streda, 7. novembra 2012

Zlatý úsvit a ohlušujúce ticho Európy

JÉRÔME E. ROOS | RoarMag.org
Európski lídri nechcú priznať vzostup gréckych neonacistov, pretože by to mohlo narušiť agendu úsporných opatrení sužujúcich štát

„Za mier, slobodu a demokraciu. Nikdy viac fašizmus. Pripomínajú nám milióny mŕtvych.“ To sú slová vyryté do pamätníka pod rakúskym domom, kde sa v roku 1889 narodil Adolf Hitler. „Nikdy viac.“ Taký bol jednotný slogan znejúci Európou po tom, ako bol známy plný dopad nacistického hororu v dôsledku druhej svetovej vojny. Kozmopolitný projekt európskej integrácie bol založený na tejto premise. Nikdy viac nedovolíme fašistom a vojnovým štváčom rozdeliť Starý kontinent a jeho ľudí.

Preto sa možno raz za jednu z najväčších irónií bude považovať to, že zatiaľ čo boli európski lídri zaneprázdnení rozhodovaním o tom, kto obdrží Nobelovu cenu za „rozvoj mieru a zmieru, demokracie a ľudských práv,“ ostali rovnakí lídri žalostne ticho, keď nedávny prieskum ukázal, že neonacistická strana Zlatý úsvit by sa v Gréckom hlasovaní umiestnila so 14-timi percentami na treťom mieste – čo sú ukazovatele porovnateľné s Hitlerovou Národnosocialistickou nemeckou robotníckou stranou v 1930-tych rokoch, tri roky pred tým, ako sa dostala k moci a nastavila svet na smer druhej svetovej vojny.

Pre prehľadnosť: toto porovnanie medzi Národným socializmom a Zlatým úsvitom nie je v žiadnom prípade zveličením. Hovoríme o extrémne pravicovej organizácii, ktorej symbol zámerne pripomína swastiku; ktorej líder verejne zdravil nacistickým pozdravom na svojom zvolení do parlamentu; ktorej časopis pravidelne obsahuje články a obrázky samotného Führera; ktorej hovorca nedávno napadol dve ženské rivalky v naživo vysielanom televíznom programe; ktorej manifest sľubuje vyhodiť z nemocníc všetkých prisťahovalcov a všetky ne-grécke deti z jaslí; a ktorej poslanci aktívne participujú na rasistických pogromoch proti prisťahovaleckým obyvateľom Grécka. (Och, a mimochodom, obľúbená skupina Zlatého úsvitu sa volá Pogrom, známa pre také hity ako „Auschwitz“ a „Hovor grécky alebo umri“. Aby som nezabudol, jej bývalý basák je teraz jedným z osemnástich poslancov Zlatého úsvitu.)

Niet potom divu, že dokonca i mierne BBC dnes robí strašidelné porovnávania so začiatočným obdobím Weimarskej republiky zasiahnutou úspornými opatreniami. Deje sa to znova. Fašizmus je v Európe opäť na vzostupe. A čo na to európski lídri? Zdá sa, že nič. Kým neonacistická domobrana prepadáva vražednému šialenstvu v uliciach Atén, ostávajú Brusel a Berlín stále zahalení v ohlušujúcom tichu. Jedinou vecou, o ktorú sa európski lídri zrejme zaujímajú je, či si Grécko splatí svoje dlhy. Demokracia, ľudské práva a vláda zákona boli degradované na sekundárne záujmy – pri slúžení finančným záujmom sa dokonca silnejšia pachuť fašizmu javí tolerovateľnou.

V pondelok hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej povedal novinárom, že zrušenie Gréckeho dlhu by bolo „porušením“ nemeckých rozpočtových zákonov. No keď The Guardian vydal hrozivú správu o štyridsiatich antifašistických aktivistoch, ktorí boli vo väzení mučení políciou –so zbitými až po vážne podliatiny a polámané kosti a ďalšími nútenými sa donaha vyzliecť, prehnúť sa a roztiahnuť zadok, zatiaľ čo svojim druhom recitovali fašistické slogany- žiadny predstaviteľ Európy sa zrejme dostatočne nestaral o to vyhlásiť tieto činy za „porušenie“ Tretieho článku Európskej konvencie ľudských práv zakazujúceho mučenie.

Vlastne sa európski lídri nemohli starať menej. V máji José Manuel Barroso, prezident Európskej komisie, verejne spochybnil neonacistické označenie Zlatého úsvitu, jednoducho poprúc akúkoľvek formu zodpovednosti vágnym konštatovaním, že „musíme definovať, čo neonacistická strana je, čo je možné spraviť len na národnej úrovni.“ Keď starší grécky policajný úradník tento víkend potvrdil, že grécka vláda úmyselne dovolila „fašistickej hromádke“ infiltrovať policajné zložky, aby ich mohla „použiť na vlastné účely“, Barroso –a s ním celý Európsky establishment- uprednostnil hranie sa na hlúpeho a držanie hlavy pevne v piesku.

Doposiaľ jedinou osobou, ktorá sľúbila vyšetrenie Zlatého úsvitu je komisár pre ľudské práva, Nils Muižnieks, no jeho komisia je súčasťou Rady Európy, nezávislého papierového tygra so sídlom v Štrasburgu, ktorý je celkom oddelený od EÚ. A čo viac, znepokojenie komisie bolo celkom zdiskreditované, keď 1. októbra poslankyňa Zlatého úsvitu Eleni Zaroulia vstúpila do komisie Rovnosti a nediskriminácie parlamentného zhromaždenia Rady Európy. O pár týždňov neskôr, 18. októbra, mala Zaroulia vyhlásenie v Gréckom parlamente, v ktorom vyhlásila, že „prisťahovalci sú podľudia“. Toľko k rovnosti a nediskriminácii.

No náhly vzostup Zlatého úsvitu v inštitúciách je zrejme najmenším Gréckym problémom. Jeho prítomnosť v uliciach a infiltrácia do policajných zložiek je najväčšou príčinou znepokojenia. V auguste, po rasistickej vražde 19-ročného Iračana, hlásila Asociácia migrujúcich pracujúcich cez 500 nenávistných útokov len za posledných šesť mesiacov. Správa z minulého týždňa potvrdila, že viac ako polovica týchto útokov bolo spáchaných gangami ľudí v paramilitantných uniformách – jednej zo značiek Sturmabteilung Zlatého úsvitu. Tieto počty sú pravdepodobne len vrcholkom ľadovca, keďže mnoho obetí je jednoducho príliš vystrašených, aby hlásili znaeužitie či násilie.

Začiatkom tohto mesiaca bol poslanec Zlatého úsvitu Illias Panayiotaros zachytený videom počas hromadného útoku v divadle, vrhajúc homofóbne urážky na režiséra kritickej hry, bijúc antifašistických protestujúcich, ktorí sa snažili divadlo brániť a novinára, ktorý si chcel robiť svoju prácu a napokon oslobodzujúc zatknutého blízkeho fašistu z policajnej dodávky. Celú dobu stáli policajní dôstojníci vedľa a nerobili nič. Niet divu: Zlatý úsvit hrdo konštatuje „60 percentnú podporu“ medzi policajnými zložkami. Nielenže príslušníci schválne ignorujú trestné oznámenia a núdzové volania prisťahovalcov a aktivistov; je teraz všeobecne známe, že aktívne odkazujú Grékov, ktorí majú „problémy“ s imigrantmi na Zlatý úsvit. Zatiaľ čo sa Grécky štát ohýba pod tiahou splácania svojich dlhov, do veci vstúpil Zlatý úsvit, aby vyplnil vzniknutú medzeru.

Nikdy viac, zvykli sme hovoriť. O koľko viac donebavolajúcou sa musí situácia pre Európu stať, aby aspoň vyjadrila svoje znepokojenie a pripustila, že problém existuje? Ako je možné, že laureát Nobelovej ceny jednoducho ignoruje vzostup násilných neonacistických elementov vo svojom centre? Odpoveďou na to je zrejme len to, že si európski lídri uvedomujú ako hlboký je ich podiel na vzostupe Zlatého úsvitu. Pravdepodobne preferujú mlčanie, pretože vedia, že pripustenie vzkriesenia fašizmu na kontinente by mohlo silne skomplikovať agendu úsporných opatrení, ktorú vtláčajú periférii Európy. Možno potom bude tolerovateľná dokonca silnejšia pachuť fašizmu – pokiaľ bude Grécko naďalej slácať svoje dlhy...


[ Zdroj: http://roarmag.org/2012/10/golden-dawn-european-union-silence/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára