pondelok, 7. januára 2013

Karol Marx, Kapitál II - Obežný proces kapitálu (7. diel)

MARTIN MATEJOVSKÝ | iniciativa.answer@inbox.com
AKUMULÁCIA A ROZŠÍRENÁ REPRODUKCIA
Pri rozšírenej reprodukcii sa vytvorená nadhodnota nepremieňa na spotrebné predmety, ale opäť na kapitál, čím sa rozširuje ďalšia výroba. Treba si uvedomiť, že aj tu tak, ako pri individuálnom kapitále, sa fixný kapitál premieňa na peniaze postupne a trvá istý čas, kým ho je možné nahradiť.

Pri rozšírenej reprodukcii sa predpokladá, že na peniaze premenenú nadhodnotu je možné investovať do rozšírenia existujúcej výroby, alebo nového podnikania, pričom môže byť realitou aj to, že je potrebné niekoľko rokov nadhodnotu akumulovať (sporiť), aby dosiahla takú sumu, ktorú je možné investovať do rozšírenia výroby alebo do nového podnikania, 2. sa predpokladá, že k rozšíreniu výroby už došlo predtým, pretože, aby sa za speňaženú nadhodnotu nakúpili nové výrobné prostriedky je potrebné, aby tieto už existovali na trhu, pričom nezáleží na tom, či sa vyrobili nezávisle od kupujúceho alebo na základe objednávky, pretože aj pri objednávke výrobné prostriedky musia byť najprv vyrobené, až potom sa zaplatia.

Pokiaľ sa speňažená nadhodnota akumuluje, aby dosiahla také množstvo, ktoré bude možné investovať do rozšírenia výroby, alebo do novej výroby, odoberá sa z obehu, stáva sa pokladom. Tieto peniaze nezväčšujú spoločenské bohatstvo, tak ako ho nezväčšujú, keď sa premenia na spotrebné produkty. Tieto peniaze sú len potenciálnym peňažným kapitálom, pretože sa za týmto účelom šetria (akumulujú).

Keď predpokladáme, že kapitalisti akumulujú peniaze, aby ich mohli neskôr investovať do rozšírenej výroby nastáva ťažkosť. Kapitalisti, aby premenili svoj nadprodukt na peniaze, musia vyrobené tovary predstavujúce nadhodnotu predať. Peniaze však premieňajú dočasne na poklad, teda nenakupujú na trhu produkty. Ak predpokladáme, že takto to robia všetci, ako je možné, že všetci predávajú, ale nikto nenakupuje? „Prv ako vyriešime túto zdanlivú ťažkosť musíme rozlišovať akumuláciu v skupine I (výroba výrobných prostriedkov) a akumuláciu v skupine II (výroba spotrebných prostriedkov).“

I.Akumulácia v skupine I
Tvorba pokladu
Jednotlivé individuálne kapitály nikdy nie sú na rovnakom stupni procesu postupnej premeny nadhodnoty na potenciálny peňažný kapitál. Jednotlivé kapitály sú tiež rôzneho veku. Preto, keď kapitalista A, A’, A’’ predáva svoj produkt, ale nekupuje a hromadí peniaze na neskoršie rozšírenie výroby, existujú kapitalisti B, B’, B’’, ktorí už majú dostatok našetreného potenciálneho peňažného kapitálu a premieňajú ho na reálny dodatočný kapitál, teda rozširujú výrobu.

Keď A zbiera peniaze a vytvára tak poklad, odoberá tieto peniaze z trhu. K tvorbe pokladu dochádza už pri jednoduchom tovarovom obehu oveľa skôr, ako sa jeho základom stáva kapitalistická tovarová výroba. Množstvo peňazí, ktoré v spoločnosti existuje musí byť vždy väčšie, ako tá časť, ktorá obieha. Tvorba pokladu však v kapitalistickom výrobnom procese vychádza zo samej podstaty tohto procesu. „Je potešiteľné“, uvádza Marx na margo úverového systému, „keď sa v rámci úverového systému všetky tieto potenciálne kapitály vďaka svojej koncentrácii v rukách bánk atď. stávajú disponibilným kapitálom, vypožičatelným kapitálom, keď sa stávajú peňažným kapitálom, a to už nie pasívnym a hudbou budúcnosti, ale aktívnym, bujnejúcim.“

Tak ako pri jednoduchej reprodukcii, ani pri rozšírenej reprodukcii kúpa tovaru nepredpokladá predaj tovaru, teda nejde o výmenu tovarov. Takto zjednodušene si to predstavovala politická ekonómia od čias fyziokratov a Adama Smitha. Napr. fixný kapitál sa obnovuje po niekoľkých rokoch a v priebehu týchto rokov nedochádza ku kúpe iných tovarov ale k vytváraniu potenciálneho peňažného kapitálu, na ktorý sa opotrebovaný fixný kapitál postupne premieňa. Podmienkou pre rozšírenú reprodukciu je, že púhe predaje výrobných prostriedkov kapitalistov A, A’, A’’ sa musia rovnať množstvu púhych nákupov výrobných prostriedkov kapitalistami B, B’, B’’. Táto rovnováha je pri živelnom charaktere kapitalistickej výroby náhodná, množstvo možných nerovnováh dáva práve toľko možností kríz.

Dodatočný konštantný kapitál
„Pri jednoduchej reprodukcii sa predpokladalo, že celá nadhodnota I sa vydáva ako dôchodok, čiže na tovary II.” Táto nadhodnota, teda nadprodukt pozostával z takých výrobných prostriedkov, ktoré nakupovali len kapitalisti skupiny II. Pri rozšírenej reprodukcii v skupine I je nadprodukt tvorený výrobnými prostriedkami určenými pre skupinu I. Aby sa uskutočnil prechod od jednoduchej reprodukcie k rozšírenej, musí sa v skupine I vyrobiť viac konštantného kapitálu pre I a o to menej pre II. Dodatočný konštantný kapitál, ktorý vyrábajú kapitalisti A, A’, A’’ je u nich len potenciálnym, skutočným sa stáva až v rukách kapitalistov B, B’, B’’.Treba pripomenúť, že nadprodukt nestojí kapitalistu nič, je výsledkom práce robotníkov, je ich nadprácou. Dodatočný konštantný kapitál je teda výsledkom nadpráce robotníkov, ich nadproduktom. „Materiálny substrát rozšírenej reprodukcie sa vytvára v rámci jednoduchej reprodukcie.“

Kapitalisti A, A’, A’’ postupným predajom dodatočného konštantného kapitálu odoberajú peniaze z trhu a vytvárajú poklad ako potenciálny dodatočný peňažný kapitál. „Tvorba tohto pokladu vôbec nepredpokladá – až na prípad, keď je kupujúcim výrobca zlata – ďalšie bohatstvo drahého kovu, ale iba zmenu funkcie peňazí, ktoré doteraz obiehali... Tvorba dodatočného peňažného kapitálu a množstvo drahého kovu v nejakej krajine nie sú teda spolu v príčinnej súvislosti.“

Ak tvorba dodatočného kapitálu nesúvisí s množstvo peňazí v krajine, s čím teda? Marx odpovedá, že vzrastá s rozvojom kapitalistickej výroby: „Čím väčší je výrobný kapitál, ktorý v nejakej krajine už funguje (aj s privtelenou pracovnou silu, tvorkyňou nadproduktu), čím vyššia je úroveň produktívnej sily práce a tým aj technických prostriedkov na rýchle rozšírenie výroby výrobných prostriedkov – teda čím väčšie je aj množstvo nadproduktu tak z hľadiska jeho hodnoty ako aj z hľadiska množstva úžitkových hodnôt, v ktorých je tento nadprodukt stelesnený -, tým väčší je

1. Potenciálny dodatočný výrobný kapitál, ktorý je v rukách A, A’, A’’ atď. vo forme ich nadproduktu, a

2. množstvo tohto nadproduktu premeneného na peniaze, teda množstvo potenciálneho dodatočného peňažného kapitálu v rukách A, A’, A’’ atď.”

Potenciálny dodatočný peňažný kapitál je absolútne neproduktívny, leží mimo výrobného procesu. „Túžba využiť túto nadhodnotu, ktorá sa hromadí vo forme pokladu ako potenciálny peňažný kapitál, na dosiahnutie zisku ako aj dôchodku, nachádza cieľ svojho snaženia v úverovom systéme a v „papierikoch“. Peňažný kapitál tým nadobúda v inej forme nesmierny vplyv na priebeh a mohutný rozvoj kapitalistického systému výroby.“

Ako už bolo spomínané v rukách A, A’, A’’ je tento nadprodukt dodatočným výrobným kapitálom len potenciálne. Skutočne sa ním stáva až v rukách B, B’, B’’, ktorí ho použijú vo výrobe. To sa môže stať až v budúcom roku alebo ešte neskôr. Ale, aby sa nadprodukt dostal do ich rúk je potrebný akt obehu, musia ho kúpiť. Tu je otázka, odkiaľ sa berú peniaze nevyhnutné na proces obehu?

Marx odpovedá, že pri jednoduchej reprodukcii musia kapitalisti I mať k dispozícii voľné peniaze, ktoré používajú na nákup spotrebných prostriedkov pre seba a svoju rodinu. Tu ide o tie isté voľné peniaze, ktoré však kapitalisti B, B’, B’’ použijú na nákup výrobných prostriedkov od A, A’, A’’.Títo ho opäť hromadia ako potenciálny dodatočný peňažný kapitál. „Kapitalisti A a kapitalisti B (skupiny I) si striedavo poskytujú potenciálny peňažný kapitál, a striedavo znova dávajú do obehu novovytvorený peňažný kapitál ako kúpny prostriedok. Jediné čo sa pri tom predpokladá, je to, že množstvo peňazí, ktoré v krajine existuje, stačí (pri rovnakej rýchlosti obehu atď.) tak na aktívny obeh, ako aj na rezervný poklad – ide teda o ten istý predpoklad, ktorý musí byť splnený, ako sme videli, aj pri jednoduchom obehu tovarov. Len funkcia pokladov je tu iná.“ Keďže v kapitalizme sa vyrába pre trh musí byť vždy k dispozícii dostatočné množstvo peňazí.

Rôzni kapitalisti B, B’, B’’ môžu svoje produkty kupovať aj jeden od druhého a predávať jeden druhému, v takom peniaze sa im peniaze vracajú v takom pomere, v akom ich investovali na obeh svojich tovarov.

Dodatočný variabilný kapitál
Na tejto úrovni Marx konštatuje, že stačí predpokladať dostatok dodatočných pracujúcich, keďže kapitalizmus vyžaduje rezervnú armádu nezamestnaných. V prípade potreby možno vykonať viac práce aj bez toho, aby sa zvýšil počet zamestnaných robotníkov.

II.Akumulácia v skupine II
Doteraz sme predpokladali, že kapitalisti A(I) predávali svoj nadprodukt kapitalistom B skupiny I. Predpokladajme teraz, že ho predávajú kapitalistom B skupiny II. Získané peniaze odoberajú z obehu a postupne premieňajú na potenciálny peňažný dodatočný kapitál. Tým, že odoberajú peniaze z obehu, kapitalisti B(II) nemajú komu predať svoj spotrebný tovar a ostáva im na sklade. Už na úrovni jednoduchej reprodukcie tak nastáva problém s nadvýrobou spotrebných produktov a teda nedostávame sa na rozšírenú reprodukciu. Pri tomto sa Marx nechce dlhšie zdržiavať poznamenáva iba, že pri jednoduchej reprodukcii sa predpokladalo, že sa celá nadhodnota skupiny I a II vydáva ako dôchodok. Reálne sa však len časť nadhodnoty vydáva ako dôchodok a druhá sa mení na kapitál. Len za tohto predpokladu dochádza ku skutočnej akumulácii.

V ďalšej časti Marx uvažuje možnosť, či tovar, ktorý ostáva u kapitalistov B(II) nepredstavuje doteraz neuvažovanú skutočnosť, že ročná produkcia nemôže vychádzať z nuly a končiť na nule, preto aj z roka na rok musí ostávať istá časť výrobkov na sklade. Proti tomu však uvádza viacero námietok. 1. Tvorba zásob platí nielen pre kapitalistov skupiny II, ale aj kapitalistov skupiny I. 2. Tak, ako tento rok vznikajú zásoby na sklade, tak vznikli aj minulý rok, a prechádzali do tohto roka, teda musíme túto zásobu na oboch stranách škrtnúť. 3. Pri skúmaní jednoduchej reprodukcie sme nenarazili na tento problém, ktorý treba obísť, to znamená, že ide o špecifický jav, ktorý vyplýva z odlišného zoskupenia prvkov I (vzhľadom na reprodukciu), z takej zmeny v ich zoskupení, bez ktorej by reprodukcia v rozšírenom rozsahu nebola možná.

III.Schématické znázornenie akumulácie
Na znázornenie Marx používa túto schému:

I. 4000c + 1000v + 1000m = 6000
II. 1500c + 376v + 376m = 2252
Spolu 8252

Marx schválne používa inú sumu ročného spoločenského produktu ako v schéme jednoduchej reprodukcie, aby ostatným ekonómom ukázal, že nie je dôležité, aké sú absolútne čísla spoločenského produktu, ale rozhodujúce je rozloženie kapitálov, ich vzájomný pomer.

Pri skúmaní predpokladajme, že polovica nadhodnoty sa vydá na dôchodok a polovica na akumuláciu kapitálu. 4000 Ic sa vymieňa v rámci skupiny I, (1000v + 500m) I sa vymieňa za 1500 IIc. Táto výmena je zhodná s výmenou popísanou pri jednoduchej reprodukcii. Ostáva preskúmať výmenu 500 Im a (376v + 376m) II. Polovica z 376 IIm = 188 IIm sa akumuluje. Z toho pri pomere variabilného kapitálu ¼ sa na mzdy použije 47 IIm a na konštantný kapitál sa použije 141 IIm. Tie sa musia vymeniť za 500 Im. Tieto peniaze sa však nevracajú kapitalistom skupiny II, ktorí ich do obehu vložili, tak, ako sa vracali pri jednoduchej reprodukcii. Kapitalisti I nemôžu za tieto peniaze utŕžené od II nakupovať spotrebné predmety, pretože celé 500 Im sa má použiť na akumuláciu v I, teda nakupujú za ne výrobné prostriedky v skupine I. Nastáva tu problém, odkiaľ kapitalisti skupiny II neustále berú financie, aby mohli nakupovať výrobné prostriedky na akumuláciu.

Marx rozoberá možnosť, že kapitalisti skupiny II majú výhodu oproti skupine I tým, že vyplácajú variabilný kapitál svojim robotníkom a zároveň tým istým robotníkom predávajú spotrebný produkt. Nedá sa na tom niečo zarobiť? 1. Mohli by znížiť mzdu a tým ušetriť peniaze na akumuláciu. Problém sa však nedá riešiť tým, že miesto 376v budeme uvažovať 235v. Navyše variabilný kapitál uvažujeme to, čo je nutné na obnovu pracovných síl. 2. Mohli by časť variabilného kapitálu uchmatnúť späť pri predaji spotrebných produktov robotníkom, napr. prostredníctvom truckového systému, falšovaním obeživa a pod. Je to však podobné ako v prípade 1., ide o zníženie miezd, tentoraz nie otvorene, ale skryte. Preto túto možnosť treba tiež odmietnuť. V praxi sa takéto veci často stávajú a Marx to plánoval na konkrétnych príkladoch rozviesť, avšak „pri objektívnej analýze kapitalistického mechanizmu netreba isté mimoriadne hanebné znaky, ktoré na ňom ešte lipnú, využívať ako výhovorky na prekonanie teoretických ťažkostí“, čím naráža na iných buržoáznych ekonómov.

Podobný problém nastáva, ak by sme uvažovali, že kapitalisti II získavajú tieto financie pri predaji spotrebných predmetov navzájom sebe, pri realizácii 376 IIm. Kapitalisti II, ktorí chcú akumulovať, by museli okrádať druhých kapitalistov II, ktorí by takto museli žiť skromnejšie.

Prvý príklad
Na konkrétnom príklade Marx rozoberá, ako prebieha rozšírená reprodukcia. Východisková schéma:

I. 4000c + 1000v + 1000m = 6000
II. 1500c + 750v + 750m = 3000
Súčet = 9000

Predpokladáme, že I akumuluje polovicu nadhodnoty 500m. (1000v + 500m)I sa musí nahradiť za 1500 IIc, čo je proces jednoduchej reprodukcie. Ostáva (4000c + 500m) I, z čoho sa má 500m akumulovať. Nech 500 Im sa má vymeniť v rovnakom pomere ako doteraz, 400 na konštantný kapitál a 100 na variabilný kapitál. 400m sa pripojí k 4000c (o výmene vnútri skupiny I sa už hovorilo). Skupina II kúpi od I na akumuláciu 100 Im (vo výrobných prostriedkoch), ktoré teraz predstavujú dodatočný konštantný kapitál II, kým tieto peniaze 100 sa u skupiny I menia na peňažnú formu dodatočného variabilného kapitálu skupiny I - 100v. Potom máme pre skupinu I:

4400c + 1100v = 5500.

Skupina II má teraz konštantný kapitál 1600c, na jeho spracovanie musí prideliť ďalších 50 v peniazoch na kúpu pracovnej sily, jej variabilný kapitál vzrastá zo 750 na 800. Toto zväčšenie konštantného a variabilného kapitálu skupiny II sa hradí z jej nadhodnoty. Zo 750 IIm teda ostáva iba 600m ako spotrebný fond kapitalistov II. Ich ročný produkt sa rozdeľuje takto:

1600c + 800v + 600m(fond spotreby) = 3000.

150m vyrobené v spotrebných prostriedkoch sa premieňajú na (100c + 50v) II a vchádzajú celé do spotreby robotníkov. 100c, za ktoré kúpila od I výrobné prostriedky, premenili skupine I nadhodnotu 100 Im na peniaze. Skupina I musí tieto peniaze použiť ako dodatočný variabilný kapitál, na zaplatenie dodatočnej pracovnej sily, ktorá si za ne kúpi spotrebné predmety u skupiny II. 50 IIm, za ktoré II priamo nakúpila dodatočnú pracovnú silu, sa stáva mzdou robotníkov skupiny II, ktorí opäť odoberajú spotrebné predmety od skupiny II. Musí tu teda ísť o nevyhnutné spotrebné prostriedky, a teda rozširovanie výroby u skupiny II musí mať formu nevyhnutných spotrebných prostriedkov.

Nové usporiadanie ja takéto:

I. 4400c + 1100v + 500 fond spotreby = 6000
II. 1600c + 800v + 600 fond spotreby = 3000
Súčet tak ako predtým 9000.

Z toho kapitál je:

I. 4400c + 1100v (v peniazoch) = 5500
II. 1600c + 800v (v peniazoch) = 2400
Spolu 7900,

kým na začiatku výroby sme mali kapitál spolu 7250.

Ak na tomto základe dôjde k skutočnej akumulácii, teda bude sa vyrábať s týmto zväčšeným kapitálom na konci ďalšieho roka dostaneme:

I. 4400c + 1100v + 1100m = 6600
II. 1600c + 800v + 800m = 3200
Spolu 9800.

Pre presnosť budeme ďalej citovať Marxa: „Nech sa teraz sub I akumuluje ďalej v tej istej proporcii; 550m sa teda vydáva ako dôchodok, 550m sa akumuluje. Potom sa najprv 1100 Iv nahradí prostredníctvom 1100 IIc, ďalej treba ešte realizovať 5500 Im v rovnakej sume tovarov II; teda dovedna 1650 I(v+m). Ale konštantný kapitál II, ktorý sa má nahradiť, rovná sa len 1600, teda zostávajúcich 50 sa musí doplniť z 800 IIm. Ak tu zatiaľ odhliadneme od peňazí, máme ako výsledok tejto transakcie:

I. 440c + 550m (ktoré sa majú kapitalizovať); popritom v spotrebnom fonde kapitalistov a robotníkov 1650(v+m) realizovaných v tovaroch IIc.

II. 1650c (50 sa totiž, ako sme uviedli predtým, pridalo z IIm) + 800v + 750m (spotrebný fond kapitalistov).

Ak však v II ostane pôvodný pomer medzi v a c, musí sa na 50c vynaložiť ďalších 25v; tieto sa musia vziať zo 750m; tak dostaneme: II. 1650c + 825v + 725m.

Sub I sa má kapitalizovať 550m; ak sa predchádzajúci pomer medzi v a c nemení, tvorí z toho 440 konštantný kapitál a 110 variabilný kapitál. Týchto 110 možno vziať zo 725 IIm; t.j. spotrebné prostriedky v hodnote 110 nespotrebujú kapitalisti II, ale robotníci I, teda kapitalisti II sú nútení týchto 110m, ktoré nemôžu spotrebovať kapitalizovať. Zo 725 IIm tak ostáva len 615 IIm. Keď však II takto premieňa týchto 110 na dodatočný konštantný kapitál, potom potrebuje ďalší dodatočný variabilný kapitál v sume 55; ten sa musí znova vziať z jej nadhodnoty; po odpočítaní týchto 55 od 615 IIm ostáva kapitalistom II na spotrebu 560 a potom dostávame po všetkých skutočných a možných prevodoch takúto hodnotu kapitálu:

I. (4400c + 440c) + (1100v + 110v) = 4840c + 1210v = 6050
II. (1600c + 50c + 110c) + (800v + 25v + 55v) = 1760c + 880v = 2640
Spolu: 8690.

Ak to má prebiehať normálne, musí sa akumulácia v II uskutočňovať rýchlejšie ako v I, lebo v opačnom prípade časť I(v+m), ktorá sa má premeniť na tovary IIc, rastie rýchlejšie ako IIc, za ktoré sa jedine môže vymieňať.

Ak reprodukcia pokračuje na tomto základe a za inak nezmenených okolností, dostaneme na konci nasledujúceho roku:

I. 4840c + 1210v + 1210m = 7260
II. 1760c + 880v + 880m = 3520
Spolu: 10 780.“

Marx takto ďalej počíta rozšírenú reprodukciu až po piaty rok, kedy je produkt na konci roka:
I. 6442c + 1610v + 1610m = 9662
II. 2342c + 1172v + 1172m = 4686
Spolu: 14 348.

Druhý príklad
V druhom príklade berie Marx ročný produkt 9000, mení všeobecný priemerný pomer variabilného kapitálu ku konštantnému na 1 : 5 a opäť vypočítava rozšírenú reprodukciu. V poznámkach upozorňuje, že I(v+m) musí byť vždy väčšie ako IIc, kým pri jednoduchej reprodukcii sa rovnalo. Nadprodukt teraz musí dodať výrobné prostriedky pre akumuláciu skupiny I ako aj skupiny II. Skupina II v nadprodukte dodáva dodatočný variabilný kapitál pre skupinu I ako aj pre skupinu II. Za normálnych okolností kapitalisti skupiny I platia robotníka peniazmi a ten si kupuje spotrebné prostriedky u kapitalistov II. Kapitalisti majú tendenciu to obchádzať. Prechádzajú na truckový systém, kedy priamo dodávajú robotníkovi tieto spotrebné prostriedky, či už ako budovy na ubytovanie, alebo iné spotrebné prostriedky. Marx uvádza buržoázneho apologéta, ako vie zmysel tohto vysvetľovať, ako dobro kapitalistov, hlavne nech robotníci makajú a demagógovia ich nepresviedčajú, že majú robiť kratšie.

Ak kapitalista I peniaze na dodatočný variabilný kapitál od kapitalistu II nepoužije na variabilný kapitál, teda nerozšíri výrobu, vzniká u kapitalistu II relatívna nadvýroba, robotníci I nenakúpia jeho spotrebné prostriedky. Stále však u I tieto peniaze figurujú ako potenciálny dodatočný variabilný kapitál a čakajú, kedy sa tento potenciálny kapitál nazbiera na takú sumu, aby ju kapitalista I mohol použiť. Takto vznikajúce poruchy vie riešiť úverový systém, ktorý tieto čakajúce peniaze vie okamžite poskytnúť ďalším kapitalistom.

Výmena IIc pri akumulácii
Pri výmene I(v+m) za IIc môžu nastať rôzne prípady. Pri jednoduchej reprodukcii sa jedno musí rovnať druhému. Pri rozšírenej reprodukcii záleží na miere akumulácie, predpokladala sa akumulácia v skupine I = ½ Im. Môžu nastať tri prípady:

1. I(v+1/2m) = IIc, pričom to musí byť menšie ako I(v+m).
2. I(v+1/2m) je väčšie ako IIc. Výmena tu nie je pre II jednoduchou reprodukciou, ale je už akumuláciou jej konštantného kapitálu.
3. I(v+1/2m) je menšie ako IIc. Skupina II nereprodukovala výmenou svoj konštantný kapitál úplne, preto musí deficit nahradiť kúpou od I. To však nevyžaduje akumuláciu variabilného kapitálu.

Na záver Marx poznamenáva, že pri tomto znázornení akumulácie nie je presne vyjadrená hodnota konštantného kapitálu, pretože fixný kapitál sa len postupne opotrebúva, a teda len postupne prenáša svoju hodnotu na nový výrobok, kým cirkulujúci kapitál sa spotrebúva celý.

Dodatok
Posledná, krátka kapitola II.knihy Kapitálu je Dodatok. Pôvodným zdrojom peňazí pre II je v + m vo výrobe zlata I, ktoré sa vymieňa za časť II. Iba keď výrobcovia zlata hromadia nadhodnotu, aby rozšírili výrobu, a keď rozširujú výrobu, dostávajú sa peniaze priamo do skupiny I. Marx ďalej popisuje, kedy sa peniaze pri jednotlivých výmenách medzi skupinami I a II stávajú v týchto skupinách pokladom, teda odoberajú sa z obehu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára