedín a miest sa skrýva obávaný triedny boj, o ktorom sa už v slušnej spoločnosti ani nehovorí. Vraj tu o ňom od čias politických poučiek vedeckého socializmu nepočuli... Akoby sa pod ním prepadla zem, a to ako na úradoch práce, tak v zatvorených fabrikách, pri nevyplácaných ziskoch, či v médiách.

Biznis a peniaze ovládajú krajinu rôznymi spôsobmi. Patria medzi ne i rozšírené automatové herne a stávkovacie zariadenia otvorené –na rozdiel od potravín- i cez víkend. Okrem nich vyrástli na viacerých miestach i kasína.

Denník SME – spokojný šíriteľ propagandy

Svoje sny o druhom Švajčiarsku s jeho dôchodkami si ľudia po zneužitej Nežnej revolúcii nechcú nechať vziať. Mnoho obytných domov, sídlisk, škôl, nemocníc však bolo postavených ešte za socializmu. V Bratislave, neďaleko sochy antifašistického bojovníka stojí ošarpaná budova, v ktorej podávajú lacné obedy a sídli v nej redakcia mienkotvorného denníka SME. Mnohí sa sťažujú na všadeprítomnú zastaralú architektúru, no nikto nemá odpoveď na to, prečo ju ešte nestrhli a nepostavili na jej mieste za 23 rokov nejakú novú, modernú. A budúcnosť, okrem developerských projektov pre zámožných, nečrtá veľké zmeny.

Ľudia sa netaja tým, že ich krajina je prehnitá korupciou až po najvyššie miesta. Minulý rok sa prevalil škandál Gorila, kedy sa na verejnosť dostal podrobne zdokumentovaný prepis dohadovania korupcie politických strán a ich prepojenia na veľký biznis. Výsledkom niekoľkých protestov žiadajúcich vyriešiť aspoň túto do očí bijúcu kauzu bolo len zrušenie trestoprávnej imunity poslancov. No podstata veci ostala nedotknutá.Uvedomelí disidenti, medzi ktorých patria poväčšinou členovia a sympatizanti Komunistickej strany sú v zúfalej menšine. Člen KSS Ivan Lulják hovorí, že „nie je spokojný z protestov, pretože navrhované riešenie nie je koncepčné a politikom je len na výsmech.“ Verejnosť akosi stále nedokáže uveriť tomu, že to, čo prišlo so zmenou režimu sa na míle vzďaľuje od ich prvotných vzletných predstáv. Už vtedy to svojou básňou k udalostiam roku 1989 vystihol filozof Egon Bondy: Ako ste verili v slobodu a ostala z nej len sloboda obchodu...

Je pritom zarážajúce, že tento mainstreamový denník už roky vedie zúrivú zákopovú vojnu voči sociálno-demokratickej strane, ktorá v posledných voľbách získala 40% hlasov. Namiesto toho, aby sa komentátori pozastavili nad touto skutočnosťou a ponímali ju ako signál, že obyvatelia krajiny nedokážu viac znášať pravicové reformy a neustále zhoršovanie svojej každodennej situácie, vytvárajú komentátori nenávistný obraz “ficovoliča”, na hanlivé označenie tých, ktorí sa nedokážu plne podvoliť život degradujúcim neoliberálnym “reformám”. Pár príkladov za všetky: Rado Baťo, poradca pravicovej expremiérky, bez okolkov urazil celú rozsiahlu voličskú základňu soc-dem. strany. Dôvodom jeho hnevu mal byť podľa vlastných slov novozakúpený plazmový televízor. Dal tak najavo, že sociálna situácia väčšiny jeho spoluobčanov je mu nielen ľahostajná, ale odkázal im, že ak sa im nepáči, majú sa dať “vypchať”. Okrem toho dávajú viacerí redaktori denníka SME otvorene najavo aj svoju osobnú nenávisť voči lídrovi sociálnych demokratov, pričom argumentujú pochybnými tendrami členov jeho vlády. Pôsobí to zvláštne, pretože podľa propagátora spisu Gorila to bol aj denník SME, či ultrakonzervatívny týždenník Týždeň, ktoré odmietli spis zverejniť, aby nepoškodili svojím pravicovým politickým favoritom (ktorých strany v spise figurujú). Pravicové osobnosti sú podľa značnej časti verejnosti rovnako vinné zo spomínaných pochybných predajov štátneho majetku.

Temná strana krajiny

Atmosféru dotvárajú politici pozerajúci na ľudí zhora, ako sám liberálny minister práce Jozef Mihál, podľa ktorého je plat 400 EUR mesačne nonsens. Väčšina však na Slovensku za takýto plat pracuje. Jedna z mála výpovedných oficiálnych štatistík odhaľuje, že 70% tunajších pracujúcich nemá ani priemernú mzdu. Takáto veľká nerovnosť vytvára spoločenské napätie, vôľu po bezhlavých radikálnych riešeniach a zdanlivých vinníkov medzi sociálne slabšími skupinami. To sa odráža aj na politických názoroch.

Michal Polák, ktorý dlhodobo žije v Británii, kde vyštudoval prestížnu London School of Economics, tvrdí, že to, čo sa na Slovensku považuje za bežný názor (rôzne libertánske myšlienky), je na Západe na neuveriteľnom okraji politického spektra. Zúfalá situácia však vedie k zúfalým nápadom a tak ťažko možno od Slovákov čakať toleranciu, empatiu či štedrosť.

Inú podobu nabral sociálny problém v prípade Rómov. Rómovia sú na Slovensku dlhodobo a permanentne stigmatizovaní nálepkou „neprispôsobivých“. Prispôsobivosť tu znamená, že síce môžu byť vylúčení z ostatnej spoločnosti, no nemajú sa podľa toho správať a napriek všetkému byť výsostne slušní. Označením „neprispôsobiví“ sa ľahko zabúda na ich vytláčanie na okraj miest a dedín, rušenie príležitostí začleniť sa, samotný nedostatok pracovných miest vôbec, nesystematickosť integračných programov, či celkove podfinancovanú situáciu krajiny. Myslím, že nepreženiem ak poviem, že v prípade deviácie u príslušníka majoritnej spoločnosti sa hľadajú v prvom rade kontextuálne dôvody, zatiaľ čo pri Rómoch (ale i iných minoritách) sa spoločnosť len utvrdzuje vo vlastných predsudkoch o nich a dôvody nehľadá. Raz a navždy sú takí a hotovo.

Politikom takéto zjednodušovanie pri zvyšovaní vlastných preferencií nadovšetko vyhovuje a kým ghettá nepraskajú vo švíkoch a osady sa dajú ako-tak zvládnuť, môže riešenie zlej sociálnej situácie vždy počkať. Je totiž ľahšie udržať v očiach verejnosti obraz o dvoch podobách chudoby – čiernej a bielej, dobrej a zlej...

Spoločnosť je ešte k tomu všetkému presiaknutá katolicizmom. V prieskumoch, ktorými cirkev či politici radi operujú, sa uvádza až 80% kresťanov. Podľa výskumov sociológov v skutočnosti ale len 40% verí v Boha a praktikujúcich je len 15-20% kresťanov. Keďže si tieto údaje protirečia, vypovedá prvé vysoké číslo skôr o zázemí, či tradícii dotázaných. Pokiaľ za socializmu bolo tak vysoké číslo ateistov, došlo zrejme so zmenou štátnej ideológie i k ideovému preorientovaniu sa verejnosti, a to hlavne z dôvodu chcenia patriť k väčšine.

Čísla však stačia na to, aby sa z chronicky prázdneho rozpočtu toho roku cirkvám ušlo až 37 miliónov EUR. Štát má nadštandardnú zmluvu s Vatikánom, avšak dlhodobo sa poukazuje na to, že v Ústave je Slovensko zadefinované ako sekulárna krajina, nezávislá od ideológie či náboženstva. Napriek tomu cirkev zastavila sexuálnu výchovu či jogu na školách, bráni legálnym interrupciám a odporúča veriacim prostredníctvom pastierskych listov, koho voliť. Štát pritom platí aktivity cirkvi v armáde, cirkevné nemocnice a financuje náboženskú výchovu na školách.

Otázka odluky sa jasnejšie nečrtá, keďže sa nezačala ani konkrétnejšia debata o tejto téme. Zaujímavé je, že cirkev tu bola financovaná aj počas komunistického režimu (majetok však patril štátu), zatiaľ čo vo svete sa cirkvi buď financujú samy (USA, Francúzsko) alebo sa platí dobrovoľná daň (Rakúsko, Nemecko). Slovák však ostáva pod tlakom svojej situácie ticho a so zvesenou hlavou.

Zamknutý potenciál

Deti sa prakticky od malička učia po anglicky. Možno aj preto, aby aspoň v zahraničí dostali lepšie platenú prácu, i keď podradnú... Má to však svoje nevýhody, pretože u zamestnávateľov vyvoláva predchádzajúca nekvalifikovaná práca pocit, že sa absolvent už stratil vo vyštudovanom odbore. Fakt o lepšie platenej práci platí len vtedy, ak zamestnanec neostane v zahraničí, ale vráti sa minúť peniaze domov. Po čase mu však ostáva len znova vycestovať von.

Pri týchto skutočnostiach z reálneho života Slovákov niet potom podľa komentátora Petra Javůrka divu, že pri výročiach Nežnej revolúcie zračia ich tváre rozpaky, ba frustráciu. Pohľad na všadeprítomnú biedu zacláňajú aspoň billboardy a plné regále super- a hypermarketov.

Hlad v 21. storočí?

Aby odvrátil mysle tých, ktorí o kapitalistickom hospodárstve pochybujú, má kapitalizmus pri svojej propagande neraz zacielené na Kubu. Je to vždy vďačný terč. Keď sa však na Slovensku médiá, alebo vôbec ľudia oháňajú tým, že tu majú všetci na výber, a že si žijú v blahobyte, mali by sa porozhliadať lepšie. Nový systém totiž nedokáže zastaviť ubúdanie pracovných miest, zabezpečiť ľuďom dostupné bývanie, ba postupne ani potraviny. A problém s nimi dnes už nemá len Slovensko.

Príčinou globálneho nedostatku potravín a hroziaceho hladu sú prírodné katastrofy a trhová špekulácia s cenami potravín. Dôsledkom môže byť ich cenová nedostupnosť, či ich nedostatočná produkcia. Ako vysvetľuje ekonóm Ivan Lesay, ich nestabilita súvisí i s trhovou dereguláciou a naviazanosťou na ceny ropy. Bill Clinton dokázal prísť v tejto súvislosti s kritickým komentárom aj na svoju adresu, keď v roku 2009 povedal, že „Sme to pokašľali“ tým, že zaobchádzali s potravinovými plodinami ako s tovarom. Minulý rok opäť varoval pred svetovým nedostatkom potravín a rastúcimi cenami, ktoré by mohli spôsobiť ďalekosiahlu destabilizáciu. Je si však treba uvedomiť, že problém nespočíva v neschopnosti vyprodukovať dostatočný počet potravín, ale v kapitalistických vzťahoch a mechanizmoch konkurencie a akumulácie, ktoré potrebnej produkcii bránia. Ocitáme sa tak v situácii podobnej názvu dokumentu s touto tematikou, a síce: zomieranie v hojnosti.

Veľmi podstatné je si pritom uvedomiť, že na obchodovanie s potravinovými komoditami na trhoch s derivátmi neprišlo náhodou, ale je práve dôsledkom nutnosti ďalšej akumulácie kapitálu, na ktorý nestačia „bežné“ komodity. Kapitál potrebuje nové oblasti dobývania (vykorisťovania), takže aj keby sa upustilo od potravinových plodín, môže nasledovať iná surovina, napr. voda (čo sa už deje), či oblasť - duševné vlastníctvo (prostredníctvom ACTA), alebo možno čoskoro aj vzduch. Takže, dôležité je uvedomenie, že pokračovanie kapitalizmu bude stáť ďalšie životy a strádanie, ak nie samotný život na Zemi...

V tomto zmysle je na Kube výnimočné to, že je na také hrozivé, no potenciálne scenáre pripravená. Po kríze, ktorú zažila po páde Sovietskeho zväzu si vybudovala udržateľné poľnohospodárstvo postavené na rozšírenej permakultúre, energetickej nezávislosti, komunitnej spolupráci a znížení spotreby.

Môžete podporiť na vybrali.sme.sk

70 komentárov:

  1. Co je to Slovensko kapitalizmus?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. AD:Co je to Slovensko kapitalizmus?
    Si zabil:)
    Máš talent..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. mozete podporit http://vybrali.sme.sk/c/Ako-dlho-este-Slovensko-vydrzi-kapitalizmus/

    OdpovedaťOdstrániť
  4. uchadza sa o hlasy ako vo volbach

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ???
    Si zabil!
    Ďalší talent?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Bojim sa ze na Slovensku je len zaciatok kapitalizmu. Predpokladam, ze tu bude dlho.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Tak dlho, ze Slovensko este vydrzi?

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Najprv by musel byt na slovensku kapitalizmus. ten je charakterizovany existenciou slobodneho trhu a demokracie. To co je na slovensku je charakterizovane statnymi regulaciami, dotaciami z EU a vladou oligarchov ovladanych mafiou.

    Najprv nech sa autor zamysli nad tymto a az potom zacne kritizovat a ovinovat z krizy pokusu o socializmus s ludskou tvarou kapitalisticky system.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mas najslobodnesi trh aky len moze byt, staci ak mas dost penazi na to aby si si kupil vlastneho politika.
      Tie statne regulacie navrhuju korporacie v takzvanom lobi. Nie nadarmo maju korporacie vlastne stolicky v EU parlamente. A kapitalizmus je o penizoch nie o regulaciach o state je o penizoch ak ich mas dost nezalezi absolutne na nicom v dnesnom libralnom svete mozes si robit co chces.

      Odstrániť
  9. ..toto je talent, alebo skôr expert: vraj prv by musel... totižto kapitalizmus môže, ale aj nemusí! Ďalej, nie je charakterizovaný existenciou niečoho, ale skôr existenciu charakterizuje, lebo môže a nemusí!
    Najprv autor članku? To kto? Zdá sa Vám, že sa k nemu niekto hlási?
    To je klišé minulosti ako socializmus s ľudskou tvárou, teraz v kapatalizme je stav ešte horší, lebo jeho tvárou sme všetci. Kapitalizmus sa na nás usmieva všade, kde máme tvrdo pracovat, kde máme platiť, kde sa máme zaviazať k úveru. A za túto hrdlačinu, úhrady a dlhy dostaneme pocit teda to, čo nám z kapitalizmu jedine ostane.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. viac takýchto článkov na http://nezavisli.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  11. len poznamka: zda sa mi, ze pre laviciarov vsetkeho razenia sa liberalizmus (pripadne neoliberalizmus) stal vseobecne pouzivanym strasiakom a fackovacim panakom. Len by som rad upozornil, ze podla liberalov by ziadna (i ked velka) firma nemala byt zachranovana statom, takze ta jedovata slina o firmach natahujucich ruku k neoliberalom je nasmerovana zle, patrila by skor socialistom a inym postkomunistom. Nie je kazdy liberal, kto to o sebe hovori, pripadne koho tak oznacuyju ini. Uz v biblii sa hovori:" Po ovoci poznas strom."

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Najprv pise, ze kapitalizmus. Potom cituje niekoho, kto povedal, ze "korporatny kapitalizmus", co uz kapitalizmom nie je je zly. A potom este bububu neoliberli su hnus :-D Samozrejme, ze tento system je zly. Ked uz centralne banky pomaly planuju aj ake ma byt HDP, ked sa nepodari tak dotlacia peniaze. Stat prerozdeluje tolko HDP ako za sociku a na vsetko co chcete robit potrebujete povolenie, ste zregulovani a ked uz aj nieco zarobite tak ste zdaneni aby ste podporili napriklad banky, ktore ziju s politikmi ruka v ruke. Tak to skutocne nie je kapitalizmus. Toto je zly system, uz akokolvek ho nazveme.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. stat prerozdeluje tolko hdp ako za sociku ? ty si v poriadku alebo na drogach

      Odstrániť
    2. a co je kapitalizmus podla teba? ten kto ma kapital diktuje tomu čo ho nema a diktuje tak, aby ho mal čim dalej tym viac, po určitom bode koncentracie kapitalu sa to zvrhne k feudalizmu a ďalej k otrokarstvu.

      Odstrániť
  13. Slovensko nema kapitalizmus, ani Zapadna Europa nema kapitalizmus.
    Uvedomte si konecne ze nam vladne "socialna demokracia=jemne prefarbeny komunisti"
    Nikdy sme nepricuchli k systemu kde by stat rozhodoval o menej nez 20% ekonomiky, pohybujeme sa nad 35%, zapadna europa aj nad 50%, vrchol Sovietskeho zvazu bolo 70%. Cisty kapitalizmus je prakticky bezvladie, minimalny rozsah statu. To ze mame chudobu, je vdaka statu, lebo vsetko co vyberie na daniach, rozhajdaka v PPP projektoch, a zakazkach pre kamaratov. Nikde kde ma ruky stat, nie su peniaze, vid skolstvo, sudy, zdravotnictvo. Tak si pretrite konecne oci. Vladnu nam zlodeji a klamari, a autor vola aby sme im dali este vecsiu moc? Este vecsi rozsah statu
    Som si isty ze rozpadajuca sa ekonomika Kuby ci Venezuely (kde nemozete v obchode kupit ani kavu kvoli tomu ze stat zlikvidoval prosperujucich farmarov (pozn Venezula byvaly velky pestovatel)) ukazuju ako dobre je pod socializmom

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. v ktorych krajinach je taky ten echtovny kapitalizmus, noze prezradte

      Odstrániť
    2. Zeby Honduras, Kolumbia, kedysi Chile za Pinocheta, kedysi Argentína za Menema?

      Odstrániť
    3. od roku 1913 v ziadnej, je len vecsia ci mensia miera vlady oligarchie, ohurujucej masy recami o socializme a presuvajucej majetky od mas ku par vyvolenym. V cistom kapitalizme by im toto takto lahko a na tak vysokej urovni nepreslo.

      Odporucam nastudovat si a porovnat ako si pri dvoch totoznych krizach pocinal slobodny trh a kapitalizmus Kriza z roku 1907 a ako si pocinali centralne banky, a socialisticki bankami ovladani populisti v roku 1929. Porovnajte si cisla z nastupu oboch kriz ich dlzku a v akom stave sa ocitli ekonomiky po ich ukonceni a budete vidiet, ze vase dristania o kapitalizme na slovensku su UUUUUUUUUUUUUUUplne mimo

      Odstrániť
    4. a pred rokom 1907 kde?

      Odstrániť
    5. http://en.wikipedia.org/wiki/Capitalism

      Odstrániť
    6. Ach jaj Kapitalizmus pojednava o kapitale je zamerani na kapital a teda tym padom ide v nom len o penazie

      Sicializmus tak ako to z navu vypliva by mal byt o spolocnosti cize o ludoch nie o korporaciach a ich lobi.

      Odstrániť
  14. no s tou kubou to nie je nahodou embargom?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. su aj ine krajiny s embargom, ktore tak nefunguju..

      Odstrániť
  15. Odporúčam autorovi si najskôr v hlave definovať kapitalizmus, predtým ako o tom niečo píše.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. http://en.wikipedia.org/wiki/Capitalism

      Odstrániť
  16. Milí svedkovia kapitalizmu a voľnotrhoví jehovisti,

    tento článok vlastne nie je pre vás, ale ľudí, ktorí myslia
    a nesnívajú o nejakom lepšom kapitalizme.

    Súhlasíte, že čistý nebol ani tam, kde k tomu mal najbližšie, lebo tam stále bolo trochu štátu, a teda vlastne nebol nikdy. Štát je preto vďačná prekážka, kvôli ktorej môžete ďalej snívať.

    Každému voľnému trhu sa ľudia vzopierajú, pretože by inak neprežili a žiadajú demokraciu (ako píše John Gray). Lenže vy by ste chceli kapitalizmus taký čistý, že by v ňom ľudia nevadili, lebo by neboli, a to by bolo najlepšie..

    Teraz tu podľa vás máme socializmus, ako aj pred 30-timi rokmi. Nič sa vlastne nezmenilo. Výrobné prostriedky sú v súkromných rukách, je tu konkurencia, ale ani to nestačí ako dôvod.

    Globalizovaný kapitalizmus tiež nie je kapitalizmus, pretože nezapadá do Smithovej poučky.
    Že Marx (ktorého uznávate ako schopného ekonóma) jeho expanziu predvídal a tvrdil, že štát je v jeho službách, neberiete do úvahy.

    Lepšie je povedať, že za všetko môže štát a kapitalizmus tu nikdy nebol. Takto je všetko jasné!


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kde je ta uzasna konkurencia prosim Vas? Ktore oblasti najviac nefunguju? Staci sa pozriet na posledne strajky - skolstvo, zdravotnictvo. Tam ziadna konkurencia nie je, skolstvo ma na 100 % nadiktovanu linku, kazda skola ma od statu peniaze ci robi kvalitne alebo nekvalitne a skoly produkuju nieco co sa neda pouzit. Zdravotnictvo? Keby som si jeden mesiac odmietol zaplatit zdravotnu jednej z troch poistovni, ktore mi schvalili statne urady, tak ma su normalne schopni zavriet za neodvedenie dani a poistneho.
      Konkurencia ako svina.

      No a dalsie odvetvie, na ktore sa zas ludia stazuju - banky. Tam tam je socializmus dokonaly, bankam sa nedari, zatiahnu to chudaci.

      Zaujimave, ze odvetvia, kam sa regulacia a velke mnozstvo statneho vplyvu nedostava sa nestazuju.

      Odstrániť
    2. keby bol Marx schopný ekonóm, tak by v svojom ,,Kapitále,, nerozoberal len vzťahy a protipóly kapitalistov a proletariát a vlastníctvo
      výrobných prostriedkov, ale by pamätal na to najdôležitejšie - úlohu obeživa , bankovníctvo a finančníctvo a jeho úloha v tomto systéme a na to akosi alebo zámerne pozabudol ...

      Odstrániť
  17. a preco sa nepodpises, ked uz pises tieto demagogie ako vystrihnute zo sedemdesiatych rokov normalizacie? Z 90% nesuvisiace "argumenty" vystrihnute z kontextu, strasna spomienka na to, co sme po navrate rodicov z gulagu museli znasat

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tento anonym, na ktory anonym naraza? ;)

      Odstrániť
    2. tak ako ty a inak ani uverejneny text nie je jasne od koho pochadza

      PS: haloo cita nas niekto?

      Odstrániť
    3. Súčasný kapitalizmus nás vrátil o 100 rokov naspäť, kde začína chudoba, hlad, bieda a choroby na ktoré niet ani liekov a keby aj boli ľudia na ne nemajú peňazí a sú zodratí a najviac ich zotročujú nenažraný EXEKÚTORY, ktorí mnoho ľudí svojou arogantnou mocou dohnali k samovraždám. Namiesto toho, aby sme sa mali lepšie máme sa stále horšie. Zobrali nám banícke výhody, aby mohli zvyšovať stavy v polícii, ktoré chránia ich záujmy, nakupuje sa stále viac policajných aut aby sa mohli vyvážať policajti po jednom za stále drahší benzín na úkor nás daňových poplatníkov. Máme armádu, ktorá neslúži vlasti, ale stávajú sa z nich okupanti v cudzích krajinách, kde nemajú čo hľadať a vystupujú pod NATO, ako v 68 roku u nás Waršavská zmluva a to sa nám nepáčilo a my už okupanti môžeme byť ? to je humánne ? V 89 roku sme naleteli na sľuby Havla, Kňažka a ostatných ktorí po zamate sa dostali k válovom, aby sa nažrali, rozkradli a popredali všetko čo malo pre štát strategický význam a teraz cudzí kapitalista si tu bačuje a určuje pravidlá, ktoré by si vo vlastnom štáte nedovolil. Slovač zobuď sa konečne !!!!!! Otvor oči !!!!!

      Odstrániť
  18. Ktory stat je pre kapitalistu vlastny, ty slovac?

    OdpovedaťOdstrániť
  19. hahahahahahahahahahahahahahahahaah sa zobudte.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. wake up and smell the ashes

      Odstrániť
  20. jaaj ty si, myslel Monako...

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Kapitalizmus - vo svojom principe absolutne respektovanie sukromneho vlastnictva a vymozitelnosti zmluv, a absolutna rovnost
    to znamena v systeme by nemohli byt dane (neekvivalentna, bezucelova, zakonom prikazana pravidelna platba = vypalnictvo)
    vsetci maju rovnake prava, teda i k tvorbe penazi (coz je korenom problemov sucasnej hospodarskej krizi), vykonavat cokolvek si zachcu ak tym neuberu z ucitku ineho (teda nepotrebujem ziadne povolenie k podnikaniu, ziadne licencie, volny trh, ziadne limity z Bruselu kolko toho mozme vyrobit), stale vsak vymozitelnost prava
    Kedze vsak v tomto systeme nemoze byt silna vlada (ani nemoze vyberat dane) nemoze vytvarat ochranu pre zaujmove skupiny, je silne obmedzena korupcia
    Socializmus - vyrobne prostriedky su vlastnene statom, stat vecsinou planovanim (prostrednictvom uradnika) rozhoduje co sa s nimi bude diat
    Pristup fasizmu k ekonomike - vyrobne prostriedky su sice v sukromnych rukach, ale stat regulaciou, zakonmi, a vysokymi danami v podstate rozhoduje o ich nakladani. Hodne casto v tomto systeme vybrane skupiny prepojene na uradnikov, politikov maju rozne vyhody. Stat regulaciu brani vzniku novych podnikov, zvyseniu konkurencie

    Tak... a teraz sa pozrime na slovensko, kapitalizmus tu urcite nemame, len tak trosku posypane na vrchu sa to tvari. Vo svojej podstate stat stale rozhoduje o mnohych sektoroch, a cez dosah zakonov rozhoduje i o veciach o ktorych si myslime ze su v sukromnom vlastnictve. Nehovoriac o tej korupcii... co odvedieme na daniach, to sa rozda zaujmovym skupinam

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vlastníci výrobných prostriedkov si konkurujú a ich počet sa pritom zmenšuje. Nie však kvôli štátu, ale vďaka technickým inováciám, výhode väčšieho hráča (lacnejší odber pri väčšom množstve materiálu..), podvodom, zastrašovaním, podplácaním úradov, dedením, vyvlastňovaním...

      Čím menej vlastníkov, tým viac nezamestnaných. Čím menej vlastníkov, tým väčšiu silu majú. Vždy ale ide o kapitalizmus v istom štádiu vývoja. Logika a princípy sú tie isté. Konkurencia a akumulácia.

      Akumulovať za účelom ľahšieho zničenia konkurencie a opäť za účelom väčšej akumulácie. Konkurencia je hybná sila systému, ale aj tlak na kapitalistov neprestávať akumulovať, lebo ak nebudeš akumulovať budeš zničený, pohltený!

      Kapitalizmus začal brutálnym vyvlastňovaním, pokračoval zbedačovaním, kolonizovaním a globalizáciou. Milióny a milióny mŕtvych kvôli zisku, kvôli udržaniu beštie v chode.

      Štát je malé koliesko v stroji akumulácie.

      Odstrániť
    2. Miera konkurencie sa nemeria mnozstvom vyrobcov, ale obtiaznostou vstupu na trh
      V kapitalizme skor ci neskor zanikne kazda firma, pride ina, ktora ju inovaciou vytlaci
      Firmy ako General Motors, Nokia, ci Yahoo su vytlacovane a stracaju podiel na trhu lebo ich vyrobky nie su take dobre
      V sucasnom systeme je vsak vstup do odvetvia braneny cez licencie, dane, povolenia, a stare neprosperujuce firmy ktore by mali odist su zachranovane cez statny rozpocet
      Sektory kde este ako tak je kapitalizmus a konkurencia, zazivaju najvecsi boom, IT sektory donedavna, bohuzial i tam prostrednictvom patentovych vojen (opat zasah statu) sa znizuje miera konkurencie
      Mozes vytlacit konkurenciu tym ze si lepsi, mas lacnejsie a kvalitnejsie vyrobky = lepsie pre spotrebitela. V kapitalizme vsak tvoje postavenie nie je iste. Ziaden zakon tvoju poziciu na trhu nebude chranit, ak pride niekto lepsi vytlaci ta. Ty ludi prepustis, on ich naberie. V sucastnosti vsak niekto iny nemoze prist, lebo tomu brani zakon, stat, danami, licenciami, byrokraciu. A este ta kamarati vo vlade podporia dotaciu (zaplatene danovymi poplatnikmi)

      Sila vlastnikov kapitalu sa neodvija od toho kolko ich je, ale aky vzacny je kapital ktory maju
      V jednoduchosti, na vyrobu cohokolvek potrebujes K (kapital= stroje, poda, material) a L (ludska praca)
      Cim je kapital vzacnejsi, tym je cennejsi, a tym jeho vlastnici maju vyssiu moc
      Cim je kapitalu viacej, a tym menej ludskej prace ktora ho je schopna obsluhovat, tym robotnici dostavaju vacsiu mzdu
      Systemy ako socializmus, ktory nicia kapital, sposobuju ze ho je malo, teda je cennejsi, to je dovod preco za komunistov sme mali kastu vyvolenych, a dodnes ju mame. Dane, zakony, a i nasa natura brani akumulacii kapitalu, teda ti co ho maju, maju velku moc
      Kapitalizmus ktory podporuje akumulaciu kapitalu, sposobuju ze je ho viac a viac. Teda je menej vzacny. Mas sice 60 kombajnov, no nemas tolko ludi k obsluhe = cena za prenajom kombajnov bude mensia, nez cena za prenajom prace kombajnistu, jeho plat bude vysoky.
      To je dovod bezprecedentneho narastu zivotnej urovne pracujucich. Od roku 1870 do roku 1960 padla hranica chudoby v USA z 90% na 15%. I obycajny robotnik z 1960 si zil lepsie ako slachta z 1850. Mal viacej jedla, jeho deti mohli ist na skoly, mal auto, a casto i vlastny dom. To je to co kapitalizmus dokazal. Skutocny kapitalizmus.
      Co dokazal socialimus? 20milionov mrtvhcy hladom na Ukrajine, 20 az 50mil mrtvych v Cine, zaostavanie za zapadom, chodobu. Chod sa pozriet na Kubu, ci do Severnej Korei. Tam su chodobni vsetci, nemozes sa dostat k zakladnym potravinam, nie su. Cakas v rade na vsetko.

      Odstrániť
    3. ha,ha, to vsetko kapitalizmus dal pracujucim z jedineho dvodu a to zo strachu pred socialistickou ravoluciio.nebit socializmu ziaden narast zivotnej urovne v kap.krajinach nie je.presne tak ako dnes vidimi upadok zivotnej urovne vo vsetkych kap.krajinach ,lebo soc.uz nexistuje.
      a co dokazal soc. o tvojich vimislenych milionoch mrtvich nebudem ani polemizovat.soc dokazal napriklad to ze kapitalisti este aj po 20 rokoch demokracije maju stale vela nemocnic a musia ich rusit.

      Odstrániť
    4. http://en.wikipedia.org/wiki/Great_Chinese_Famine
      http://en.wikipedia.org/wiki/1921_Famine_in_Russia
      http://en.wikipedia.org/wiki/1921-1922_Famine_in_Tatarstan
      http://en.wikipedia.org/wiki/Soviet_famine_of_1932-1934
      http://en.wikipedia.org/wiki/Soviet_Famine_of_1947
      http://en.wikipedia.org/wiki/Holodomor

      Ake vymyslene cisla?
      Socializmus ako politicke hnutie vznikol na zaciatku 20. storocia. Chces povedat ze narast zivotnej urovne cez celu priemyselnu revoluciu je vdaka socializmu? ti to nejak nesedi casovo
      A co gulagy, genocida, prenasledovanie ludi? Co Lublanka a KGB? Co nase uranove bane? Aj to chces popriet? Ludia ucte sa z historie a neopakujte chyby nasich otcov

      Odstrániť
    5. presne tak zacni sa uz konecne ucit s historije .
      co genocidy kapitalizmu,co cia ,a dalsie tajne sluzby kapitalistov,
      prenasledovanie odborovych predakov a komunistov po 2.sv.vojne.podpora diktatorov a inych vrahov vsade po svete a podobne.
      vsetky tvoje taraniny vychadzaju s predpokladu :koho zavreli za socializmu bol to chudak prenasledovany sistemom nie niekto co nedodrziaval zakony a koho zavrali za kapitalizmu je to lump co porusil zakon.
      a posledne keby kapitalizmus zvisoval zivotnu uroven vecsine ludi nikdy bi neprisli socialisticke revolucije.

      Odstrániť
    6. pozri kolko vojen ma na svedomi kapitalizmus, genocíd národov, preto sa rozhodli zlikvidovať socializmus, lebo nebol dosť rychlo deštrukčný pre nový svetový poriadok

      Odstrániť
  22. Nebyť štátu trh by neprežil a zničil by sa sám.

    K zločinom režimov v krátkosti:
    http://nezavisli.blogspot.de/2012/07/zlociny-komunizmu-zlociny-kapitalizmu.html

    OdpovedaťOdstrániť
  23. původ socialismu je v počátku 19. století :

    http://cs.wikipedia.org/wiki/Socialismus
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Dělnické_hnutí

    OdpovedaťOdstrániť
  24. V prvom rade autor nechape co je kapitalizmus.

    Treba si to prestudovat, lebo inak vyjdu blbiny ako je tento clanok

    Miso

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Miso, ktorýkoľvek si, prečítaj si vyššie v diskusii niečo o Smithovom a Marxovom pohľade na kapitalizmus.

    Určite, že voľnotrhovým jehovistom nebude žiaden kapitalizmus dostatočne kapitalistický.

    Prečítaj si vyššie aj o čistom trhu, inak ti vyjdu blbiny.

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Aby som sa vyjadril lepsie, co som chcel tym porozumenim kapitalizmu povedat.

    Clanok sa da zhrnut do pokusu o implikaciu: kapitalizmus => rozne problemy a katastrofy

    Inymi slovami clanok podsuva citatelovi, ze za domnele a skutocne katastrofy moze kapitalizmus, avsak:

    - tato implikacia nikde nie je spomenuta a toboz hodnoverne vysvetlena.

    - Clanok uvadza skutocne a domnele katastrofy a na zaklade toho ze nieco maju s kapitalizmom, podnikanim, financnymi trhmi a pod. spolocne, tak usudzuje ze ich sposobil kapitalizmus. To je ale nezmysel. Korelacia nerovna sa kauzalita. Chyba tu hlbsia analyza.

    Hlbsia analyza sa da spravit iba vtedy, ak autor porozumie obom stranam implikacie. Tot vsjo.


    Miso

    OdpovedaťOdstrániť
  27. No a to Miso musíš pochopiť ty.
    Práve s príchodom kapitalizmu nastali tieto problémy.

    Kovbojská privatizácia (o ktorej píše Pick, Schmognerová, Švihlíková, Keller...); znižovanie životných štandardov ľudí; vyprázdnenie štátnej pokladnice a spoločného majetku; zadlžovanie; nedostatok pracovných miest; orientácia ekonomiky na lacnú pracovnú silu; potravinová odkázanosť na zahraničie...

    Zrútenie Východného bloku pomohlo kapitalizmu prežiť a ako to už býva, centrum zachováva podriadené postavenie periférnych krajín.

    ŠVIHLÍKOVÁ:
    "Z hlediska systémové transformace Washingtonským konsenzem (která zlikvidovala domácí debatu o možných alternativních cestách, např. o přebírání krachujících firem zaměstnanci, či o rozvoji družstevního sektoru) prodloužila kapitalismu život. Řečeno jednoduše: dala systému další čas, který by jinak už byl dříve vyčerpán – proto se systémová krize objevuje až v roce 2008.

    Zároveň je třeba věnovat pozornost i tomu, jakým způsobem se země integrovaly do kapitalistického globálního systému. Země střední a východní Evropy se v nejlepším případě integrovaly na pozici subdodavatelů výrobků se střední přidanou hodnotou, se základními firmami a finančním sektorem zcela napojeným na „Západ“ a tím pádem vystavenými odlivům zisků a tlaku zahraničních firem na mzdy a další náklady (např. daně).

    Tyto země tedy začaly prosazovat strategii „závod ke dnu“ (race to the bottom) a posloužily např. jako volné výrobní kapacity (flexibilita) plus ke snížení nákladů na výrobu (typicky Německo), ale také jako „argument“ proti pracujícím v západních zemích. Stačí zavzpomínat na tlak francouzských firem: nebudete-li pracovat déle, za nižší mzdu, přesuneme svou výrobu do České republiky."
    http://www.blisty.cz/art/64279.html

    Samozrejme budú zákonite nasledovať ďalšie oblasti pre vykorisťovanie..

    Peter

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. kapitalizmus len urychlil všetko rychlosťou svetla, problemy boli vždy a všade aj v socializme a čo je ich pričinou, nerovnovaha
      veľký technický a vedecký pokrok, dôraz na konzum a spotrebu na ukor buducnosti na jednej strane a stagnacia a úpadok ľudskeho ducha a mravnosti na strane druhej. ľudia si vybrali PO KRKOK miesto LÁSKY, a tak vždy spravia PO stupia o KROK do predu, ale táto nerovnováha ich vychyľuje a točia sa stale dokola

      Odstrániť
  28. Ak zakonite budu nasledovat, tak ktore oblasti to konkretne budu?

    OdpovedaťOdstrániť
  29. Prečítaj si text, človeče..

    OdpovedaťOdstrániť
  30. Dalej by to chcelo vysvetlit, ze iked sa vie nesuvisi to tu s textom, preco Yusuf Islam?

    OdpovedaťOdstrániť
  31. Na znak mieru s moslimami.

    Myslím, že nie oni, ale Západ je hlúpy, keď provokuje, aby ukázal svoju nadradenosť. Pripadá to detinsky.

    OdpovedaťOdstrániť
  32. Kto povedal, ze su hlupy a ako to suvisi s kapitalizmom alebo komunizmom?

    OdpovedaťOdstrániť
  33. Zapád (niektorí na Západe) si myslí, že si môže dovoliť kritizovať a zosmiešňovať všetko. Vie, že kresby Mohameda (nedávno opäť) sa rýchlo medializujú a vyvolávajú napätie.
    Je to demonštrácia pseudovyspelosti, nadradenosti..
    Počuli ste o tom prípade?

    OdpovedaťOdstrániť
  34. Nic som nepocul a zda sa mi, ze ten pripad s tym nema nieco spolocne, co je dovod ako z komara spravit somara.

    OdpovedaťOdstrániť
  35. No s týmto článkom to nemá veľa spoločné, ale ste sa pýtali...

    Z komára robili somára médiá..
    a ak už niečo také spravia, tak to musí brať vážne aj druhá strana. Napr. ako provokáciu..

    OdpovedaťOdstrániť
  36. Media to uz robia stale a brat nieco vazne neznamena nechat sa vyprovokovat.

    PS: Ak nema vela spolocne, tak predsa nieco a povodne otazka znela ako to suvisi s tym alebo onym?

    OdpovedaťOdstrániť
  37. Tak vidite toto je video v obraze doby a suvisi aj s tou udalostou:

    http://www.webnoviny.sk/svet/video-v-cinskej-tovarni-apple-sa-pob/546737-clanok.html?from=top_articles

    a dokonca aj s prednaskou pana Karanowaka:

    http://nezavisli.blogspot.sk/2008/11/karanowak-naomi-kleinbez-loga.html

    OdpovedaťOdstrániť
  38. Aj pieseň Yusufa súvisí s dobou.

    Máme už aj marketingové oddelenie? Kde sedíte?

    OdpovedaťOdstrániť
  39. O piesni rec nebola a teraz su tu nejake dve otazky, ako to myslite pan Karanowak?

    OdpovedaťOdstrániť
  40. Vyzeralo to, že sa Vám video zdalo adekvátnejšie dobe, ako pieseň mieru od Yusufa.
    Alebo nie?

    Dve otázky: Prvé bol vtip. Druhá, kto ste?

    OdpovedaťOdstrániť
  41. Nazvyme to kapitalizmom, comu sa mi to zdalo adekvatnejsie.
    Alebo nie?

    Same otazky: co tak odpoved, ktore dalsie oblasti pre vykoristovanie samozrejme budu nasledovat?



    OdpovedaťOdstrániť
  42. Žiaľ, vyzval som Vás predstaviť sa...

    OdpovedaťOdstrániť
  43. ...nerozumiem Vám a viac sa preto teraz nedá napísať.

    OdpovedaťOdstrániť
  44. Pán Karanowak, môžeme sa vrátiť k článku?

    OdpovedaťOdstrániť
  45. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť