nedeľa, 13. januára 2013

Klimatický summit v Doha končí bez dohody o redukcii emisií

PATRICK O´CONNOR | Wsws.org
Ďalší medzinárodný summit o klimatických zmenách, tentokrát v katarskom meste Doha, skončil bez dosiahnutia záväznej dohody o redukcii globálnych emisií skleníkových plynov.

Zlyhanie osemnástej Conference of the Parties (COP18) sa všetkými zúčastnenými predpokladalo už predtým a stretlo sa s širokosiahlou ľahostajnosťou zo strany médií. Od debaklu summitu v Kodani v decembri 2009 –ktorý bol uprostred horkých konfliktov medzi veľkými mocnosťami rozpustený bez dohody o post-Kjótskej klimatickej zmluve– boli každoročné klimatické summity sponzorované OSN obmedzené na vyjednávanie rozličných sekundárnych tém, nevzťahujúcich sa k otázke zaväzujúcich emisných cieľov. Čelní predstavitelia vlád sa nestretli za posledné tri roky, aby prediskutovali túto tému, ale nechali svojich mladých ministrov a diplomatov viesť vyjednávacie témy na po sebe idúcich summitoch v Cancúne, Durbane a Dohe.

Neschopnosť svetových lídrov sa čo i len stretnúť a prediskutovať krízu klimatických zmien predstavuje zničujúcu obžalobu kapitalistického systému.

Ohromujúci vedecký dôkaz poukazuje na vážnu hrozbu, ktorú pre svetové obyvateľstvo predstavujú prehnané emisie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov. Predpovede prednesené v správe na prvom Medzivládnom paneli o klimatických zmenách (IPCC) OSN v roku 1990 sa ukázali ako správne. „Dve desaťročia sme sedeli a sledovali, čo sa deje a otepľovanie postupovalo mierou úmernou týmto náčrtom,“ povedal austrálskemu rádiu ABC Matt England z výskumného centra o klimatických zmenách univerzity v New South Wales. „Analýza je veľmi jasná o tom, že náčrty IPCC sa stávajú skutočnosťou. V súčasnosti sledujeme najvyššie hodnoty našich emisií, a tak všetky náčrty, na ktoré sa teraz dívame sú predpoveďami vysokých hodnôt.“

Priemerné teploty na planéte sa už zvýšili o 0,8 stupňa Celzia – čím sa spustili vážne meteorologické javy, topenie veľkej časti arktického ľadu, a vytvorili sa iné vážne environmentálne problémy – no teploty sú podľa predpovede IPCC na ceste k ďalšiemu zvýšeniu o viac ako 4 stupne do konca storočia. To by pravdepodobne viedlo k smrteľným teplotným vlnám, suchám, a zvýšenej úrovni mora, ktorá by zasiahla stovky miliónov ľudí a zaplavila nízko ležiace oblasti, vrátane mnohých pobrežných miest.

Tieto náčrty ostávajú po summite v Doha nezmenené. Finálna správa, prijatá po dvoch týždňoch debát, ktorá mala uzavrieť post-Kjótsku zmluvu riadiacu emisie skleníkových plynov konferenciou konanou v roku 2015 v Paríži, s novou zmluvou, ktorá by mala začať platiť v roku 2020.

Správa Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) žiadajúca urgentné činy bola ignorovaná. „Vedci nám vravia, že ak máme ostať na ceste obmedzenia otepľovania na 2 stupne Celzia, musíme znížiť globálne emisie pred rokom 2020,“ varoval pred summitom hlavný vedec UNEP profesor Joseph Alcamo. „Do roku 2030 potrebujeme byť 25 percent pod súčasnými globálnymi emisiami, a v roku 2050 potrebujeme znížiť viac ako polovicu súčasnej miery globálnych emisií. Nemôžeme čakať do roku 2020 na to, aby začala táto prísna redukcia emisií.“

Niet dôvodu očakávať, že Parížsky summit 2015 skončí inak ako ten v Kodani v 2009. Každá rozvinutá kapitalistická krajina sa snaží podporovať svoje vlastné korporátne a finančné inštitúcie, a získať geo-strategickú výhodu tým, že na svojich rivalov uvrhne prísne normy redukcie emisií, zatiaľ čo sa vyhýba takýmto normám pre seba.

Podložím všetkých týchto debát o post-Kjótskej zmluve je stále sa zvyšujúca prudká rivalita medzi USA a Čínou. Za posledné tri roky toto nepriateľstvo iba zosilnilo kvôli agresívnej vojenskej a diplomatickej „kľučke“ Obamovej administratívy voči Ázii a Tichomoriu, ktorá sa snaží posilniť americkú hegemóniu strategickým obkľúčením Číny.

Washington je rozhodnutý zablokovať akúkoľvek klimatickú zmluvu, ktorá schvaľuje klasifikáciu Kjótskeho protokolu Číny, ako aj Indie a iných štátov, ako „nízkopríjmovej“ krajiny. Za Kjóta neboli tieto krajiny podrobené zaväzujúcim emisným normám. Obamova administratíva trvala nielen na tom, že Čína musí akceptovať normy, no protestovala voči akémukoľvek označeniu klimatických rokovaní ako „spoločnej, no odlišnej zodpovednosti“.

Washington trvá na tom, že rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky musia mať rovnakú zodpovednosť na redukcii emisií uhlíka. USA sú však zodpovedné za väčšinu skleníkových plynov, ktoré sú teraz v atmosfére, emitovali trikrát viac ako akákoľvek iná krajina medzi rokmi 1850 a 2007. Naviac, emisie na osobu v Číne ostávajú omnoho nižšie ako v Amerike.

Neschopní postúpiť smerom k post-Kjótskej dohode ohlásili delegáti v Doha rozšírenie Kjótskeho protokolu o ďalších osem rokov do roku 2020. Avšak, zmluva je teraz veľmi obmedzenou dohodou, pričom bokom ostávajú USA a iné krajiny, vrátane Japonska, Ruska, a Kanady, od nej ustupujú. Iba Európska únia, viacero neúnijných európskych štátov, Austrália a tri bývalé sovietske republiky podpísali, čo pokrýva krajiny zodpovedné za približne 15 percent globálnych emisií.

Rozšírenie Kjótskeho protokolu nezredukuje uhlíkové znečistenie o nijaký významný stupeň.

Skutočným cieľom je podoprieť Európsku schému obchodovania s emisiami (ETS). Obchodovanie s uhlíkom pokročilo ako „voľnotrhové“ riešenie na klimatické zmeny – vytvorením novej komodity, uhlíkové znečisťovanie, s ktorým môžu obchodovať a špekulovať korporácie a banky. To sa v skutočnej redukcii emisií ukázalo ako obrovské zlyhanie, no ETS vytvorilo veľké zisky pre sféry európskeho finančného kapitálu. Londýn je domovom približne 80 percent globálneho trhu s uhlíkom, ktorý bol nedávno odhadnutý webstránkou businessGreen na cenu 90 miliárd dolárov ročne.

Za posledné roky bol však priemysel obchodovania s uhlíkom zasiahnutý európskou ekonomickou krízou, ktorá viedla k pádu priemyselnej činnosti, čo na druhej strane znížilo potrebu podnikov kupovať si uhlíkové kredity. Nadhodnota kreditov v systéme prudko poklesla z asi 20 dolárov na tonu uhlíka pred rokmi finančného krachu 2008-09 až na 3 doláre.

Bez Kjóta by trh s uhlíkom bol v nebezpečenstve úplného kolapsu, keďže protokol poskytuje jeho zákonnú podporu. Austrálska vláda podpísala rozšírenie dohody len preto, že jej uhlíková daň je určená na prenos do obchodnej schémy s emisiami, zapojenej do európskej ETS. „Medzinárodný trh s uhlíkom pokryje túto dekádu miliardy spotrebiteľov, povedala nedávno premiérka Julia Gillard stretnutiu obchodných generálnych riaditeľov. „Opýtajte sa svojich bankárov, či chcú, aby Austrália zahodila tento los. Pomôžeme im dostať ich podiel.“

Obchodníci s uhlíkom boli aktívnymi participantami v debatách v Doha. Jedna agitátorka klimatických zmien, druhá riaditeľka Sustainable Energy and Economy Network, Janet Redman, poznamenala: „V sálach každoročných klimatických summitov nájdete taktiež tváre súkromných záujmov – priemyselných gaunerov, investorov a obchodníkov s uhlíkom. Sú pravidelnou súčasťou, no tohto roku mal súkromný sektor ústrené postavenie v debatách o klimatických financiách. Na COP18 je sedemkrát toľko vedľajších podujatí o tom, ako zapojiť súkromné financie a trh s uhlíkom do klimatických aktivít ako podujatí zdôrazňujúcich úlohu verejných prostriedkov.“

Posledný klimatický summit len podčiarkuje skutočnosť, že za systému zameraného na zisk, korporátne záujmy a inter-imperialistické záujmy sabotujú akúkoľvek možnosť reorganizovania globálnej ekonomiky na zabránenie environmentálnej katastrofy. Použitie dostupných technológií a uskutočnenie nevyhnutnej reštrukturalizácie výroby energie, priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, a dopravnej infraštruktúry na adekvátne nízke uhlíkové emisie, zatiaľ čo sa medzinárodne zvýši životný štandard, sa môže udiať len v racionálne plánovanej svetovej socialistickej spoločnosti.


11.12.2012

[ Zdroj: http://www.wsws.org/en/articles/2012/12/11/doha-d11.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára