utorok, 23. októbra 2012

Karol Marx, Kapitál II - Obežný proces kapitálu (4. diel)

MARTIN MATEJOVSKÝ | iniciativa.answer@inbox.com
2.ODDIEL - OBRAT KAPITÁLU
DOBA OBRATU A POČET OBRATOV
V tomto oddiele sa Marx podrobnejšie zaoberá tým, z čoho pozostáva obrat kapitálu a aké problémy môžu pri obrate nastávať.

Z 1.oddielu je zrejmé, že celková doba kolobehu kapitálu sa rovná súčtu doby výroby a doby jeho obehu. Skúmali sa tu jednotlivé kolobehy P...P‘, V...V a T‘...T‘. Každý z týchto kolobehov je niečím odlišný. Pre popis obratu kapitálu sa treba pridržiavať kolobehu vo forme P...P´, pretože o.i. sa v tomto kolobehu pohybuje aj samotný individuálny kapitalista a slúži mu pri jeho výpočtoch. Taktiež, kapitál vo forme peňažného kapitálu je stále východiskom nového podnikania. Kým ostatné kolobehy znamenajú nutnosť pokračovania obratu, kolobeh P...P´ dáva možnosť podnikanie ukončiť. Iní ekonómi nerozlišovali rôzne formy kolobehu a obrat kapitálu počítali aj od V...V’ či T...T‘.

Pre obrat kapitálu je prirodzenou mernou jednotkou rok. Prírodný základ tejto mernej jednotky je v tom, že najdôležitejšie plodiny mierneho pásma, ktoré je materskou krajinou kapitalistickej výroby, sú ročnými produktmi. Ak O je merná jednotka obratu, rok = 12 mesiacov a o je jednotlivý obrat kapitálu, napr. 3 mesiace, potom n = O / o, 12 / 3 = 4 je počet obratov kapitálu do roka.

FIXNÝ A CIRKULUJÚCI KAPITÁL
Prv než je možné pristúpiť ku skúmaniu vplyvu obratu na výrobný a zhodnocovací proces je potrebné kapitál rozdeliť na dve formy, ktoré nadobúda z procesu obehu a ktoré pôsobia na formu jeho obratu.

Už z Kapitálu I vieme, že kapitál sa delí na konštantný kapitál, teda kapitál investovaný do výrobných prostriedkov a variabilný kapitál, investovaný na nákup pracovnej sily. Konštantný kapitál sa ďalej delí na fixný (budovy, stroje, nástroje) a cirkulujúci (suroviny, oleje, obilie). Správne určenie, čo je fixný a čo cirkulujúci kapitál je dôležité pre ďalšie pochopenie. Ekonómi pred Marxom mali problém v rozlíšení týchto častí kapitálu a napr. cirkulujúci kapitál miešali s tovarovým kapitálom, ktorý vstupuje do procesu obehu, alebo do cirkulujúceho kapitálu počítali variabilný kapitál a pod. Omyl v určení fixného, či cirkulujúceho kapitálu sa robí, keď sa napr. vychádza z fixnosti, teda nepohyblivosti – napr. výrobná hala, vysoké pece, železnice, ale loď, ako dopravný prostriedok, hoci je pohyblivá je taktiež fixným kapitálom. Iným omylom je, ak sa za kapitál vydávajú veci samy osebe, akoby už od prírody boli kapitálom. Ale auto ako výrobok jedného kapitalistu nie je automaticky fixným kapitálom. Stáva sa ním, až keď ho iný kapitalista ako fixný kapitál kúpi, aby ho používal vo svojom výrobnom procese. Marx sa v dvoch kapitolách zaoberá nesprávnymi teóriami o fixnom a cirkulujúcom kapitáli u fyziokratov, A.Smitha a Ricarda a ich pokračovateľov.

Podľa Marxa sa fixný a cirkulujúci kapitál líšia prenosom svojej hodnoty na nový produkt. Fixný kapitál prenáša svoju hodnotu na nový produkt postupne v priebehu viacerých obratov. Počas celého tohto obdobia si zachováva svoju pôvodnú úžitkovú hodnotu, ale opotrebúva sa a primerane tomu, ako odovzdáva svoju hodnotu, klesá jeho hodnota. Naproti tomu cirkulujúci kapitál v procese výroby mizne a tak prenáša celú svoju hodnotu v rámci jedného obratu na nový produkt. Ako fixný kapitál možno spomenúť už uvedené budovy, stroje, nástroje, ako kladivo, zverák a pod. Všetky tieto výrobné prostriedky sa používajú aj v priebehu niekoľkých rokov, žijú počas množstva obratov výrobného procesu. V priebehu svojho života sa pomaly ničia, opotrebúvajú, ale stále si zachovávajú svoju úžitkovú hodnotu. Až raz, keď sa kladivo zlomí, stroj úplne pokazí, až vtedy definitívne strácajú úžitkovú hodnotu a ostáva v nich len zvyšková hodnota materiálov, ktoré sa dajú ešte použiť. Oproti tomu obilie, ktoré sa sadí a z ktorého vyrastie nová pšenica, bavlna, z ktorej sa utká plátno, železná ruda, z ktorej sa vyrobí plech, všetky takéto suroviny, sú cirkulujúci kapitál, v priebehu každého výrobného procesu miznú, spotrebúvajú sa a je potrebné ich stále nakupovať. Oproti cirkulujúcemu kapitálu sa teda do fixného kapitálu investuje na začiatku naraz. Oproti týmto častiam výrobného kapitálu stojí variabilný kapitál, vynaložený na pracovnú silu. Pracovná sila neodovzdáva postupne svoju hodnotu výrobku, ako to robí fixný kapitál, takisto sa v priebehu pracovného procesu nespotrebúva, nemizne, aby sa zjavila vo výrobku. Pracovná sila sa kupuje na istý čas, aby po tento čas pôsobila na konštantný kapitál a pretvárala ho na nový výrobok. Pracovná sila v pracovnom procese pridáva k výrobku väčšiu hodnotu, ako má sama. Kúpa pracovnej sily sa deje pravidelne, napr. každý týždeň, a pravidelne sa musí jej kúpa obnovovať, v tomto zmysle je možné s ňou uvažovať ako o súčasti cirkulujúceho kapitálu.

S fixným kapitálom sú spojené ďalšie výdavky na údržbu a opravy. Na každom výrobnom prostriedku je potrebné robiť pravidelnú údržbu, premazávať ho, čistiť. Na to sa zvykne používať aj dodatočná pracovná sila údržbárov, inžinierov. Oleje, mastivá a pod. sú časťou cirkulujúceho kapitálu, hoci sa vydávajú nepravidelne. Výrobné prostriedky sa v priebehu používania zvyknú aj pokaziť a vtedy je potrebné pokazené súčasti opraviť alebo vymeniť. Týmito úkonmi sa udržiava pracovnému prostriedku jeho úžitková hodnota. Dodáva sa mu však nová hodnota, ktorú taktiež odovzdáva do produktu výroby v priebehu výrobného procesu. K opotrebovaniu výrobných prostriedkov dochádza aj pri jeho nepoužívaní. Ba práve výrobný prostriedok si pravidelným používaním udržiava svoju hodnotu. „Toto udržiavanie fixného kapitálu , ktoré vyplýva z toho, že sa používa v pracovnom procese, je bezplatným prirodzeným darom živej práce. Táto udržiavacia sila práce ma dve stránky. Jednak udržiava hodnotu fixného kapitálu tým, že ju prenáša na nový produkt a ďalej udržiava tú hodnotu, ktorú nepreniesol tým, že udržiava úžitkovú hodnotu prostredníctvom činnosti vo výrobnom procese.“ Nie je vždy jednoduché rozlíšiť, kedy ide o vylepšenie, kedy len o opravu výrobného prostriedku a kedy dochádza opravami k celkovej obnove, reprodukcii fixného kapitálu. Napr. pri železniciach, cituje Marx z jednej odbornej správy, sa v priebehu roka obnoví 8% podvalov. Všetky podvaly a teda k celkovej obnove podvalov železnice tak dôjde v priebehu 12 rokov. Inokedy pri oprave stroja je možné zvýšiť jeho účinnosť a tak zvýšiť produktivitu práce. Aj bežné opravy hoci sú často náhodné, je možné rozdeliť do dvoch kategórií. Poruchy detského štádia, v čase keď je zavedený stroj ešte nový, má svoje počiatočné poruchy, ktoré je potrebné opraviť a tak ho vyladiť. Druhá kategória porúch sú poruchy starého stroja. Čím je stroj starší, tým viac sa kazí a je potreba ho opravovať. Tieto náklady sú taktiež fixným kapitálom, zvyšujú hodnotu pracovného prostriedku a prenášajú ju na nový produkt. Deje sa to samozrejme podľa spoločenského priemeru. Jeden kapitalista má smolu na poruchovejší stroj, a preto má väčšie výdaje na jeho opravy, iný kapitalista má šťastie a vynakladá na opravy stroja menej. Stroj „nešťastnejšieho“ kapitalistu neprenáša z dôvodu častejších opráv viac hodnoty výrobkom, ale prenáša len toľko hodnoty, koľko daný typ stroja so svojimi (priemernými) poruchami má. Náklady na údržbárov a inžinierov sú variabilným kapitálom a ich práca dáva novú hodnotu opravovanému stroju, ktorá sa rovná hodnote ich pracovnej sily a dodanej nadhodnote.

Svojráznemu obehu fixného kapitálu zodpovedá aj jeho svojrázny obrat. Tá časť, ktorá sa odovzdala novému produktu sa mení na peňažný kapitál, kým druhá časť ostáva vo výrobnom prostriedku. Tá časť, ktorá sa premenila na peniaze ostáva vo forme latentného peňažného kapitálu do doby, kedy ju bude možne použiť na nákup nového výrobného prostriedku po dožití toho starého. Fixný kapitál často nekončí svoj obrat svojim úplným opotrebovaním, ale aj morálne zastaráva. To znamená, že na trhu už sú nové, modernejšie výrobné prostriedky, ktoré zvyšujú produktivitu práce.

CELKOVÝ OBRAT PREDDAVKOVANÉHO KAPITÁLU
Rôzne časti fixného kapitálu majú rôzny obrat. Taktiež fixné a cirkulujúce súčasti výrobného kapitálu sa obracajú rozličným spôsobom. Celkový obrat investovaného kapitálu je teda priemerný obrat jeho rôznych súčastí. Aj vtedy, keď sa prevažná časť investovaného výrobného kapitálu skladá z fixného kapitálu, ktorého doba reprodukcie a teda aj obratu je niekoľko rokov, môže kapitálová hodnota, ktorá sa za rok obráti, byť väčšia ako celková hodnota investovaného kapitálu, pretože obraty cirkulujúceho kapitálu sa počas roka opakujú. Marx cituje amerického ekonóma, ktorý uvádza, ako vypočítať obrat kapitálu za rok.

PRACOVNÉ OBDOBIE
Jeden obrat kapitálu pozostáva z doby výroby a doby obehu. V ďalšej kapitole sa Marx zaoberá pojmom pracovné obdobie, ktoré je dôležité pri určení dĺžky doby výroby. Nech dva výrobné procesy trvajú denne 10 hodín a používajú to isté množstvo pracovnej sily. Jeden výrobný proces, napr. spriadanie bavlny, dáva každý deň výsledný produkt, ktorý je možné predávať na trhu. Iný proces, napríklad výroba rušňa, vyžaduje niekoľko dní, ba mesiacov, povedzme 30 dní, aby vyrobil výsledný produkt. Tento druhý pracovný deň tak trvá 10x30=300 hodín. Takýto pracovný deň, vytvorený z väčšieho počtu po sebe nasledujúcich a navzájom súvisiacich pracovných dní nazýva Marx pracovným obdobím. Kríza rôzne vplýva na výroby s rôznym pracovným obdobím. Kým pri spriadaní bavlny sa v čase krízy môže na druhý deň pracovný proces zastaviť a prestane sa tkať nová priadza, pri výrobe rušňa, keď sa pracovný proces preruší, aj doterajšia činnosť sa stáva zbytočnou, bola vynaložená bez úžitku.

Celkový obrat teda závisí na dĺžke pracovného obdobia. Kým do fixného kapitálu sa investuje raz na začiatku a potom postupne prenáša svoju hodnotu na výrobok, cirkulujúci kapitál je potrebné neustále obnovovať a dodávať ho počas celého pracovného procesu. Pri spriadaní bavlny sa môže po týždni produkt predať a tak sa uzavrie obrat cirkulujúceho kapitálu. Ten sa vracia vo forme peňazí a za ne je možné opäť nakúpiť bavlnu na tkanie. Pri výrobe rušňa je však potrebné počas celého pracovného obdobia dodávať cirkulujúci kapitál a až po mesiaci je možné hotový rušeň predať a tak premeniť hodnotu dodávaného cirkulujúceho kapitálu na peniaze a začať proces odznova. Rozdiel je tu jednak v návratnosti investície, ale aj vo veľkosti potrebného kapitálu. Kým na tkanie bavlny stačí menší kapitál, ktorý sa častejšie obracia, na výrobu rušňa je potrebné investovať väčší kapitál na dlhšie obdobie. Preto, ako Marx uvádza, „na menej rozvinutých stupňoch kapitalistickej výroby sa podujatia, ktoré vyžadujú dlhé pracovné obdobie, teda veľkú investíciu kapitálu na dlhší čas buď vôbec nevykonávajú po kapitalisticky, ale na náklad obce alebo štátu, ako cesty, kanály atď. alebo sa takéto výrobky len v nepatrnej miere vyrábajú z prostriedkov samého kapitalistu. Napríklad pri stavbe domu súkromná osoba, pre ktorú sa dom stavia, platí stavebnému podnikateľovi za stavbu po istých dávkach. Platí teda za dom po častiach, podľa toho, ako postupuje proces jeho výroby. Naproti tomu v rozvinutej kapitalistickej ére, keď sú na jednej strane obrovské kapitály koncentrované v rukách jednotlivých kapitalistov vystupuje združený kapitalista (akciové spoločnosti) a zároveň je rozvinutý úver, stavia kapitalistický stavebný podnikateľ už len výnimočne na objednávku, ale buduje celé rady domov a celé mestské štvrte“, ktoré následne prichádzajú do predaja. „Realizácie diel, ktoré majú značne dlhé pracovné obdobie a veľký rozsah, pripadá kapitalistickej výrobe úplne až vtedy, keď je koncentrácia kapitálu už veľmi značná a keď na druhej stane rozvoj úverového systému dáva kapitalistovi pohodlný prostriedok, aby namiesto svojho vlastného kapitálu investoval a teda aj riskoval cudzí kapitál.“

Pracovné obdobie je možné skracovať použitím kooperácie, deľby práce, použitím modernejších strojov. V poľnohospodárstve, kde päťročné zviera nemožno dodať na trh skôr ako o päť rokov sa šľachtia nové, rýchlorastúce plemená, alebo sa jednoducho kurčatám dáva rýchlokŕmna zmes, aby chytro získali na objeme. Toto skracovanie pracovného obdobia však znamená zväčšenie potrebného (prevažne fixného) kapitálu. Pracovné obdobie je možné skrátiť aj najatím väčšieho množstva pracujúcich, to však opäť znamená zväčšenie investovaného kapitálu. Predĺženie pracovného obdobia zapríčiňuje predĺženie obratu kapitálu a spôsobuje, že je potrebné dodávať nový cirkulujúci kapitál (na mzdy, suroviny, pomocné látky), ktorý sa ešte neobrátil, vyžaduje teda väčší pôvodný kapitál. Jeho nedostatok môže zapríčiniť prerušenie výrobného procesu.

DOBA VÝROBY
Na dobu výroby však nemá vplyv len pracovné obdobie. Pri výrobe vína len čo sa hrozno nazberá a uloží do sudov je potrebné isté výrobné obdobie, počas ktorého kysne. Dané výrobné obdobie môže trvať rôzne dlho. Zasiate obilie musí vyklíčiť, čo trvá týždne až mesiace, naproti tomu vysadené mladé stromčeky vyžadujú aj niekoľko desiatok rokov, kým vyrastú a bude možné ich ťažiť na drevo. Až po uplynutí tohto obdobia začína ďalší pracovný proces, počas ktorého sa naplnia fľaše vína a expedujú na trh. Výrobné obdobie môže vyžadovať prísun cirkulujúceho kapitálu. Aj tu je možné skracovanie výrobného obdobia napr. tým, že bielenie na lúke sa nahradí chemickým bielením, na sušenie sa zavedú účinnejšie sušiace prístroje a pod. Tým sa taktiež zväčšuje vložený fixný kapitál. Počas výrobného obdobia sa pracovné obdobie prerušilo. V tomto období sa stroje nepoužívajú, ale svojim nepoužívaním takisto strácajú na hodnote a táto hodnota prechádza do výsledného produktu. Čo sa týka spomínaných stromov, Marx uvádza, že „v dôsledku dlhej doby výroby a tým aj dĺžky obratu je lesníctvo odvetvím, ktoré je nevýhodné pre súkromné a teda aj pre kapitalistické podnikanie, lebo kapitalistické podnikanie je v podstate súkromným podnikaním aj vtedy, keď namiesto jednotlivého kapitalistu nastupuje združený kapitalista. Rozvoj kultúry a priemyslu sa od nepamäti prejavoval takou aktivitou pri ničení lesných porastov, že všetko, čo sa na druhej strane v tomto rozvoji vykonalo na ich zachovanie a výsadbu predstavuje proti tomu úplne mizivú veličinu.“

DOBA OBEHU
Nakoniec celkový obrat kapitálu tvorí aj doba obehu. Pozostáva z doby predaja, obdobia, kedy výrobok – tovarový kapitál - ide na trh, a premení sa na peniaze – peňažný kapitál. A doby nákupu, keď za tento peňažný kapitál sa opäť nakupujú pracovné prostriedky, suroviny, ktoré vstupujú do novej výroby.

Na dobu obehu vplýva vzdialenosť miesta predaja. Výrobok sa musí najprv na svoj trh dopraviť, čo môže trvať aj niekoľko týždňov, či mesiacov. Ak sa tovar nevyrába na objednávku (vtedy je po doručení okamžite zaplatený) pristupuje k dobe obehu aj obdobie, kedy leží v skladoch a čaká na svojho kupca. Dobu dopravy tovaru na trh skracuje zavádzanie nových dopravných prostriedkov. Napr. zavedenie železníc skrátilo dopravu na súši oproti pôvodnému prevážaniu na vozoch. Zároveň sa zmeny vzdialenosti dejú aj relatívne. Kým letecká doprava skráti vzdialenosť medzi vzdialenými mestami, zároveň relatívne predĺži vzdialenosť medzi miestami , kde letecká doprava neexistuje. Tak niektoré bývalé centrá trhu upadajú a vyrastajú nové centrá, kde sa trh rozvíja. Rozvoj dopravných systémov a skracovanie vzdialeností umožňuje na väčšie vzdialenosti dopravovať aj tovary s kratšou spotrebnou dobou, čím narastá množstvo tovarového kapitálu, ktoré je na ceste a ešte sa nepredal, teda sa nepremenil na peňažný kapitál.

Pri dobe predaja je podstatná nielen časť dodávky tovaru na miesto predaja ale aj doprava peňazí z miesta predaja na miesto výroby. Kým v minulosti fyzická preprava peňazí loďou z miesta predaja v Indii späť do Anglicka trvala mesiace, a Marx uvádza, že k skráteniu tejto doby prispelo vybudovanie Suezského prieplavu, rozvoj kapitalistického podnikania a úverových systémov, dnes napr. platba kartami, výrazne vplýva na skracovanie tejto doby. Na dobu predaja majú vplyv aj špekulácie s predajom a nákupom. Napr. v čase, keď je cena tovaru na trhu nízka, kapitalista pozdrží predaj svojich výrobkov do doby, keď cena stúpne.

V druhom období doby obehu, v dobe nákupu, musí kapitál zotrvávať istý čas vo forme peňažného kapitálu. Teda vo forme peňazí neustále ostáva časť z celkového investovaného kapitálu, aj keď sa jeho prvky ustavične menia. „Buržoázni ekonómovia,“ ako Marx poznamenáva, „radi zabúdajú na to, že každá časť kapitálu, ktorý je v danom podnikaní nevyhnutný, nielen neustále prechádza troma formami, striedavo formou peňažného, výrobného a tovarového kapitálu, ale že zároveň rôzne časti daného kapitálu neustále existujú popri sebe v týchto troch formách, aj keď sa relatívna veľkosť týchto časti ustavične mení. Ekonómovia zabúdajú najmä na tú časť, ktorá existuje ustavične ako peňažný kapitál, hoci práve táto okolnosť je pre pochopenie buržoázneho hospodárstva veľmi potrebná, a preto sa ako taká presadzuje aj v praxi.“


(Pokračovanie nabudúce.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára