streda, 27. februára 2013

Taliansko: Neúprosný posun Beppeho Grilla doprava

Marianne Arens a Peter Schwarz | WSWS
Depolitizácia ako nástroj kapitalizmu, alebo ako sa odvádza pozornosť (red.).

Päťhviezdičkové hnutie (Movimento Cinque Stelle, M5S) na čele s Beppe Grillom je považované za protestnú organizáciu s najlepšou výhliadkou úspechu v prebiehajúcej talianskej volebnej kampani. Päťhviezdičkové hnutie, ktoré sa označuje za alternatívu hlavným politickým stranám vedeným Mario Montim, Pierluigi Bersanim a Silvio Berlusconim sa v súčasnosti pohybuje v prieskumoch okolo 15% (aktualizované: hnutie skončilo na treťom mieste s 25% a vytvorenie talianskej vlády závisí práve od neho).

Bližší pohľad na hnutie, ktoré sa výslovne nepokladá za stranu ukazuje, že sa rýchlo posúva doprava. Vyhlásenia Beppe Grilla sa takmer nelíšia od akéhokoľvek iného pravicového populistu: snaží sa vzbudiť rasistické nálady, útočí na Európsku úniu sprava a polemizuje o sociálnom štáte.

Hnutie vzišlo z protestov proti široko rozšírenej politickej korupcii, ale Grillo sa vždy vyhýbal zaujať jasný postoj k otázkam treidneho rozdelenia. Vybral si enviromentálne témy, ktoré sú v móde medzi vrstvami strednej triedy, ale konzistentne odmieta obraňovať triedu pracujúcich proti brutálnym sociálnym útokom od pravicových i „ľavicových“ vlád.

Minulý rok vláda Maria Montiho zaviedla úsporné opatrenia, ktoré uvrhli pracujúcich do nezamestnanosti a chudoby, ale rovnako veľké dôsledky niesla stredná trieda. Obchodníci, malí podnikatelia a remeselníci sú tvrdo postihnutí recesiou a ich ekonomické ťažkosti sú umocnené dramatickým nárastom cien palív, novými daňami z majetku a prísnejšími daňovými kontrolami.

Za týchto okolností sa Grillovo hnutie podujalo hovoriť za časť maloburžoázie, ktorá pokladá najviac utlačované vrstvy pracujúcej triedy a sociálny štát ako hlavný problém a príjmajú pravicový nacionalistický kurz.

Posun Päťhviezdičkového hnutia napravo demonštruje, že „boj proti korupcii“ vybraný ako jediná téma neposkytuje progresívnu odpoveď na sociálnu krízu. Hlavným dôvodom nástupu Grillovho pravicového hnutia sú ľavicové tendencie, ktoré podporovali úsporné opatrenia vlád Romana Prodiho a Maria Montiho, a zároveň podnecovali ilúzie v Grillovo hnutie.

Beppe Grillo sa vždy hrdil tým, že nemá žiaden program. Jeho protestné hnutie sa zrodilo pred šiestimi rokmi na základe improvizovaných komediálnych predstavení v Janove. Útočil na skorumpovaných politikov a brojil proti daňovým únikom a sebe-slúžiacej mentalite politikov.

Po prvý krát si získal vplyv po tom, ako Romano Prodi nahradil Silvia Berlusconiho na čele vlády na jar 2006. Celý stredovo-ľavý tábor, zahŕňajúc komunistickú Rifondazione Comunista, participoval v Prodiho vláde. Keď bolo jasné, že za Prodiho nebude v Taliansku žiadne sociálne zlepšenie sa Grillo odrazu stal veľmi populárny. Objavoval sa naprieč Taliasnkom v koncertných sálach pred tisícovými obecenstvami.

V septembri 2007 vyhlásil deň protestu, takzvaný „V-deň“, kde V znamená „Vaffanculo“, t.j. „Dajte sa vypchať“ (alebo horšie). V rámci koncertov pod holým nebom a iných akcií boli zbierané podpisy pod petíciu žiadajúcu, aby ľudia so zápisom v registre trestov boli vyradení z volieb do verejných pozícií.

V parlamentných voľbách v 2008 Grillo vyzýval na neúčasť deklarujúc, že volebná kampaň medzi dvomi hlavnými tábormi bola „falošná vojna medzi dvojičkami“. Grillovi, jednému z najslávnejších televíznych zabávačov 80tych rokov, bolo následne zakázané vystupovať v TV. Grillovo hnutie sa následne začalo rýchlo šíriť cez internet a sociálne siete.

Keď sa Silvio Berlusconi vrátil k moci v 2008, Grillo získal podporu od celebrít ako napríklad bývalého štátneho prokurátora Antonio di Pietra, novinára Marco Tavaglia a disidenta, televízneho moderátora Michele Santora. Oni všetci podporovali Grilla a kritizovali politikov Berlusconiho i stredo-ľavej Demokratickej strany, no nikdy nenapadli kapitalistický systém.

V 2010 sa Grillo po prvý krát zúčastnil regionálnych volieb sformujúc svoje Päťhviezdičkové hnutie. Päť hviezd znamenalo životné prostredie, pitná voda, technológie, doprava a pozitívny prístup Talianov jeden k druhému.

Regionálne voľby v 2010 boli charakterizované prudkým poklesom volebnej účasti, ktorá spadla o desať percent. Grillo zaznamenal prvý úspech založený na kampani s jedinou témou žiadajúc, aby sa nikto odsúdený, či obžalovaný nemohol stať poslancom.

Počas volieb Grillo ťažil z prepadu komunistickej strany Rifondazione Comunista, ktorá sa podieľala na Prodiho vláde v 2008 a nepodarilo sa jej byť znovuzvolenou do parlamentu. V Emilia Romagna, bývalej bašte Komunistickej strany, získal Grillo 6%, kým Rifondazione Comunista klesla na 2,8%.

V 2011, keď sa v Taliansku rozmohli protesty v dôsledku revolúcií v Egypte a Tunisku bol Grillo vyzdvihnutý ako politická alternatíva.

V júni 2011 sa uskutočnilo referendum o štyroch otázkach (proti privatizácii vodných a energetických projektov a proti jadrovej energii), v ktorom okolo 95% zúčastnených vyjadrilo dôrazné odmietnutie Berlusconiho vlády. Aby zabránili opozícii voči vláde nabrať socialistický kurz, Attac, Greenpeace a SEL (SEL – ľavica, ekológia, sloboda) vedená Nichi Vendolom, všetci vychvaľovali údajný nepolitický charakter referenda.

To zapadalo do línie kampane prezentujúcej Grilla ako pseudo-alternatívy. Všetci tlieskali jeho údajnej „slobode od akejkoľvek ideológie“ a jeho boju proti kaste „politológov a politických asistentov“, ako povedal Nichi Vendola.

Následne po silnom tlaku EÚ bola Berlusconiho vláda nahradená v novembri 2011 nevolenou vládou technokratov vedenou Mariom Montim. Následnícke strany Komunistickej strany a odborov podporovali Montiho radikálne úsporné opatrenia a útok na triedu pracujúcich a tým nahnali vodu na mlyn Päťhviezdičkovému hnutiu.

A zatiaľ Beppe Grillo prijal ešté pravicovejšiu pozíciu. V blogu, ktorý uverejnil pred rokom namietal proti poskytovaniu občianstva deťom imigrantov narodených v Taliansku. Napísal: „Štátne občianstvo pre tých, ktorí sa narodili v Taliasnku, ale ktorých rodičia nemajú talianske občianstvo nedáva zmysel.“ Takáto požiadavka mala za cieľ „odviesť Talianov od skutočných problémov so zámerom spraviť z nich fanatikov.“

Neskôr šiel ešte ďalej a deklaroval, že vo svojom hnutí chce „vidieť len Talianov“. Taktiež sa verejne vyjadroval proti imigrácii Rómov z Rumunska do Talianska.

Keď niekoľko novín kritizovalo jeho komentáre, Grillo nervózne reagoval vo svojom blogu: „Ktokoľvek dnes napíše, že som fašista, tak robí proti svojmu najlepšiemu úsudku a je len riťolez systému.“ Podčiarkol, že M5S je „neideologickým hnutím.“

Jeden z Grillových zástancov na mestskej rade v Treviso, David Borrelli, však verejne pripustil, že tam sú isté podobnosti medzi M5S a ostro anti-prisťahovaleckou Ligou severu.

Navyše, keď sa členovia hnutia extrémnej pravice Casa Pound chceli stretnúť s Grillom na základe jeho anti-prisťahovaleckých výhlásení, Grillo odpovedal: „M5S nemá žiadne predsudky o ľuďoch, s ktorými sa stretáva.“ Casa Pound je hnutím, ktoré odvodzuje svoj názov od fašistického spisovateľa a Mussolinoho obdivovateľa Ezra Poundu.

Počas toho istého obdobia Grillo objavil nepriateľstvo proti EÚ a požiadavku „opustiť euro“ ako spôsob propagácie svojho hnutia. V rozhovore s americkou spravodajskou agentúrou Bloomberg v máji 2012 povedal: „Euro je slučkou na našom krku. Je zaťahovaná užšie každým dňom.“

V tom istom čase, „Grillini“ dosiahli svoj najlepší výsledok v lokálnych voľbách v máji 2012. Kým účasť na voľbách klesla, MS5 dosiahla v priemere 8% podporu. V meste Parma a v ďalších troch obciach boli pro-Grillovskí kandidáti prvý krát zvolení na miesta starostov.

Tento volebný úspech sa zopakoval v novembri, keď sa Grillovo hnutie preukázalo ako najsilnejšia samostatná strana s 15% vo voľbách na župana Sicílie. Vo voľbách boli rôzni protestní a politickí ousideri schopní získať hlasy na úkor všetkých tých strán, ktoré kryli chrbát Montiho úsporným opatreniam, kým volebná účasť klesla na 47%.

Bolo už jasné, že veľa z hlasov pre Grilla bolo od rozčarovaných podporovateľov Berlusconiho a, na severe Talianska, z tábora Ligy severu. Na Sicílii Grillovo hnutie s 15% predbehlo Berlusconiho Stranu slobody (PdL), ktorá sa prepadla z 33 na 13%.

V druhom kole volieb v Parme porazil Grillov podporovateľ Federico Pizzarotti kandidáta Demokratickej strany (PD) získajúc viac ako 60% hlasov. Pizzarotti, 39-ročný bankový projektový manažér, sa teraz môže pochváliť, že ako starosta Parmy zaviedol ešte prísnejšie rozpočtové opatrenia ako jeho pravicový predchodca. Pred voľbami kampaň Grillovho hnutia úspešne zastavila výstavbu nového metra v Parme.

Ako sa prehlbuje kríza, sa Grillovo protestné hnutie, ktoré nemalo a nechcelo mať program, okrem opozície voči korupcii, stalo zberným miestom pre pravicové maloburžoázne vrstvy. To potvrdzuje pohľad na volebné požiadavky hnutia a publikácie, ktoré agitujú v prospech malých a stredných podnikateľov proti triede pracujúcich.

Napríklad, Grillo volá po reforme talianskej burzy v prospech malých akcionárov, presadzovaní lokálnych, talianskych produktov, podporu malým a stredným podnikom a výstup z Európskej únie a Eurozóny.

Jeho odmietanie Európskej únie a eura nemá nič s obranou záujmov triedy pracujúcich, ktorá správne vidí EÚ ako nástroj bánk a hybnú silu za úspornými opatreniami. Grillo obraňuje základy kapitalistického hospodárstva a pokúša sa nasmerovať sociálnu nespokojnosť na pravicovú, nacionalistickú stranu kombinujúc svoje útoky na EÚ s protekcionistickou ekonomickou politikou.

Požaduje: „potrebujeme zastaviť odsun firiem do zahraničia a potrebujeme vytvoriť podmienky nalákať zahraničných investorov a zahraničné spoločnosti, aby prišli sem a nie do Rakúska, či Slovinska.“

Taktiež píše: „Základ talianskeho hospodárstva sú malé a stredné podniky... Sú dojnými kravami v krajine sužovanej byrokraciou... Je to samotná byrokracia, ktorá je doteraz neprekonateľnou prekážkou pre kohokoľvek, kto chce začať podnikať. Buď znovu začneme budovať firmy, alebo zomrieme s úpadkom sociálneho štátu.“

„Sociálny štát“ je tu chápaný ako prekážka prosperite maloburžoázie a strednej triedy, ktorá musí byť navrátená. To je jediná možnosť, hoci na úkor robotníkov, dôchodcov, nezamestnaných a mladých.

Grillove opakované témy – jeho tirády proti odpadu, korupcii, zneužívaniu úradu a za „čistú“ politiku – slúžia v prvom rade na presadzovanie autoritárskeho štátu. V žiadnom prípade nedefinuje kapitalistické záujmy, ktoré slúžia tomuto politickému mechanizmu.

Vo všetkých jeho útokoch na politikov a strany vykresľuje celý „systém strán“ ako „rakovinu demokracie.“ Jeho populizmus – typický pre pravicových demagógov – slúži na zakrytie triednych záujmov, ktorým dané strany slúžia. Zámerom je v prvom rade zabrániť triede pracujúcich vytvoriť vlastnú, nezávislú, socialistickú a medzinárodnú stranu.

Grillo trvá na svojom, že všetky strany sú „mŕtve duše, ktoré čoskoro zmiznú“ a budú nahradené jeho vlastným hnutím „bez štruktúry, straníckych frakcií a členských preukazov.“

Kým sa Grillo pokúša vytvoriť čo najviac politického zmätku ako je len možné, jeho osobný sociálny status je jasný. Ako multimilionár je jedným z najbohatších ľudí v Taliansku. Už v 2005 priznal zdaniteľný ročný príjem skoro 4,3 milión euro.

zdroj: http://www.wsws.org/en/articles/2013/01/24/gril-j24.html

Predvolebná "Tsunami tour" Beppe Grilla v Miláne

1 komentár:

  1. ...strasne - ludia su nenapravidelni hlupaci.
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť