nedeľa, 18. novembra 2012

Každý deň počuť kvíliť nejaký nový poplach

STEPHEN COLLIS | Adbusters.org
No zobudíme sa naň?

Každý deň počuť kvíliť nejaký nový poplach... zemetrasenie alebo hurikán, teroristický útok či vojna – nové správy s poznatkami o tom, ktoré chemikálie a ktoré produkty spôsobujú rakovinu, aké fabriky sa zatvoria a ktorí zamestnanci budú prepustení, aké banky zachránené a vyplatené korporátne bonusy z verejnej peňaženky, aký nový príval domových exekúcií bol presadený, ktorý nový genetický experiment si nachádza cestičku k našim zásobám potravín, aký posledný zvyšok starobylého lesa bude vyrúbaný, aký druh vyhynul, ktorá rieka bol znečistená poslednou ropnou škvrnou z prasknutého potrubia, ktorý záliv zaplnili petrolejové mračná, kým umrela posledná veľká ryba v rybárskych sieťach...

S každou novou informáciou o ničení jednotlivcov, komunít, a životného prostredia náhle prichádza vynález vzrušujúceho a skvelého nového prístroja, ktorý spraví naše životy omnoho jednoduchšími a bohatšími, nový škandál celebrít, filmový trhák, nový liek či produkt, ktorý nás udrží na ostrí noža zdravia a dôvery, nový megaprojekt, ktorý prinesie prácu a prosperitu komunitám a ekonomikám na pokraji krachu.

Je to akoby boli tieto dva momenty –beznádej a nádej, hroziaca záhuba a neustály dohľad- na nás šikovne naplánované, starostlivo koordinované či napísané, ako film prenášajúci nás cez emocionálne napätie, poľavenie, a opäť napätie, pritom ako postupuje svojimi troma časťami, v priebehu ktorých sú naše srdcia v režisérových rukách.

Chceme sa, skôr ako čokoľvek iné, zmeniť. Byť iní a niečo zmeniť. Byť lepší. Zdravší. Múdrejší. Bohatší. Krajší. Milujúcejší a milovanejší. Ak by sme sa len snažili o čosi viac, pracovali o čosi viac, myslíme si. Zmena –nové ja, nový svet- je vždy už tu, hojdajúc sa provokatívne pred nami, len mimo dosah. Nový, kreatívnejší, prepojenejší, napĺňajúcejší život. Nový zdravší režim. Svet zachránený pre umenie a krásu. Máme dojem, že je to iba vec kúpnej sily. Korporácie nám vravia, že sú pripravené pomôcť: odpoveďou je rast; kupujte ich produkty a zmeníte svet. Oni sú napokon “inovátormi“, nositeľmi zmeny. Dokážu pomôcť odhaliť nové ja. Vlastne vám môžu pomôcť byť novými a lepšími ja. Prinajmenšom tu je každá reklama na to, aby nám povedala, že to tak je, rozptýlila, uchlácholila, upokojila, donútila a prehovárala medzi tými šokmi a strachom „správ“ a „zábavy“, ktoré je stále ťažšie odlíšiť.

Pokračujeme v tom. Snažíme sa zo všetkých síl – spotrebúvame sa, rok čo rok. Socioekonomické vyhliadky slabnú a náš vlastný a národný dlh rastie. Zápasíme, riadime sa mnohými dostupnými rozptýleniami. Alkohol a drogy. Jedlo a sex. Peniaze. Športové podujatia. Televízia. Internet. Facebook a Twitter nás pohltili do monetizovaného simulakra “sociálna“. Zabúdame na tie hrôzy, a hodiny plynú...

No svet strachu sa vracia, keď rozptýlenia slabnú. Nezamestnanosť. Úsporné opatrenia. Prírodné katastrofy. Zdanlivo nereagujúci, arogantný, a neadekvátny právny a politický systém. Musí tu fungovať niečo hanebné, donucovacie, čo zarovnáva plochy a nakláňa hracie pole. Všetko sa to zdá byť príliš veľké a komplexné na to, aby to mohol ktokoľvek z nás „zmeniť“, navzdory tomu, ako veľmi by sme sa chceli zmeniť sami a ten trpiaci svet vôkol nás. A oblasti rozptýlenia sú tu zas, vábiac nás. Mohli by sme jesť. Mohli by sme nakupovať. Mohli by sme byť online, pozrieť nové statusy našich priateľov, ich zábavné a ironické odkazy. Hnev je tiež poruke, a sú tu tí, ktorí sú pripravení odvrátiť našu pozornosť tým, že nám povedia kam nasmerovať náš hnev, na ktorú skupinu, koho vylúčiť, koho neľudská chyba toto všetko je...

Samozrejme, dôsledky tejto spoločnosti – ničenie životného prostredia, chemické a elektromagnetické otravovanie našich tiel a myslí, odcudzenie, premrhaný čas a životy, chudoba a marginalizácia, násilie a úplné vykorisťovanie – sú viac ako prehliadané: závisí na nich samotná metóda ziskovosti a udržanie mašinérie v pohybe. Je pochopiteľné, že právny a politický systém v skutočnosti len slúži záujmom akumulácie kapitálu a 1%, ktoré vykonáva a profituje z tejto akumulácie, je tu ako na zavolanie. Čo len môžete vy –tých donútených a spokojných 99%- spraviť s týmto všetko prestupujúcim systémom? Len si robte svoju prácu a vychutnávajte si zábavu. Nechajte veľké otázky na bohatých a mocných, expertov a “lídrov“.



Autor je básnik, okupant a sociálny kritik. Táto esej je prevzatá z jeho poslednej knihy, Dispatches from the Occupation. Učí súčasnú poéziu a poetiku na Simon Fraser University v Britskej Kolumbii, Kanada.

[ Zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/105/every-day-brings-some-new-alarm.html ]

Môžete podporiť na vybrali.sme.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára