pondelok, 10. decembra 2012

Čo robí bohatých bohatšími? Nadhodnota

AJOHNSTONE | The Socialist Party of Great Britain
Marxizmus sa netýka priamo súbojov ´mocní versus bezmocní´ či ´bohatí versus chudobní´ („[B]olo vôbec chybou robiť toľké okolky s takzvaným rozdeľovaním a klásť naň hlavný dôraz. Každé rozdeľovanie spotrebných prostriedkov je vždy len dôsledkom rozdelenia výrobných podmienok; toto rozdelenie výrobných podmienok však vyjadruje charakter spôsobu výroby.“ [1])

Pracujúci sú vykorisťovaní na základe skutočnosti, že vytvárajú nadhodnotu pre kapitalistov, ktorá je privlastňovaná a používaná na ich vlastné ciele. Nemá to nič dočinenia s nízkymi mzdami či s hrubým zaobchádzaním. Vykorisťovanie je niečo, čo je vbudované do samotnej podstaty zamestnaneckého vzťahu, ktorý implikuje rozdelenie spoločnosti na zamestnávateľov/vlastníkov a zamestnancov/nevlastníkov. Týka sa to toho, kto produkuje nadhodnotu a kto si ju privlastňuje. Kapitalisti sa častokrát ukrývajú za argumenty, kto je chudobný a kto bohatý. Kto je mocný a bezmocný? To sú dôležité, no sekundárne úvahy. To, na čo nechcú, aby ste sa zameriavali je, odkiaľ v prvom rade berú svoje peniaze/kapitál. VY ste zdrojom ich bohatstva! V kapitalizme vytvára všetko práca pracujúcich – vrátane ziskov šéfov. Celý systém spočíva na vašej práci. Môžeme to vidieť zakaždým, keď pracujúci štrajkujú. Štrajk, pracujúci spoločne odídu zo svojej práce a zatvoria svoje pracoviská, dokazuje, že bez nás nie sú šéfovia nikým. Vykorisťovaním pracujúcich vytvára systém zisk a preto rastie.

Predpokladajme, že pracujúci dokáže za 6 hodín vytvoriť tovarovú hodnotu, ktorú potrebuje na život a pán Držgroš dáva pracujúcemu plnú hodnotu jeho pracovnej sily. Tovary stoja 60 dolárov, a to je to, čo kapitalista dáva pracujúcemu, platiac mu 10 dolárov na hodinu. Pracujúci tak vytvoril 60 dolárov hodnoty tovarov pre pána Držgroša. Rovná výmena – žiaden zisk pre pána Držgroša. V tom prípade by pracujúci dostali v mzdách nazad hodnotu, ktorú vytvorili a nebolo by žiadneho kapitalistického vykorisťovania. Čo však spraví? Pán Držgroš si najme pracovníka za 5 dolárov na hodinu na 12 hodín. O tom je celá slobodná pracovná sila a trh práce. Po 12 hodinách dostane pracovník mzdu, na ktorej sa dohodli, kúpi si svojej tovary v hodnote 60 dolárov a ide domov. Pánovi Držgrošovi však ostalo 60 dolárov z prvých 6 hodín a 60 dolárov z posledných 6 hodín driny pracujúceho. Predá tovary v hodnote prvých 60 dolárov a dostane svoje peniaze nazad – a predá nadbytok tovarov za 60 dolárov a vytvorí zisk; zisk, za ktorý nepracoval, no ktorý si privlastnil z nadhodnoty vytvorenej pracujúcim. A takto, hovorí Engels, sa „vykonal trik. Bola vytvorená nadhodnota; peniaze boli premenené na kapitál.“ Marx demonštroval, ako sa vytvára nadbytočná nadhodnota a odhalil „jadro, okolo ktorého sa vykrištalizoval celý existujúci spoločenský poriadok.“

Eleanor Marxová opisuje pôvod hodnoty v kapitalizme:
„Sumu, ktorá ide do vrecka kapitalistu nazýva Marx nadhodnotou. Nie je to všetok zisk, ale zahŕňa zisk zamestnávateľa. Musí sa oň deliť s druhými: s vládou v podobe sadzieb a daní, s pozemkovým vlastníkom kvôli rente, s obchodníkom, atď... Takto všetky spoločenské triedy nepozostávajúce zo skutočných a bezprostredných producentov bohatstva... všetky triedy, od kráľov a kráľovien po učiteľov hudby a zelinárov žijú zo svojich patričných podielov tejto nadhodnoty. Inými slovami, žijú zo sieťového producenta tejto nadpráce, ktorú kapitalista extrahuje z jeho ľudí práce, no za ktorú neplatí. Nezáleží na tom, či podiel nadpráce pripadá každému členovi spoločnosti, ktorý ešte nie je producent, je dopraný ako dar zákonom parlamentu z verejných príjmov, alebo či bol zarobený prostredníctvm vykonania nejakej funkcie, ktorá nie je práve produktívna. Niet žiadneho fondu, z ktorého by mohli byť zaplatení, ale celkový súčet nadhodnoty vytvorený bezprostrednými producentami, za ktorý nie sú zaplatení.“

Hodnota, na ktorej funguje spoločnosť má len jeden zdroj, „bezprostredných producentov bohatstva“ – námezdných alebo platených pracujúcich. Marx tvrdí, že odmena, ktorú pracujúci dostáva na vytvorenie tovaru je ďaleko menšia ako hodnota tovaru vytvorená a predaná na trhu.

Tovar môže byť vymenený niekoľkokrát. Povedzme, že bol tovar vytvorený v bode A. Bol kúpený sprostredkujúcou spoločnosťou a prepravený a znova predaný v bode C. Po tom, ako bol predaný v obchodnom dome, opúšťa tovar obeh. Tento rad je preto možné znázorniť takto:

A –> B -> C

Pri každom stupni putovania tovaru je možné nadobudnúť zisk. Predpokladajme, že zisk bol nadobudnutý vtedy, keď bol tovar predaný z továrne v bode A sprostredkovateľovi v bode B. Zisk bol nadobudnutý, keď ho sprostredkovateľská spoločnosť B predala vlastnej predajni C. A zisk sa taktiež nadobúda ak obchodník C predá tovar spotrebiteľovi. I keď je zisk nadobúdaný v každom bode výmenného radu, nadhodnotu je možné vytvárať len priamym producentom. Aj keď je zisk nadobúdaný sprostredkovateľom a distribútorom, nie je tento zisk vytváraný zamestnanými pracujúcimi u buď sprostredkovateľa B alebo predajcu C.

To umožňuje Marxovi vyvodiť tú skutočnosť, že obchodník nebohatne podvádzaním svojich zriadencov:

„Musíme spraviť rovnaké rozlíšenie medzi ním a námezdným pracujúcim priamo zamestnaným priemyselným kapitálom, ktorý existuje medzi priemyselným kapitálom a obchodným kapitálom, a tak medzi priemyselným kapitalistom a obchodníkom. Keďže obchodník, ako púhy agent výmeny, nevytvára ani hodnotu, ani nadhodnotu... vyplýva z toho, že obchodní pracujúci zamestnaní ním v tých istých funkciách nemôžu preňho priamo vytvárať nadhodnotu... Inými slovami, že sa neobohacuje podvádzaním svojich zriadencov.“

Môžeme rozšíriť Marxov postreh o zriadencoch na celú vonkajšiu produkciu. Eleanor Marxová poukazuje, že hodnota nadobudnutá všetkými triedami má svoj pôvod u priamych producentov. Pretože ide o to, že rozdiel medzi produktívnymi a neproduktívnymi kapitalistami ostáva otázkou toho, kto dostane aký podiel nezaplatenej práce pracujúcej triedy. To platí nielen o tradičných vládnucich triedach, ale tiež o tých, kto sú zamestnaní, no nie sú priamymi producentami alebo súčasťou priamej produkcie. Títo pracujúci môžu napomôcť realizácii hodnoty, no nevytvárajú ju tak, ako priami producenti. Banka neprodukuje svoje zisky žmýkaním hodnoty od svojich bankových úradníkov. Banka nadobúda svoje zisky prijímaním podielu celkového spoločenského produktu vytvoreného priamymi producentami. Banky získavajú svoj podiel prostredníctvom investícií a finančných manipulácií, no pôvod tejto hodnoty spočíva v priamej produkcii. Produkty pracujúcich prechádzajú z jednej ruky do druhej, počas čoho menia formu a meno – „hodnota“, „tovar“, „kapitál“, „záujem“, „renta“, „mzda“ – čo prevažne závisí na tom, kto ich má a ako sú užívané. Následne vstupujú tieto isté produkty –i keď už tak nevyzerajú- opätovne do každodenného života pracujúceho v podobe domu vlastníka pôdy, predavačových potravín, bankovej pôžičky, šéfovej továrne.

Ako je určovaná hodnota pracovnej sily? Opäť Marx: „Hodnotu pracovnej sily, rovnako ako hodnotu každého iného tovaru, určuje pracovný čas nutný na výrobu teda i na reprodukciu tohto špecifického tovaru. Pokiaľ je hodnotou, predstavuje aj pracovná sila len určité množstvo spredmetnenej spoločenskej priemernej práce. Pracovná sila jestvuje len ako schopnosť živého indivídua. Výroba pracovnej sily teda predpokladá existenciu živého indivídua. Ak je existencia indivídua daná,výroba pracovnej sily spočíva v reprodukcii čiže v udržovaní života samého indivídua. Na udržovanie svojho života potrebuje živé indivíduum určité množstvo životných prostriedkov. Preto pracovný čas, nutný na výrobu pracovnej sily, nie je nič iného než pracovný čas nutný na výrobu týchto životných prostriedkov, čiže hodnota pracovnej sily je hodnota životných prostriedkov nutných na udržovanie života majiteľa pracovnej sily." [2] To tiež zahŕňa náklady na vychovávanie rodiny malých detských pracovníkov, aby pri ďalšej generácií nastúpili na jeho miesto.


[ Zdroj: http://socialismoryourmoneyback.blogspot.sk/2012/11/what-makes-rich-richer-surplus-value.html ]

[1] Marx, Karol: Kritika gothajského programu. In: http://www.ksm.cz/literatura/karel-marx-kritika-gothajskeho-programu.html
[2] Marx, Karol: Kapitál. SVPL, Bratislava 1955, s. 193

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára