utorok, 20. novembra 2012

Metla nacionalizmu

HOWARD ZINN | The Progressive
Nie je nacionalizmus –tá oddanosť zástave, hymne, hranici tak krutej, že plodí masové zabíjanie- spolu s rasizmom, spolu s náboženskou nenávisťou, jedným z najväčších ziel našej doby? Tento druh myslenia –pestovaný, živený, indoktrinovaný od detstva- bol užitočný pre tých pri moci, a smrtiaci pre tých bezmocných.

Nemôžem zabudnúť na nedávne fotografie bežných Američanov sediacich na stoličkách so zbraňami na kolenách, pripravených ako neoficiálna stráž na hraniciach Arizony, aby zabezpečili, že žiaden Mexičan neprekročí Spojené štáty. Na tom uvedomení bolo čosi desivé a síce, že v tomto dvadsiatomprvom storočí toho, čo nazývame „civilizácia“, sme rozdelili niečo, čo vyhlasujeme za jeden svet na 200 umelo vytvorených entít nazvaných „národy“, aby s použitím zbrane zatkli či zabili kohokoľvek, kto prekročí hranicu.

Nie je nacionalizmus –tá oddanosť zástave, hymne, hranici tak krutej, že plodí masové zabíjanie- spolu s rasizmom, spolu s náboženskou nenávisťou, jedným z najväčších ziel našej doby? Tento druh myslenia –pestovaný, živený, indoktrinovaný od detstva- bol užitočný pre tých pri moci, a smrtiaci pre tých bezmocných.

Duch národa môže byť vľúdny v krajine, ktorá je malá a chýba jej ako vojenská moc, tak hlad po dobývaní (Švajčiarsko, Nórsko, Kostarika, a mnoho ďalších). No v národe ako je náš [USA, pozn. prekl.] –veľkom, vlastniacom tisíce zbraní hromadného ničenia- sa nevinná hrdosť stáva arogantným nacionalizmom nebezpečným pre iných a pre nás samých.

Naše občianstvo v nás bolo vychované tak, aby sme na náš národ nazerali ako odlišný od iných, ako výnimku vo svete, jedinečne morálny, expandujúci do iných krajín, aby tam priniesol civilizáciu, slobodu, demokraciu.

Tento sebaklam začal skoro. Keď sa prví anglickí osadníci dostali na pôdu Indiánov v Massachusetts Bay a vzdorovali im, prerástlo násilie do vojny s Pequotskými Indiánmi. Zabíjanie Indiánov sa vnímalo ako odsúhlasené Bohom, zabratie pôdy ako prikázané Bibliou. Puritáni citovali jeden zo Žalmov, ktorý hovorí: „Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva.“ [Žalm 2:8, poz. prekl.]

Keď Angličania zapálili dedinu Pequotov a zmasakrovali mužov, ženy, a deti, puritánsky teológ Cotton Mather povedal: „Predpokladalo sa, že nemenej ako 600 pequotských duší putovalo toho dňa do pekla.“

Bolo to našim „Osudovým vyhlásením [Manifest Destiny] rozšíriť sa po kontinente, ktorý nám bol pridelený Prozreteľnosťou,” deklaroval americký žurnalista v predvečer Mexickej vojny. Po tom, ako začala invázia do Mexika, New York Herald vyhlásil: „Veríme, že súčasťou nášho osudu je civilizovať túto krásnu krajinu.“

Boli to zdanlivo vždy dobrotivé účely, kvôli ktorým šla naša krajina do vojny. Napadli sme Kubu v 1898, aby sme oslobodili Kubáncov, a krátko nato sme šli do vojny na Filipíny, ako povedal prezident McKinley, „civilizovať a pokresťanštiť“ Filipíncov.

Keď naše armády páchali masakre na Filipínach (prinajmenšom 600 000 Filipíncov zahynulo v pár rokov trvajúcom konflikte), Elihu Root, tajomník vojny, hovoril: „Americký vojak sa odlišuje od všetkých druhých vojakov všetkých ostatných krajín odkedy začala vojna. Je predvojom slobody a spravodlivosti, zákona a poriadku, mieru a radosti.“

Nacionalizmu je pridaná špeciálna zloba ak je požehnaný Prozreteľnosťou. Dnes máme prezidenta [George W. Bush, pozn.prekl.], ktorý napadol dve krajiny za štyri roky a ktorý verí, že dostáva správy od Boha. Naša kultúra je presiaknutá kresťanským fundamentalizmom tak jedovatým, ako ten Cottona Mathera. Dovoľuje masové zabíjanie „druhých“ s rovnakou vierou s akou prijíma trest smrti pre jedincov obvinených zo zločinov. Sudca Najvyššieho súdu, Antonin Scalia, povedal publiku na Chicagskej univerzite Divinity School, keď hovoril o treste smrti: „Pre veriaceho kresťana nie je smrť žiaden veľký problém.“

Koľkokrát sme počuli Busha a Rumsfelda hovoriť o jednotkách v Iraku, obetiach samotných, no tiež tých, ktorí spôsobili smrť tisícov Iračanov, ktorí im hovorili, že ak zomrú, keď sa vrátia bez ruky či nohy, či slepí, že to je za „slobodu“, za „demokraciu“?

Nacionalistický superpatriotizmus sa neobmedzuje na republikánov. Keď Richard Hofstadter vo svojej knihe The American Political Tradition analyzoval amerických prezidentov, zistil, že Demokratickí lídri, rovnako ako Republikáni, liberáli, ako aj konzervatívci, napádali iné krajiny, snažili sa expandovať moc USA po celej zemeguli.

Liberálni imperialisti patrili medzi najhorlivejších expanzionistov, pravdovravnejší vo svojich tvrdeniach čo sa týka morálnej počestnosti, a to práve preto, že sú liberálmi v temách iných ako zahraničná politika. Theodore Roosevelt, milovník vojny, a náruživý zástanca vojny v Španielsku a dobývaní Filipín, je stále považovaný za progresívcu, pretože podporoval isté domáce reformy a zaujímal sa o životné prostredie národa. Vlastne kandidoval za prezidenta s progresívnym programom v roku 1912.

Woodrow Wilson, Demokrat, bol stelesnením liberálneho ospravedlnenia násilných výpadov v zahraničí. V apríli 1914 nariadil bombardovanie Mexického pobrežia a okupáciu mesta Vera Cruz, ako odplatu za zajatie viacerých amerických námorníkov. V roku 1915 poslal na Haiti námornú pechotu, ktorá zavraždila tisíce Haiťanov, ktorí prejavovali odpor, čím začal dlhú vojenskú okupáciu tejto malej zeme. V 1916 poslal námornú pechotu okupovať Dominikánsku republiku. A, potom ako v 1916 pokračoval mierovou cestou, priviedol krajinu ku krviprelievaniu, ktoré sa v Európe dialo v prvej svetovej vojne, čo odôvodňoval ako vojnu, ktorá mala „spraviť svet bezpečnejším pre demokraciu.“

V našej dobe to bol liberál Bill Clinton, ktorý poslal bomby na Bagdad hneď ako sa dostal do úradu, a ktorý po prvýkrát vzbudil obavy zo „zbraní hromadného ničenia“ ako ospravedlnenie za sériu bombových útokov na Irak. Liberáli dnes kritizujú jednostrannosť Georga Busha. No bola to Clintonova ministerka zahraničia, Madelaine Albright, ktorá Bezpečnostnej rade OSN povedala, že USA budú konať „multilaterálne, keď môžeme, unilaterálne, keď musíme.“

Jedným z dôsledkov nacionalistického uvažovania je starata zmyslu pre mieru. Zabitie 2300 ľudí v Pearl Harbor sa stáva ospravedlnením pre zabitie 240 000 v Hirošime a Nagasaki. Zabitie 3000 ľudí 11. septembra sa stáva ospravedlnením za zabitie desiatok tisíc ľudí v Afganistane a Iraku.

Čo robí našu krajinu imúnnou voči bežným štandardom ľudskej dôstojnosti?

Samozrejme, musíme odmietnuť nacionializmus a všetky jeho symboly: jeho zástavy, jeho sľuby oddanosti, jeho hymny, jeho trvanie na piesni, že Boh musí odlíšiť Ameriku, aby bola požehnaná.

Potrebujeme potvrdiť našu oddanosť ľudskej rase a nie nejakému národu. Potrebujeme poprieť myšlienku, že náš národ je odlišný od, či morálne nadradený nad iné imperiálne mocnosti svetových dejín.

Básnici a umelci medzi nami majú zrejme jasnejšie chápanie hraníc nacionalizmu.

Langston Hughes (niet divu, že bol predvolaný pred Komisiu pre neamerickú činnosť) venoval svojej krajine nasledovné slová:

Naozaj si tak dlho nebola pannou
Je absurdné mať stále zámienku...
Spala si so všetkými veľkými mocnosťami
Vo vojenských uniformách
A vzala si sladký život
Všetkým tým maličkým hnedým blížnym...
Bola si jedným z najväčších upírov sveta
Prečo s tým nevyjdeš von a nepovieš, že to tak bolo
Ako Japonsko, a Anglicko, a Francúzsko
A všetky ostatné nymfomanky moci.


Henry David Thoreau, vyprovokovaný vojnou v Mexiku a nacionalistickým zápalom, ktorý vyvolala, napísal: „Národy! Čo sú národy? ... Roja sa ako hmyz. Historici sa márne snažia spraviť ich pamätnými.“ V našej dobe stavia Kurt Vonnegut (Cat´s Cradle) národy medzi neprirodzené abstrakcie, nazývané granfalóny [granfalloons], ktoré definuje ako „hrdé a nezmyselné združenia ľudských bytostí.“

V tejto krajine vždy boli muži a ženy, ktorí trvali na tom, že všeobecné štandardy slušného ľudského správania sa týkajú nášho národa, rovnako ako aj iných. Tento dôraz pokračuje dodnes a oslovuje ľudí celéhho sveta. Dáva im na známosť, ako balóny vypustené nad krajinou Parížskou komúnou v roku 1871, že „naše záujmy sú rovnaké.“


[ Zdroj: http://www.progressive.org/node/199/ ]

2 komentáre:

  1. Co furt ukazujete ako rasistu belocha ...dpc. Sme jedina rasa, ktora si sype popol na hlavu a pritom aj ostatni maju maslo (riadne)na hlave. Napr. Mongoly, co v 13.storoci vykonali a este su na vtedajsich lidrov(masovych vrahov) doteraz hrdi. Pozrite sa na rasisticke vycinanie inych ras.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Takže súhlasíte s tým, že "nacionalizmus a rasizmus boli užitočné pre tých pri moci, a smrtiace pre tých bezmocných"
    a že
    "Potrebujeme potvrdiť našu oddanosť ľudskej rase a nie nejakému národu. Potrebujeme poprieť myšlienku, že náš národ je odlišný od, či morálne nadradený nad iné imperiálne mocnosti svetových dejín."

    OdpovedaťOdstrániť