sobota, 23. februára 2013

V Európe

FRANCO BERARDI BIFO | Adbusters

Druhé dejstvo tragédie je pred nami.

Prvé dejstvo európskej tragédie skončilo: dlh prevzal hlavnú úlohu v materiálnom ustanovení Eurozóny, ohlasujúc triumfálnu demontáž demokracie a zbedačenie života spoločnosti.


Čo sú maximá finančného diktátu? Zničiť život – naliehať na zrútenie štruktúry občianskeho života – aby sa zachránil bankový systém. Medzitým nové dáta z EÚ ukazujú, že krajiny, ktoré najneľútostnejšie okresali svoje rozpočty v mene uťahovania opaskov, zaznamenali zvýšenie celkového dlhového zaťaženia na podiely hospodárstva. To poskytuje krištáľovo jasný dôkaz, že hlboké rozpočtové škrty vlád v čase ekonomickej recesie permanentne ničia akúkoľvek nádej na ekonomické oživenie. Dlh rastie a recesie sa živia navzájom, kým sa zdroje a peniaze presúvajú od spoločnosti k finančnej triede.

Druhé dejstvo európskej tragédie začína teraz: delenie národných štátov, nárast anti-nemeckej nenávisti, vzostup fašistických strán v Grécku, Taliansku, Maďarsku, Fínsku a inde.

Od bankyzácie -podriadenia sa Európy bankovému systému– k balkanizáci: bujneniu nacionalizmu a etnických konfliktov vedúcich k preludu kontinentálnej občianskej vojny. Čierna diera finančnej abstrakcie hltá sociálne zdroje a ničí produktívny potenciál všeobecného intelektu, kým civilizácia spoločnosti je obkľúčená a korodovaná metastázami finančnej rakoviny.

Teraz je už jasné, že ekonomický rast skončil a nevráti sa späť. Ne-rast už nie je otázkou morálneho, alebo politického rozhodnutia, ktoré môžeme prijať, alebo odmietnuť. V Európe je ne-rast danosťou, dôsledkom globálnej redistribúcie deľby práce a vyčerpania prírodných zdrojov. Ak je naša budúcnosť synonymom rastu, naša budúcnosť je mŕtva.

Ale mali by sme byť schopní zmeniť naše očakávania... odlíšiť naše poňatie dobrého života kapitalistického očakávania nikdy nekončiaceho rastu... k predstave budúcnosti mimo progresu.

Finančná diktatúra urezáva z platov a zvyšuje pracovný čas. Ale zväčšovaním nezamestnanosti a rozširovaním recesie taktiež umožňuje, aby sme transformovali ne-rast na obohatenie života a kolektívneho šťastia. Pred nami je obrovská vlna protestov, ale tradičné formy aktivizmu ukázali svoju neefektívnosť: demonštrácie, štrajky, mierumilovné protesty sú bezzubé, lebo finančná moc sa dnes odvíja od abstraktných pohybov, ktoré sú neuchopiteľné fyzickými telami našich hnutí.

Len organizovaný ústup, iba masívny pokles môže zneškodniť finančný útok a to si vyžaduje solidaritu. A solidarita môže byť založená len na empatii.

Ako môžeme znovuoživiť solidaritu v ére, keď nás prekarizácia premenila na odosobnené fragmenty času izolované našou samotou?

Vo svete, kde sa súťaž stala univerzálnou formou sociálnych vzťahov, znovuoživenie solidarity v sociálnom prepade je prvým krokom k znovunastaveniu sociálneho povstania.


Franco „Bifo“ Berardi je taliansky filozof revolučnej politiky a masmédií. V 70tych rokoch bol dôležitou postavou hnutia Automista v Taliansku. Jeho ostatnou knihou je The Uprising: On Poetry and Finance (Vzbura: O poézii a financiách).

zdroj: http://www.adbusters.org/magazine/106/europe.html

1 komentár: