utorok, 26. februára 2013

Nebojujeme pre slávu či vyznamenania, bojujeme za idey, ktoré pokladáme za správne

Fidel Castro | Granma
Fidel Castro včera (25. 2. 2013) vystúpil na kubánskom Národnom zhromaždení.

Vážení súdruhovia,

Hlboko si cením vznešené gesto ľudí, ktorí ma zvolili zástupcom kubánskeho Národného zhromaždenia ľudovej moci.

Čas, ktorý si vezmem pre svoj komentár dnes nebude dlhý, ako ani obdobie, v ktorom budem zastávať toto čestné miesto a to nie pre nedostatok vôle, ale skôr zákon prírody.

Nikdy som si nemyslel, že moje bytie bude takto predĺžené, alebo že nepriateľ bude tak neschopný v jeho nenávistnej úlohe odstrániť protivníka zaviazaného k boju.

V tomto nerovnom boji prejavili naši ľudia obdivuhodnú vôľu vytrvať a vyhrať. Áno, lebo každý rok odporu medzi 1959 a 2013 bol malým víťazstvom našej malej krajiny, ktoré máme právo hlásať!

Nebojujeme pre slávu či vyznamenania, bojujeme za idey, ktoré pokladáme za správne, tých, ktorým milióny Kubáncov venovali svoju mladosť a životy, ako dediči dlhého zoznamu príkladných jedincov. Jedno číslo hovorí za všetko: počet Kubáncov ktorí sa zúčastnili obetavých medzinárodných misií sa blíži k 800 000. Berúc do úvahy, že v čase víťazstva Revolúcie v 1959 sme nemali 7 miliónov obyvateľov môžeme vidieť rozmer takéhoto úsilia.

To však nevyjadruje úplne všetko. V októbri 1962 bol národ v situácii, kedy sa mal stať nukleárnym bojiskom. Rok a pol predtým sa vylodila žoldnierska expedícia vycvičená a vyslaná námornictvom USA v Zátoke svíň a provokovala krvavú vojnu, ktorá by stála životy státisícov votrelcov z USA – hovorím tak bez preháňania – a našu krajinu v skutku nevyčísliteľný počet ľudských životov a deštrukciu.

V tom čase sme mali okolo 400 000 zbraní a vedeli sme ich používať. Za menej ako 72 hodín sa mohutnému revolučnému protiútoku podarilo zabrániť tragédii pre obe strany, Kubu i ľudí Spojených štátov.

Boli sme obeťou „špinavej vojny“ dlhý čas, a 25 rokov po Októbrovej kríze, medzinárodné jednotky obránili Angolu od rasistických votrelcov z Juhoafrickej republiky, ktorí disponovali v tom čase jadrovými zbraňami na báze technológií a súčastí dodanými Izraelom so schválením USA. Pri tej príležitosti, víťazstve pri Cuito Cuanavale a následnom ráznom a odvážnom napredovaní kubánsko–angolských jednotiek disponujúcich leteckými, protileteckými zbraňami a odpovedajúcou organizáciou na oslobodenie teritória stále obsadeného votrelcami, presvedčilo JAR, že nemá inú možnosť ako opustiť jadrové ambície a sadnúť si za rokovací stôl. Existencia nenávistného rasistického systému tak skončila.

S prispením všetkých sme započali prácu na zásadnej Revolúcii, ktorú začínajúc od nuly boli naši ľudia schopný naplniť. Iní sa pripojili k prvým revolučným bunkám. Boli sme zjednotení túžbou po boji a bolesťou spôsobenou tragickou situáciou krajiny po brutálnom prevrate. Kým niektorí mali nádej v budúcnosti stále veľmi vzdialenej, iní z nás už rozmýšľali o potrebe urobiť historický skok.

Medzi prevratom 10. marca 1952 a 1. januárom 1959 prešlo len šesť rokov a 296 dní; po prvý krát v našej krajine bola moc úplne v rukách ľudí.

Bitka potom začala proti politickej nevedomosti a anti–socialistickým ideám, ktoré zasiali v našej krajine impérium a buržoázia. Triedny boj rozpútaný len pár míľ od impéria bol najlepšou školou, ktorú akákoľvek krajina mala. Hovorím o škole, ktorá otvorila svoje brány pred viac ako 50 rokmi. Muži a ženy, od pionierov k oveľa starším osobám, boli sme študentami tejto školi.

Avšak podľa toho, čo mi hovoril Raúl pred pár dňami, veľká bitka, ktorá sa sama presadzuje, je potreba energického a neúnavného boja proti zlozvykom a chybám, ktorých sa dopúšťajú mnohí obyvatelia aj členovia Strany denne v najrôznejších sférach.

Ľudstvo vstúpilo do jedinečného štádia histórie. Posledné desaťročia nemajú žiaden vzťah k tisíckam storočí, ktoré im predchádzali.

V 2011 dosiahla populácia Zeme 7 miliárd obyvateľov, alarmujúce číslo. Len v priebehu dvoch storočí narástla svetová populácia sedem krát, vyžadujúc si základné množstvo potravín, ktoré veda, technológia a prírodné zdroje planéty majú ďaleko k zabezpečeniu.

Môžete robiť desiatky odhadov, hovoriť o Malthusovi, či Noemovej arche, ale stačí vedieť čo je gram a aké množstvo potravín je možné vypestovať na hektári zeme, aby ste si spravili vlastný obraz.

Možno britský premiér, alebo prezident Obama poznajú odpoveď ako prpedĺžiť o niekoľko dní ľudský život, rozmnožiť pár rýb a bochníkov, magické slovíčka, ktoré presvedčia Afričanov, obyvateľov Indie, latinskej Ameriky a všetkých krajín tretieho sveta, aby nemali deti.

Pred dvoma dňami medzinárodná agentúra pripomenula, že jeden multimilionár z USA, Dennis Tito, minul 20 miliónov dolárov na svoj výlet na medzinárodnú vesmírnu stanicu, kde strávil niekoľko dní v roku 2001.

Dnes Tito, ktorý sa javí ako skutočne posadnutý prieskumom vesmíru, preberal detaily expedície na Mars. Cesta bude trvať 501 dní. Áno, toto znamená užívať si nadhodnotu! Zatiaľ sa polárne čapice rýchlo topia, hladina oceánov stúpa dôsledkom globálneho otepľovania zaplavujúc veľké oblasti v priebehu pár desaťročí – to všetko predpokladajúc, že nebudú vojny a sofistikované zbrane, ktoré sú vyrábané v zrýchľujúcom sa tempe nebudú nikdy použité. Kto tomu môže porozumieť?

Uzavriem to, aby som splnil svoj sľub, že budem krátky v mojich slovách pozdravujúcich naše Národné zhromaždenie.

Na 118. výročie Grito de Baire a 160. výročie narodenia nášho národného hrdinu ma teší uctiť revolucionárov, anti-imperialistov, Bolivariancov, ktorí zasiali semiačko povinnosti do našej mládeže.

Ďakujem Vám veľmi!

zdroj: http://www.granma.cu/ingles/cuba-i/25feb-disc-fidel.html

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára