piatok, 23. novembra 2012

Taktiky paralyzácie pracujúcej triedy

Ekonomika kapitalizmu je nevyhnutne labilná a tejto lability sa kapitalizmus nikdy nezbavil. Štrajky kapitálu nutne vyvolávajú štrajky pracujúcich. Časy, kedy boli vzbury pracujúcich proti vykorisťovaniu násilne potláčané, sú dávno minulosťou – aspoň v našich lokalitách. Kapitalisti si dobre uvedomili, že nebezpečenstvo pre nich nepredstavuje ani tak sila nositeľov pracujúcej sily, ale skôr ich triedne vedomie. Práve toto vedomie je také nebezpečné pre udržanie kapitalistického spôsobu výroby a ak tento spôsob má zachovať svoju existenciu ako aj podmienky, za ktorých bude stále obnoviteľný, musí byť toto revolučné vedomie bezpodmienečne rozložené. Tento cieľ sa dosahuje jednoduchým rozoštvaním pôvodne jednotnej pracujúcej triedy v jej subjektívnej jednote.

Konzervatívistická dezinterpretácia

Obdobie kapitalistickej akumulácie, ktoré sa vyznačovalo rigoróznou polarizáciou spoločnosti na manuálne pracujúcich robotníkov a triedu vlastniacu výrobné prostriedky (hoci toto rozdelenie iste nebolo absolútne), je preč. Bolo zrušené, no zároveň zachované na vyššej úrovni.

Spoločenský spôsob výroby sa nezmenil, ale výdobytky techniky odomkli v tomto systéme novú pozíciu, ktorú Slavoj Žizek posmešne nazval platenou buržoáziou. Ide o triedu zamestnancov a odborníkov, ktorých výrobný proces emancipoval od manuálnej práce, hoci vykorisťovanie zostalo prítomné.

Napriek tomu, že táto nová spoločenská vrstva má svoje korene vo vyšších vrstvách pôvodného priemyselného proletariátu, osvojila si maniere vyššej triedy. Dôraz na tvrdú pracovnú morálku, poctivú šetrnosť a pokusy stať sa úspešnými investormi a akcionármi, v ktorých sa stávajú do značnej miery obeťami podvodu, to všetko spolu s hrdým hlásením sa k pravicovým ideológiám poskytuje týmto ľuďom opojný pocit morálnej nadradenosti nad lenivou spodinou ľavičiarov, ktorí všetko prehýria a zodpovednosť je pre nich neznámym pojmom.

Podobným spôsobom charakterizuje sociológ Ťížik vo svojom článku Spravodlivý hnev povahu protestov reagujúcich na slovenskú kauzu Gorila. Do ulíc nevyšli masy požadujúce zmenu systému, právo na prácu či iné práva súvisiace so základnou ľudskou dôstojnosťou. Nie. Ulice sa stali korytami žlče pravicovo orientovaných občanov, ktorých sebaúcta utrpela ťažké škody, keď sa dozvedeli, že tí, ktorým dali vo voľbách svoje hlasy, pretože hlásali zodpovednosť, usilovnosť a disciplínu, sú sami preniknutí neresťami.

Psychologická satisfakcia, ktorú týmto ľuďom poskytla ich pravicová orientácia, bola zničená kolíziou s realitou. Zdá sa, že Bryan Caplan ani netušil, aký obrovský platný rádius má jeho jezuitský pamflet Mýtus racionálneho voliča. V tejto inteligentnej knihe, v ktorej mimochodom latentne prisudzuje neoliberálnym ekonómom takmer klerikálnu funkciu, vyslovuje presvedčenie, že neznalosť výhod voľného trhu v kombinácii sa potrebou kúpiť si psychologický pôžitok za iracionálnu, emotívne motivovanú voľbu spôsobuje, že občania v demokratických voľbách volia proti svojim záujmom. Nemôžem s Caplanom viac súhlasiť. Ilúzie o zaslúžených výhodách a efektívnosti kapitalistickej súťaže (v súťaži ostáva väčšina porazených) zatemnili týmto ľuďom úsudok a tak sa rozhodli pre zodpovednosť nevšímajúc si, že zodpovednosť sa bude stále vzťahovať iba na nich.

Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje takto rozzúrená vrstva obyvateľstva pramení predovšetkým z presvedčenia, že kapitalizmus je v podstate v poriadku a jediné, čo mu škodí, sú istí devianti, ktorí ho zamorujú svojimi nečestnými (v podstate ľavicovými) maniermi. Proti tomuto názoru je potrebné bojovať. Kapitalizmus nie je záležitosťou človeka a hodnôt (v zmysle morálneho imperatívu), ale výlučne záležitosťou kapitálu. Ten pôsobí na celú spoločnosť, spoločnosť je jeho produktom a snaha o vlastné zhodnotenie jediným imperatívom, ktorý podrýva všetky morálne hodnoty. Morálna hodnota nie je schopná vylepšiť kapitalistické spoločenské zriadenie, naopak, sama sa jeho pôsobením stáva nástrojom na odvrátenie kritického pohľadu verejnosti od skutočného, patologického bodu. No táto dezinterpretácia samotná nie je jedinou hrozbou.

Segregácia, nacionalizmus a liberalizmus

Neustály apel na zákon a hodnoty v prostredí kolabujúcej ekonomiky vylučuje čoraz viac jedincov z množiny vyhovujúcich, a teda nasýtiteľných. Je to však iba krycí manéver reálnej tendencie kapitálu počas krízy kumulovať v čoraz koncentrovanejšej podobe, ktorá umožňuje i jeho väčšie sebazhodnocovanie, a to obzvlášť svojim obehom v oblastiach lacnej pracovnej sily, ktoré sa takto časom menia na kolónie neschopné kúpy, ktoré kapitál opúšťa a kolonizuje inú oblasť. Stále tvrdšia práca je príčinou čoraz väčšej biedy. Neoliberálna ekonomika tak vytláča za hranice svojich satelitných území čoraz väčšiu časť ľudstva a je len otázkou času, kým pohltí a rozoštve i miesto svojho zrodu.

V čom spočíva podstata takto vznikajúcich segregácií? Zo sci-fi románov poznáme apokalyptické vízie sveta, v ktorom sú tí, ktorí si to môžu dovoliť, strážení v opevnených zónach uprostred všeobecnej biedy a deštrukcie, ktorá je miestom mizernej existencie pracujúcich a otrokov, vylúčených z vybranej spoločnosti, mnohokrát na základe nejakej vymyslenej zámienky (rasa, národ, vierovyznanie, držba nebezpečných zbraní), žijúcich na hranici životného minima. Opevnené zóny sú miestom vplyvu policajného dozoru, ktorého účelom je čo možno najviac zredukovať sumu svojich chránencov na základe fiktívnych dôvodov. Nad celým týmto systémom pôsobí abstraktná, neosobná moc, ktorej orwellovská tradícia prisudzuje akýsi nejasný, démonický charakter, avšak touto silou, skutočným motorom a dostatočným impetom segregačných tendencií spoločnosti, sa môže pôvodne stať iba kapitál a odcudzená práca. Prvé koncentračné tábory nepostavili nemeckí nacisti, ale anglickí liberálni demokrati v koloniálnej Indii. Ako to latentne a s úsmevom naznačil už spomínaný Caplan, demokracia kapitalizmu prekáža. Práve preto musí v čase, kedy občania stratili schopnosť racionálne sa rozhodovať, ustúpiť dočasnej vláde tvrdej ruky, ktorá za cenu menších obetí zachráni slobodný kapitalizmus pred hrozbou ľavicového živlu. Takto sa rodí fašizmus.

Hlavnou starosťou, čo sa týka týchto kolonizovaných území, teraz je, aby sa za žiadnu cenu nestali jednotnými a aby táto nejednotnosť bola vhodne interpretovaná. Túto úlohu plnia v najväčšej miere dva prúdy. Nacionalizmus (nie vlastenectvo, ale národnostný šovinizmus spätý s proklamáciou snahy obnoviť korporativistické zriadenie spoločnosti) a liberalizmus (nie ten klasický, ale ideológia libertinizmu). Hoci sú na prvý pohľad navzájom protirečivé, výborne sa dopĺňajú, a to bez ohľadu na to či vznikajú spontánne, alebo sú iniciované vonkajším činiteľom. Kde väzí škodlivosť nacionalizmu? Nie je cieľom tohto zamyslenia sa dehonestovať právo člena homogénnej komunity na identitu a hodnoty. Je potrebné iba poukázať na to, ako sa toto právo zvrháva. Identita, ktorá nenájde svoje miesto v spoločenskom poriadku, začne zúrivo kopírovať samú seba do celého systému a mení sa na ničenie akejkoľvek inej identity, resp. snahu o takéto ničenie. Problémom ľavice je práve neschopnosť podchytiť pozitívnu obhajobu existencie tradícií v tom krátkom okamihu, keď sa ešte nepácha agresiu na pracujúcej triede a využiť ju v prospech tejto triedy. Potenciál obrany svojej identity je obrovský a musí byť správne usmernený. Ak je tento proces úspešný, môže si ľavica dovoliť i liberálne ústupky. V prípade, že nie, stráca silného spojenca. Vlastenectvo sa mení na pravicový extrémizmus, ktorý má kňazské poslanie; poslanie reinterpretovať problémy.

Nacionalizmus, ktorý sa takto vedome či nevedome stal políciou kapitalistického systému, presviedča pracujúcu triedu, že jej nepriateľom nie je systém, ktorý ju vykorisťuje, ale akási význačná skupina cudzej populácie nachádzajúca sa na území daného národa. Využíva sa tu otupenosť človeka, ktorý má tendenciu útočiť na najbližšieho, nie na skutočného nepriateľa. Dnes sa s obľubou na tento účel využívajú imigranti, ktorých štrajk kapitálu a imperialistické výboje vyhnali z ich domovov. Avšak veľmi dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že ako plynie čas, objektom agresie nacionalistov sa stávajú i príslušníci ich vlastného národa, ktorí s nimi jednoducho iba nesúhlasia.

Oveľa poetickejšia podoba je vyhradená liberalizmu v zmysle slobody za každú cenu. Ide však o znova o nedorozumenie. Neustále protesty za zrovnoprávnenie registrovaných partnerstiev rovnakých pohlaví, právo na interupcie a iné práva, to všetko sú snahy neprijateľné pre tradicionalistické kruhy, nacionalistické hnutia, prípadne náboženské ideológie a majú za následok znova iba umelé rozdelenie spoločnosti. Hoci sa to môže zdať paradoxné, títo voľnomyšlienkari sú vo svojej podstate obyčajnými konzervatívcami, presne ako ich oponenti, preto k nim ľavica musí zaujať obdobný postoj. Inak sa agresia pracujúcej triedy znova vyčerpá v tejto triede samotnej a neprenikne smerom von, k skutočným príčinám nespokojnosti. Takto je vykázaná povaha nacionalizmu i liberalizmu, spočívajúca v systémovej nutnosti dezinterpretovať ekonomicko-sociálne problémy, ideologicky zdôvodniť možné zárodky segregačných procesov a rozoštvať celú triednu spoločnosť i pracujúcu triedu samotnú. Kapitalisti však ostanú vždy triedou jednotnou a to i na medzinárodnej úrovni. Preto je povinnosťou ľavice urobiť to isté; zhromaždiť pod svojim vedením čo najväčšiu sumu aktívnych spoločenských síl odporu, nehľadiac na národ, rasu, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu.

Kapitalizmus poskytol postmodernému človeku objem možností, aký nikdy nepoznal. Avšak súčasne ho svojou ekonomickou povahou od realizácie väčšiny týchto možností navždy izoloval. Akokoľvek intenzívne je totiž šírená dogma o neobmedzených možnostiach voľného trhu, faktom zostáva, že majoritná vrstva pracujúcich a nezamestnaných je daná štrukturálne; môžu sa meniť jej členovia, no ona samotná zostane zachovaná.

V kapitalizme človek prijal mnoho čiastočných slobôd výmenou za základnú slobodu zmeniť existujúci stav vecí. Je škandálom súčasnej ľavice, že skočila na lep obhajobe civilizačného experimentu multikulturalizmu či mnohých emancipačných tém. Nie je pravdou, že by tieto problémy neboli pádne a nezasluhovali si pozornosť. Je však v prvom rade potrebné, aby ľavica vzkriesila svojho ducha a vrátila sa k riešeniu ekonomických tém. Kapitalizmus je totiž ekonomickým fenoménom bez ohľadu na to, akým tvrdým spôsobom dopadá na naše vnímanie reality. Je to parazitický systém, ktorý infiltruje spoločenstvo, podomieľa lokálne i globálne hodnoty a využíva ich, aby staval proti sebe ľudí, ktorí by v prípade jednotnej organizácie boli schopní tento systém odstrániť. Ak je odstránenie kapitalizmu podmienené jednotou pracujúcej triedy, je jednota pracujúcej triedy podmienená dôrazom ľavicovej avantgardy na ekonomickú stránku skutočnosti namiesto sekundárnych, ideologických, z väčšej časti umelo vyvolávaných sporov.

Michal Imrich

Môžete podporiť na vybrali.sme.sk

19 komentárov:

  1. toto je nejaky novy typ laviciara ? uz ziadne multikulti kecy a prava mensin, tu sa ide priamo po prachoch :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. proletari vsech zemi, polibte mi prdel

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Keď krachne VSŽ-tka tak ti ju nakopeme..

    OdpovedaťOdstrániť
  4. dristy, dristy, dristy, autor si otvoril nahodne zvolene Leninove spisy, vybral vhodnu pasaz a prisposobil dnesnej dobe. miesto obsiahleho pamfletu mohol napisat: "nemam rad kapitalizmus a praviciarov a dnesny laviciary mi uplne nesedia, ale neponukam ziadne riesenie"

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Komentare praviciarov su uplne jasne. Uplne slepi fanatici len bojuju a bojuju. Ale pravica=gorila, na to nezabudajte.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Problém s porozumením textu?

    Zdá sa, že ako náhle sa Sme-čka(ri) stretnú s pohľadom, ktorý je celkom iný ako to, na čo sú zvyknutí (Fico, Piussi, Harabin, Rómovia), zatemňuje sa im myslenie, nie sú schopní reflexie, len hystericky opakujú svoje nesúvislé mantry o voľnom trhu, minulom režime a dookola blúznia o Ficovi.

    Chcú totiž len, aby bolo jasné, že Fico je najväčšia Gorila, Harabin temný Voldemort ovládajúci celé súdnictvo, a Rómovia príčinou zvyšného zla. Ich prítomnosť je všemocná. Za korupciu SDKÚ, za Pentu, Sulíkove radenie sa s Kočnerom, za 37mil. EUR pre cirkvi, 400 000 nezamestnaných, za daňové úniky, za to, že 70% nezarába priemernú mzdu, za daňové prázdniny... za všetko môžu vyššie menovaní...

    A na sme.sk sa títo neochvejní "inteligenti" roja a čím je ich viacej, tým viac klesá úroveň diskusie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hluposti, volici im to dali na javo vo volbach.

      Odstrániť
    2. Pán hlúposť,

      Pravica kradla (a krylo ju pritom aj SME, či Týždeň) ešte pred Gorilou a nebyť toho spisu, tak to nepochopia dodnes a možno nikdy.
      A to, že im to akože dali najavo vo voľbách, nič nemení na tých faktoch.

      Akurát na tom vidno, že pravičiari selektujú čo sa im hodí a nedokážu pochopiť, že iní ľudia v takých podmienkach nedokážu žiť, tak volia niekoho iného, koho pravičiari nenávidia.
      Jeden nie je o nič lepší, morálnejší či múdrejší než druhý...

      Kapitalistický sen (spočiatku neplánovaný) sa nepodaril..

      Odstrániť
    3. Pán múdrosť,

      a ako selektujú pravičiari, keď už takto hlúpo potrebujete vytvárať celky? Čo sa im hodí?
      V akých podmienkach nedokážu žiť voliči Fica? A kto je voličom Fica? Ľavičiari?? Keď budem nasledovať vaše primitívne delenie na ľavičiarov a pravičiarov (ako keby toto bolo výpovedné), tak oni neselektujú? A na základe akých argumentov? Na základe "podmienok" v akých žijú? Kriste ježiši!!

      Odstrániť
    4. Na, tu máte tú vašu alibistickú ľavičiarsku "selektívnosť"

      http://porochnavy.sk//wp-content//uploads//List_od_SNS.jpg

      Jeden, je predsa len o niečo morálnejší a podľa toho "pravičiari" selektujú. Alebo normálni ľudia, ktorí si vedia spočítať 5+5? Na Slovensku sa nevolí podľa vašich premís, ktoré platili v minulom storočí.

      Odstrániť
  7. hlavny problem autora je, ze nepochopil co je kapitalizmus. nie je to ziadny system. je to prirodzene fungovanie spolocnosti bez systemu - t.j. nejakeho riadenia.
    predsa na to, aby som od niekoho prijal banany a dal mu za to ryby, nemusi existovat nejaky ekonomicky system.. wtf

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zdá sa, že pán anonymný nevie čo je kapitalizmus a kapitalistický spôsob výroby!!! To čo ste uviedol ako príklad je barterový obchod a nie kapitalizmus! Pán anonymný je ukážkový príklad indoktrinovanej ovečky tohoto systému. Bohužiaľ

      Odstrániť
  8. Takmer si to trafil (alebo si chcel zmiasť?).
    No výmena "banánov za rybu" bola možná aj pred 1000, 2000, či 3000 rokmi. Aj vtedy to bol kapitalizmus?
    Prečo sa potom hovorí o kapitalizme až v istých podmienkach?

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Mätenie pojmov a úplne zámerné. Ved na slovensku nie je dostatok práce preto lebo slováci so svojou vysokou životnou úrovňou a teda aj mzdami konkurujú čínskej a inej pracovnej sile a jej produkcii, ktorá má len 1/10-1/4 pracovné náklady.A to už nehovorím o nákladoch ostatných. Je len samozrejmé že v tejto súťaži nemôžu vyhrať.Takže jediným východiskom je na slovensku produkovať takú produkciu ktorá by bola vo svete žiadúca a vyhrávala vo svetovej konkurencii nie nízkou cenou ale vysokými - unikátnymi úžitkovými vlastnosťami.Na to je ale potrebná vysoká kvalifikovanosť a aj mobilita pracovnej sily - predsa na to slovensko vstúpilo do EU. Toto vôbec nesúvisí s politickým systémom ba ani s ekonomickým systémom - je to jednoducho o schopnosti podnikateľov ako jednotlivcov a spoločenskej triedy a jej úlohy v spoločnosti zabezpečiť aby jeho podnik vedel ponúknuť takúto produkciu na trhu.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Vy tvrdite, ze kapitalizmus je zly, lebo vykoristuje ludi, jedinym meradlom je pre neho iba zisk a na vsetko ostatne kasle.

    Je to v podstate pravda, ale nebral by som to az tak cierne, pretoze kapitalizmus davoluje poracovitemu cloveku ziskat zasluzenu odmenu, bez rozdielu.

    Dovod preco laviciari tak bojuju proti kapitalizmu je ten, ze existuju ludia (resp. skupiny ludi), ktori povazuju svoju pracu za velmi narocnu a odmenu za velmi nizku. Obzvlast tazke je pre nich to, ze vidia ludi okolo seba, ktori dokazu zarobit omnoho viac. Preto pozaduju, aby mali vsetci viac-menej rovnako penazi (teda oni viac a ti bohatsi menej).

    Problem podla mna nie je ani tak v kapitalizme, ale v mysleni ludi. Nevedia (mozno ani nechcu) sa prisposobit. Je pre nich pohodlnejsie ist rano do roboty, kde im sef povie co maju robit a vecer sa vratit domov, zapnut telku a nestarat sa. Tito ludia si musia uvedomit, ze raz pride cas, ked budu uplne nepotrebni. Vyvoj techniky ide stale dopredu a tak viac zamestnani zanikne. Ved uz dnes vidime samoobsluzne pokladne v obchode, jamy sa kopu takmer vylucne bagrami, atd.

    Vyspele ekonomiky sa transformuju na vzdelanostne a kreativne ekonomiky. Kreativna cinnost ma vyssi prinos pre spolocnost a preto je aj lepsie ohodnotena. Manualne prace sa ousorcuju do zaostalejsich krajin. A tam je to vzdy tak...pracu dostane ten, kto si zapyta mensiu odmenu.

    A teraz pride pointa.........................
    Co sa stane, ak kazdy clovek bude mat zo zakona pravo na pracu?
    Budu potom kreativni ludia dostatocne motivovani hladat najlepsie riesenia? Ak im stat urci hornu hranicu odmeny za ich pracu?
    Neodidu radsej do krajiny, ktora im pre to vytvori lepsie podmienky? (uz teraz sa to deje)

    Este raz...ti ktori bojujete proti kapitalizmu, skuste sa pozriet ci problem nie je niekde inde.

    Ked stat zdanuje pracu viac ako 60% (cez rozne dane, povinne poplatky, povinne sporenia, atd.) a tieto peniaze neekonomickym sposobom prerozdeluje roznym osobam cez tendre. Ked statne institucie pracuju neefektivne, nepruzne, buzeruju obcana byrokraticiou, ked stat nevie zabezpecit jednoznacnost zakona a naslednu vymozitelnost prava,
    .....treba sa opytat....
    ako by to vyzeralo, ak by bol vyhradnym vlastnikom vyrobnych prostriedkov?

    Musim uznat, ze urcitu chybu robia aj vacsina podnikatelov na Slovensku. Bud nedokazu, alebo nechcu zamestnancom dat taku odmenu, aby tito zamestnanci mohli zit bez stresov z nedostatku penazi. Ale zas sa pytam ... nema na tom nas stat nejaky podiel viny? (podla mna ano...aspon 60%).

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Gorila sa tyka len pravice? :-)))
    Jediny priamy alter z vysokej politiky je Robert Fico a jeho tajomnik.
    Takze autor clanku akosi nevie celkom citat.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Strašne zmätený text vychádzajúci z predstáv začiatku 20. storočia. Spoločnosť a spoločenské myslenie sa už posunulo o hodný kus. Ale škoda reči...sami sa zosmiešňujete.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak je váš o ničom príspevok posun, tak predtým to muselo byť brutálne zlé...

      Odstrániť