pondelok, 8. októbra 2012

Morálny úpadok alebo snaha o stoporenie národa

KAROL KAVOŇ
Reportáž z prednášky Matice slovenskej a “ligy mladých konšpirátorov“ s názvom: Slovensko a EÚ v postkapitalistickej ére (Ľubomír Huďo, Lucia Žatková, Roman Michelko)

Úpadok spoločnosti sa dá pozorovať na opitých maturantoch, čo znamená, že Tomáš Baťa mal pravdu: príčinou ekonomickej krízy je morálka - takto nejako by sa dala zhrnúť argumentácia, ktorá odznela z úst našich konšpiratívnych národniarov. Náznaky tajomných plánov diabolských bábkárov, krkolomné myšlienkové konštrukcie z hrubých, xenofóbnych viet a konšpiratívne, všetko žerúce publikum, tvorili náplň “prednášok s diskusiou“ o postkapitalistickej ére.

Maturanti/tky už nie svätí, tak ako predtým..

Na apropo poznámku, že je typické ak maturanti oslavujú (čakajú ich dôležité skúšky, ktorými končí jedna bezstarostná etapa života) odpovede nedošlo. Doba sa však musela hrozivo zmeniť, pretože predtým vedeli maturanti aspoň spievať a hrať a dnes len natŕčajú klobúk. (Ktovie, či nabudúce budú mať aspoň ten klobúk...) Tento otrasný pocit, prenikajúci človeku až do morku kosti, určite nie je ojedinelý a potvrdzujú ho aj rôzne, vekmi overené múdrosti. Veď, nevravela čosi podobné aj elfská kráľovna Galadriel zo Stredozeme: „Svet sa zmenil. Cítim to vo vode. Cítím to v pôde. Cítim to vo vzduchu. Mnohé, čo kedysi bolo, je stratené. Lebo už nežije nikto, kto by si to pamätal.“ Istotne za tým teda musí byť niečo viac (ba niekto!), než len generačný rozdiel, tofflerovský šok z budúcnosti, či dezorientácia z tekutého kapitalizmu. Len si spomeňme na miesta, kde Gandalf diškuruje s Frodom Bublíkom:

- Bodaj by sa to nebolo stalo za môjho času,

- To hovoria všetci, ktorí žijú v podobných časoch. Lenže my o tom nerozhodujeme. Rozhodovať môžeme iba o tom, ako si budeme počínať v čase, ktorý nám bol daný...


Tu už naozaj každý (kto nie je slepý) jasne vidí, ako posolstvá tohto hobitovského národa sršiace „tradíciou a múdrosťou predkov“ potvrdzujú, že nejde o banalitu a veci skutočne idú dolu vodou. A takéto skryté významy a náznaky sú všade vôkol nás... Súčasný stav spoločnosti tak nestačí zmiesť zo stola poukázaním na text najslovutnejšej slovenskej kapely, že pri maturite ide o obdobie adolescencie, ktoré sa „navždy v pamäti zachová“, kedy si „si prvého panáka sám daroval“. Úpadok morálky je jednoducho fakt asi ako opadnutie lístia. To, že príčinou je zima, teda že sa kapitalizmus dostal do systémovej krízy a žiada si zhodenie nielen štátnych hraníc, ale i obrovských socioekonomických rozdielov, je vedľajšie. Zbalamutené osadenstvo “prednášky“ si pýta vodcu. Asi preto, že v prírode je to podľa Discovery Channelu tiež tak.

Správne nakonšpirovanému publiku netreba veľa, lebo preň už dávno všetko až príliš dobre súvisí: morálka, maturanti, Maďari, menová únia, Matrix, mamon, médiá... až to bije do očí! Dôležité je to všetko nazvať „Nový svetový poriadok“ (tzv. NWO) a do vášho guláša sa hneď zmestí čokoľvek. Len nesmiete zabudnúť pridať korenie šovinizmu a paranoje.

Baťov syndróm

Aby sme si najprv vysvetlili ako sa veci majú z pohľadu národo-konšpirátorov: Po novom tým bubákom, ktorý sa nám usídlil pod posteľou, už nie sú Maďari. Tí sú totiž, podľa Romana Michelka, nateraz priveľmi vyčerpaní vlastnými problémami. Dnes komploty všade dookola spriadajú zloprajní, plešatí a bradatí ujovia ukrytí za plentou, a tiež banda prekalkulovaných Rómov s nedokončenou základnou školskou dochádzkou, ktorí predstierajú biedu, dvadsaťpercentnú nezamestnanosť a bývanie bez vody a elektriny. To tí na nás teraz kujú pikle. Bez nich by sme sa vrátili do Raja, odkiaľ nás vyhnali, keď sme spali: vykorisťovateľský kapitalizmus by nevykorisťoval, len si tak skromne a zahanbene uštipkoval z vyrobeného; každý zisk by bol úplne spravodlivý a legitímny; všetci by mali prácu, pretože zákon konkurencie by sa náhle ohol ako ocel pri 800 stupňoch Celzia; a top podnikatelia a miliardári, typu báječný Tomáš Baťa, by rástli ako huby po daždi.

Okolnosti Baťovho “férového podnikania“ tu tiež nie sú až tak dôležité. Je nepodstatné, že mu patrilo celé mesto Zlín, kde sa stal aj starostom: od letiska s lietadlami, filmovým štúdiom, mrakodrapom, novinami, školou, cestami, domami, autami... až po salámu čo sa predávala v obchode. Nevadí, že neprijímal odbory, ktoré boli v Československu zákonne uznané, a do úvahy bral len „svoje podnikanie“. Neprajníci darmo hovoria, že Baťovské ceny, končiace na deviatku, ktorých sú dnes plné nákupné katalógy (toho istého konzumu, ktorý ľuďom podľa konšpirátorov zaslepuje mysle), boli zavádzaním ľudí, lebo vraj šlo len o stimulovanie nakupovania. Tiež zbytočne podotýkajú, že nie všetky tovary sú tak lukratívne na predaj ako topánky a predsa ich treba vyrábať...

Baťovský (alebo Baťov?) raj ale fungoval. Robotníci nevedeli, ako dlho pracujú, nevedeli, koľko zarábajú, jednoducho len dostali úlohu vyrobiť toľko a toľko tovarov, čo na veci zrejme nič nemení. Baťa totiž „neuznával“ vykorisťovanie (ako znel nápis, ktorý dal vyvesiť vo svojej továrni), preňho boli jeho podriadení jeho spolupracovníkmi, teda vlastne kvázi-spolumajiteľmi, s tým malým rozdielom, že im nič nepatrilo...

Huďoviny

Ľubomír Huďo -okrem iných nezmyselných zlátanín- poučil prítomných osobným pozorovaním, že imigranti nemôžu chcieť niečo, čo je európske. Pri takomto silnom tvrdení sa naozaj zatvárajú všetky oči, knihy i dejiny, lebo to hravo prebíja všetko. Skúsme len pohútať s Huďom, prečo Američania a Kanaďania prijali chudobných prisťahovalcov z Európy a prečo by sme to nedokázali my? Čím ich mohli obohatiť nejakí Slováci (Česi, Maďari,...)? A pozrime, Drahan Petrovič, architekt zo Slovenska, si v Kanade veselo stavia mrakodrapy! A Slovák Ladislav Hudec v Šanghaji! Kto by veril niekomu z tak zaostalej krajiny, akou je Slovensko, a dal mu do rúk bezpečnosť niekoľkých desiatok poschodí s kanceláriami a bytmi? Ja veru nie. Pán Huďo by mu možno nedal pozbíjať ani kôlničku na drevo, pretože nie je náš! Veď čo ak ju tajne postaví ako domček zo slamy pre tri prasiatka?

A čo slovenské enklávy v Kanade? Či v Austrálii? Sú plné Slovákov. Ako ich tam vnímajú? Je pravda, že niektorí kanadskí, či austrálski Huďovia ako podvodníkov či zlodejov. Že to je iné ako s prisťahovalectvom v Európe? V čom? Čo ázijskí lekári, IT administrátori a programátori z Indie, arabskí novinári, africkí športovci, či vedci, robotníci, kuchári a iní zamestnanci z rôznych krajín, ktorých jedinou “vadou“ je, že sa nenarodili pod Tatrami?

A vo svojej reči pokračuje ďalej. Má toho veľa čo povedať, veď v televíznych správach tak dlho mlčal... Miestami aj poľaví napätie, ale potom príde s novou hrozbou, aby sme nezaspali na vavrínoch. Čo také ale vie Ľubo Huďo, čo nevedia ostatní – jeho domáci a zahraniční kolegovia, ekonómovia, politici, sociológovia, aktivisti, politické strany..? Odkiaľ berie dojem, že len on hovorí mimo svojej práce to, čo si naozaj myslí? To z neho totiž nerobí výnimočnú osobnosť, ale práve celkom obyčajného človeka milión. Kopa ľudí si púšťa doma, pri pive, či na internete hubu na špacír, aby si tak dokázali, že sa napriek svojej práci obmedzovať nedajú. To, že klamú činmi asi až tak nevadí...



A vôbec, čím sa Ľubomír Huďo líši od takého Georga Sorosa? Obaja si naďalej robia svoju prácu, lebo vedia, že by ju v inom prípade robil niekto iný. Obaja si ale popritom uvedomujú aj jej negatívne dopady, a tak sa snažia napomáhať k zlepšeniu situácie a naprávať to, čo spôsobili. Soros sa k tomu aj celkom otvorene vyznáva vo svojich knihách, napr. v Kríze globálneho kapitalizmu, kde potvrdzuje a teoreticky zdôvodňuje (teóriou K. R. Poppera), že tento systém (udržujúci rovnaké zbedačujúce podmienky) má totalitný charakter a že ho treba zmeniť.

Čo má na oplátku Huďo? Tie najbizarnejšie zdroje, aké si viete predstaviť: zopár pofidérnych videí z internetu, indiánske príhody, ezopove bájky, či odkaz na Nietzscheho filozofovanie kladivom, takže tu chýba len Gandího múdrosť o tom, že pokiaľ vás na začiatku ignorujú a smejú sa vám, tak na konci za vami pôjdu zástupy ľudí a budete mať hory zástancov... Je to ideálna múdrosť snáď na všetko a pre všetkých – od serióznych vedeckých vynálezcov až po vyšinutých bláznov a fašistov. Ostávajú mu tak len frázy, bezkontextuálne citáty a neochvejná predstava o pravdivosti svojich dojmov.



Keď sa, napríklad, naozaj snaží porozumieť tragédii 11. septembra, prečo nečíta niečo aspoň trochu relevantné, ako napr. poslednú Wallersteinovu esej o Al-Káide, ale stačia mu vlastné dohady??? Myslí si, že je tak bohurovný, že si môže bez okolkov dovoliť zvaliť desivý teroristický útok na vládu USA? Prečo nie rovno na UFO riadené vládou USA? Nikto pánovi spravodajcovi Huďovi nepovedal, že Rumsfeldova snaha prepojiť útok na dvojičky WTC so zámienkou na útok na Saddáma Husajna neimplikuje, že si to spravili sami? Že v tomto prípade A nie je B, iba to značí, že sa im to mohlo hodiť ako nečakaná zámienka pre vlastné záujmy? Prečo si nevypočuje uznávaného intelektuála N. Chomského, ktorý hovorí, že tento tragický útok prospel nielen Bushovej administratíve, ale každému mocenskému systému na svete: Rusom to umožní zosíliť zverstvá podnikané na Čečencoch, Číňanom zosíliť teror v západnej Číne, Indonézii voči susedom, pretože všetci povedia, že sa bránia voči teroru, napr. ako Ariel Šaron. Menej násilné krajiny budú môcť zaviesť opatrenia proti terorizmu a lepšie tak disciplinovať obyvateľstvo.

V konečnom dôsledku sa môže strach využiť ako prostriedok kontroly. Strach však nedáva odpovede, čo platí o to viac u konšpirátorov. To všetko ale stále neznamená, že si to USA spôsobili samé, iba ak to, že sme boli zúfale slabo informovaní, a nechceme alebo nedokážeme si predstaviť, že k takémuto útoku mohlo dôjsť. Ponaučenie ale je, že ak sa nejakej téme médiá vyhýbajú, alebo o nej neinformujú dostatočne, neznamená to, že pravdou je to, čo nám prvé napadne.

Ktovie, či by konšpirátori analogicky konšpirovali aj v prípade podobného ataku na Slovensko. Nemali by nutkanie využiť útok ako fantastickú, neopakovateľnú zámienku zapojiť obyvateľstvo do „ochrany vlasti“ a na legitimizáciu protiútoku?

Patálie s pravdou

Po jednotlivých príspevkoch, ktoré zožali veľký potlesk, som sa cítil ako Lucia Žatková v diskusnom stane na Pohode. Ako to, že si všetci prikyvujú? Kde skončilo ich hľadanie pravdy, ktorú vraj Huďo rozlišuje od propagandy? A vôbec, berie tieto teórie ako svoj koníček, službu verejnosti alebo psychoterapiu, ktorej prvým krokom je budovanie si dôvery k lekárovi? A možno dnes vôbec veriť aspoň svojmu psychiatrovi?

Ozaj, Lucia... Slečna Žatková si na svojom príspevku triebila štýl a poslucháčovu predstavivosť. Čo chcela povedať svojimi opismi úmrtí, zabíjania, či hľadania pravdy, to ťažko povedať. Azda s povzdychom potvrdiť, že život je krutý, že nám médiá klamú, či sa len podeliť s trpkou skúsenosťou ako ťažko dokážeme rozoznať pravdu od lži, čo následne býva zdrojom našej frustrácie a znakom dezorientovanosti? Alebo len vyvolať emóciu, vyhrať Hviezdoslavov Kubín s recitáciou, či Jašíkove Kysuce s prózou?

Prepojenie odkazov z kníh Ráno kúzelníkov, Paola Coelha, Noama Chomského (mimochodom, číta sa [:Čomsky:], bez toho „Ch“ na začiatku) dokázalo akurát Shakespearovo „prianie je otcom myšlienky“, čiže ak chceme, vieme si k hocičomu pridať citát odvšadiaľ.

Unavení a zmatičení

Matica kedysi určite hrala dôležitú úlohu a dodnes tomu nemôže byť inak, hovoria si asi jej nasledovatelia. Maďarský kultúrny vplyv je nepochybne všadeprítomný a zhubný. Treba preto ostať na pozore a kontrolovať, koľko červenej papriky dávame do jedla, lebo sa na nás môže z kuchýň nečakane vyvaliť nová gastronomická iredenta. Ešteže sa segedínsky guláš už nepíše so „sz“ na začiatku. A možno by sme sa mali zaoberať otázkou, prečo konzumáciu bryndzových halušiek nahradilo hltanie halušiek mentálnych. A mimochodom, ako je to so špagetami a pizzou?! Nehrozí nám z krajiny malého-veľkého Benita rovnaký kultúrny imperializmus?

Niekto môže po tom všetkom povedať, že vôbec nerozumiem ich agende. Aby som neostal vyčlenený z klubu zasvätených, môžem sa zdôveriť s vlastnými východiskami. V časoch keď naše mesto patrilo k Maďarsku, aj môjho slovenského starého otca (žiadneho Maďara v rodine nemáme) v škole tiež bili maďarskí učitelia, čo bolo asi tiež dôvodom, prečo chcel potom, ako sa zmenili pomery, tú, nasilu naučenú a viackrát znechutenú, maďarčinu rýchlo zabudnúť. Napriek týmto skutočnostiam nie som paranoik a nenesiem jeho nepríjemnú skúsenosť z detstva ako osobnú traumu, ani si na tom nebudujem svoju identitu. K tej by sme asi mali prispieť svojimi vlastnými zásluhami a neodkazovať na náhodne zdedené znaky ako jazyk, dĺžka fúzov, farba vlasov, výška, pohlavie, či, nebodaj, odtieň pokožky. Ak nám záleží na týchto znakoch, nesvedčí to len o našej malosti a neschopnosti?



Na prednáškach odzneli opakované výzvy k prebudeniu, o ktorom sa nakoniec hovorí aj v slovenskej hymne. Možno by sme ich mali vziať vážne, ale v prevrátenom význame - pacient sa možno naopak potrebuje dobre a nerušene vyspať a pozrieť na veci triezvym pohľadom. Veď ako hovorí stará slovenská múdrosť: Ráno múdrejšie večera.




ODKAZY K TEXTU:

Pán prsteňov, hlášky z filmu: http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=hlasky&film=fotr ; http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=hlasky&film=fotr&strana=9

Elán – Stužková: http://www.hlasite.cz/text-pisne/elan/27432-stuzkova

Expanzia Baťovho podniku: http://cs.wikipedia.org/wiki/Tom%C3%A1%C5%A1_Ba%C5%A5a#Expanze_podniku

Wallerstein o Al-Káide a 9/11: http://www.noveslovo.sk/c/27520/Je_jeste_al_Kajda_dulezita_

L. Žatková o Pohode: http://www.noveslovo.sk/c/27457/ETIKA_MEDII__HLAVNE,_ZE_JE_POHODA

L. Hudec, staviteľ mrakodrapov: http://byvanie.pravda.sk/stavba-a-rekonstrukcia/clanok/19767-slovensky-architekt-ladislav-hudec-postavil-prvy-mrakodrap-v-sanghaji/

D. Petrovič, ďalší staviteľ mrakodrapov: http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/petrovic.html

Chomsky o 9/11 a o tom, že konšpirácia postráda snahu porozumieť svetu okolo: http://www.youtube.com/watch?v=ZrEDo9ChSdQ

Chomsky o tom, že všetky mocenské systémy profitovali z 9/11: http://youtu.be/m7SPm-HFYLo

Paranoia (definícia): http://cs.wikipedia.org/wiki/Paranoia

15 komentárov:

  1. Koľké múdrosti.
    Prišiel som do tretiny a stačilo mi.
    To si ako dlho látal dokopy? Toto musí niekoho baviť, hlavne keď si to takmer nikto neprečíta dokonca. No škoda tvojho vynaloženého času.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dobre ze si usetril aspon ten svoj cas.

    Preco vobec stracas cas tu a nejdes von?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Karol, mne sa zdá, že ty si rovnako privlastňuješ patent na pravdu. Alebo sa mýlim? Každopádne som to prečítal dokonca, máš značný dar písania, no tie prirovnania sa tam niekedy tlačia až príliš nasilu. V niečom máš možno pravdu, ale mal by si sa zbaviť pocitu, že vo všetkom ... Potom by si z toho celého mohol vyjsť ako konšpirátor na druhú.
    Matej

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zdá sa, že Kotlebov človek alebo niečo z neho dostal priestor na vyjadrenie svojich fašizoidných názorov práve na antikapitalistickom blogu a práve na adresu menšiny. Veď, čo iné dodať k vyjadreniam o kultúrnom vplyve menšiny, ktorého všadeprítomnosti a zhubnosti podľa autora niet ani pochybnosti. Písať tu o tom aký zhubný je teraz maďarský kultúrny vplyv, to je už moc a bdelé alebo skôr paranoidné dozeranie nad množstvom toho dávania takej papriky – prejavu paranoidného dozerania – by malo byť v kulinárskych otázkách tak hladného autora, že ani nevie čo-to píše či vyvára vo svojich šovinistických kuchyniach. Prirovnanie hladný ako spisovateľ je v prípade Karola Kavoňa celkom na mieste. Veď: Ráno múdrejšie večera.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Autor je nejaký chytrolín, presnejšie nalepovač nálepiek - bežný novinársky štýl súčastnosti. Stačí, ak Huďo nekopíruje všadeprítomný anglosaský mainstream, tak je z Huďa... Matica že odkazuje na náhodne zdedené znaky ako jazyk, dĺžka fúzov, farba vlasov... a pán autor napríklad prehliada, že už aj dabingoví herci (slovenskí, sic!) majú málo práce a súčastní moderátori sa jednoducho nevyrovnajú slovnému prejavu moderátora za socíku - premiera bohemizmov, posunuté významy slov, čudné vetné konštrukcie... Mimochodom, ako to autor myslí, že riešenie krízy kapitalizmu potrebuje "zhodenie nielen štátnych hraníc, ale i obrovských socioekonomických rozdielov"? Akú to má súvislosť? Niečo tomu chýba. Zdravý rozum.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @Symbol: Ďalšia veta o gastronomickej iredente mala napovedať, že ide o iróniu.
    Mohli ste napísať "Ráno múdrejšie večerať", bolo by to vtipné zakončenie vašich úvah o hlade...

    @Anonym: Okrem hraníc by mali vymiznúť aj veľké socioekonomické rozdiely medzi ľuďmi, aby chudobní nedoplácali na bohatých a neťahali celú spoločnosť ku dnu. Je tam súvis?

    Pár poznámok k tvojim bohemizmom: Slovo "chytrolín" je čechizmus a "súčastnosť" sa píše bez "t". Ale skôr ako Maticu by si si možno mal prečítať nejakú knihu.
    Biť sa do hrude a vykrikovať, ako nás obmedzujú druhí, býva ľahšie ako sa pozrieť na vlastné chyby.

    Možno keby bohatí nerozkradli štát, zvýšili by peniaze aj na pôvodnú tvorbu, kvalitnejšie školstvo a dabing. Pri tejto nerovnosti majú bohatí obrovské prostriedky robiť si čo chcú a ľudia príležitosť nadávať na úpadok všetkého slovenského. A to si píš, že Široký, Tkáč, Haščák či Jakabovič sú Slováci (niektorí dokonca študovaní v centre panslavizmu).

    Karol

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Pán Karol, tak viete tiež bývam hladný keď sa na iróniu možno sám odvolám i keď vtipnými by som nenazval úvahy o príčinách hladu. Tento autor nemá takú veľkú ambíciu, ešteže sa píše s malým „s“ už od začiatku. Stále však nerozumie, prečo potom nechcete ostať vyčlenení z toho klubu zasvätených? Ako Vám môžno veriť, že ide o iróniu teraz, keď „vaše“ mesto nepatrí k Maďarsku, ( alebo Rakúsko – Uhorsku? ) že nie je dôvodom takú tú maďarčinu tak niesť – po tom ako sa zmenili iba pomery – ako nepríjemnú skúsenosť? Pri toľkej irónii môže mať Váš text toľko interpretácií koľko čitateľov.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Zdravím pán KAROL KAVOŇ.
    Zhodou okolností som sa tej prednášky účastnil. K Vášmu článku sa nevyjadrím, mám len otázku. Nebol ste vy náhodou druhý účastník diskusie? Prosím ale o korektnú odpoveď.
    Ďakujem
    Mamo

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Milý Mamo,

    korektné je, ak niekto pristupuje k debate férovo, teda ak sa sám nepredstaví, nebude to žiadať od druhých. Ak nevyjadrí svoj názor, nebude ho pýtať od druhých. S webovými debatami je to celkovo ťažké a vždy je okolo toho mnoho nedorozumení.

    Naviac, autori idú so svojou kožou na trh a nemusia spĺňať niekoho kritériá. Ak sa ti nepáčia podmienky, tak sorry, ale toto nie je platené Piano. Dúfam, že tomu rozumieš.

    Takže čo máš k obsahu?

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Milý Karol,

    Čakal som podobnú odpoveď. Stačilo odpovedať buď "áno" alebo "nie". Namiesto toho si použil 6 viet. Pričom posledná je otázka. Elementárna slušnosť hovorí, že na položenú otázku treba odpovedať. Ale nie otázkou.

    Ako mám vedieť či je Karol tvoje meno, veď ťa nepoznám. To, že sa predstavuješ ako Karol Kavoň neznamená že to je pravda. Preto mi je logickejšie používať nick.
    Mamo

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Mamo,
    keď neveríš na mená, tak ako môžeš veriť odpovedi na svoju otázku? Pravidlá si nepochopil, že?

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Zas odpoveď otázkou. Bol si to ty. Diskusiu nik nezverejnil. Dám link na spoločný blok nech si prečítajú tvoj článok. Možno zverejnia aj tvoj diskusný príspevok s odpoveďami. Možno sa trochu na duši začervenáš nad svojim vystúpením. A možno sa na taký plebs ako si, vykašlú.
    Zbohom
    Mamo

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mamo,
      majú tvoje príspevky niekedy aj obsah?

      Kavoňov článok ukazuje a zdôvodňuje, že jediným pojítkom medzi tým, čo sa odprezentovalo je strach a nenávisť, teda tie najnižšie pudy. Snaha porozumieť fungovaniu vecí chýba.

      Znova ťa vyzývam: Máš k článku niečo konkrétne?

      Odstrániť
  13. Pán Karanowak, nežiadal som od Vás, aby ste sa predstavil a pýtal ste sa ma na to, vyjadril som svoj názor a žiadal Váš, vyjadril ste poľutovanie.

    OdpovedaťOdstrániť