streda, 6. marca 2013

Chávezova reč o klimatických zmenách v Kodani

HUGO CHÁVEZ | Venezuleanalysis.com
Musíme sa snažiť a vyvíjať tlak tu a na uliciach, tak, aby odtiaľto vyšiel záväzok, dokument, ktorý zaviaže najmocnejšie krajiny sveta.
Kapitalizmus je cesta do pekla, k zničeniu sveta. Hovoríme to z Venezuely, ktorá kvôli socializmu čelí hrozbám Impéria USA.



16.12.2009, Kodaň, Dánske kráľovstvo

Pán predsedajúci, dámy a páni, excelencie, priatelia, sľubujem, že nebudem hovoriť dlhšie, ako hovorila väčšina počas popoludnia. Dovoľte mi úvodnú poznámku, ktorou by som chcel nadviazať na predchádzajúce body vyjadrené delegáciami Brazílie, Číny, Indie, a Bolívie. Boli sme tam požiadaní hovoriť, no to nebolo možné. Predstaviteľka Bolívie povedala... samozrejme pozdravujem súdruha prezidenta Eva Moralesa, ktorý tam je prezidentom Bolívijskej republiky.

(Potlesk obecentsva.)

Medzi inými vecami povedala, poznamenal som si to sem, že prezentovaný text nie je demokratický, nie je inkluzívny.

Sotva som dorazil a keď sme si sadali, počuli sme predsedajúceho predchádzajúcej sekcie, ministra, hovoriť, že bol vydaný určitý dokument, no nikto nevie aký, pýtal som si ten dokument, no stále ho nemáme, myslím, že nikto o tom prísne tajnom dokumente nevie.

Tým pádom to istotne nie je, ako povedal bolívijský súdruh, demokratické, nie je to inkluzívne. No, dámy a páni, nie je práve toto svetová realita? Žijeme v demokratickom svete? Je globálny systém inkluzívny? Môžeme od súčasného globálneho systému očakávať niečo demokratické, inkluzívne?

To, čo na tejto planéte zažívame je imperiálna diktatúra, a odtiaľto ju naďalej odmietame. Preč s imperiálnou diktatúrou! Nech na tejto planéte žijú ľudia a demokracia a rovnosť!

(Potlesk obecenstva.)

A vidíme, že obrazom toho je: vylúčenie.

Jestvuje skupina krajín, ktorá sa považuje za nadradených oproti nám z juhu, oproti nám z Tretieho sveta, nám z nerozvinutých krajín, alebo ako hovorí veľký priateľ Eduardo Galeano, nám zo zničených krajín, akoby cez nás v dejinách prešiel vlak.

Vo svetle týchto skutočností niet divu, že vo svete niet demokracie a že sa opäť potýkame so silnými dôkazmi svetovej imperiálnej diktatúry. Dostali sa sem dvaja mladí ľudia, našťastie boli policajti slušní, došlo k nejakej strkanici, no dá sa povedať, že by nespolupracovali? Vonku je veľa ľudí, viete? Samozrejme sa do tejto miestnosti nezmestia, je to priveľa ľudí. V novinách som čítal že došlo k nejakým zatýkaniam, nejakým silným protestom, tam na uliciach Kodane, pozdravujem všetkých tých ľudí vonku, väčšina z ktorých je mladých.

(Potlesk obecenstva.)

Pochopiteľne sú mladí ľudia znepokojení, myslím, že správne omnoho viac, ako my, nad budúcnosťou sveta. My máme –väčšina z nás tu- slnko za chrbtom a oni musia slnku čeliť a sú veľmi znepokojení.

Dalo by sa, pán predsedajúci, povedať, že Kodaňou obchádza strašidlo, aby sme parafrázovali Karla Marxa, veľkého Karla Marxa, strašidlo obchádza ulice Kodane, a myslím, že toto strašidlo sa ticho zakráda touto miestnosťou, chodí medzi nami, po halách; toto strašidlo je hrozivým strašidlom, takme nikto ho nechce spomenúť: kapitalizmus je tým strašidlom, takmer nikto ho nechce spomínať.

(Potlesk obecenstva.)

Je to kapitalizmus, kričia ľudia tam vonku, počúvajte ich.

Čítal som zopár sloganov, ktorými sú pomaľované ulice, mám na mysli slogany týchto mladíkov, niektoré z nich som počul, keď som bol mladý, a tej mladej ženy tamto, z ktorých som si dva poznamenal. Medzi inými môžete počuť dva silné slogany. Jeden: nemeňte klímu, zmeňte systém.

(Potlesk obecenstva.)

A ja si ho beriem aj k nám. Nemeňme klímu, zmeňme systém! A následne začneme so záchranou planéty. Kapitalizmus je model deštruktívneho rozvoja, ktorý zabíja život; hrozí, že ľudskému rodu prinesie definitívny koniec.

A ďalší slogan volá po reflexii. Značne súznie s bankovou krízou, ktorá zmieta svetom a stále ho ovplyvňuje, a týka sa toho, ako bohaté severské krajiny podali pomocnú ruku bankárom a veľkým bankám. Samotné USA dalo, žiaľ, zabudol som to číslo, no je astronomické, aby zachránilo banky. Na uliciach hovoria nasledovné: ak by klíma bola bankou, už by ju zachránili.

(Potlesk obecenstva.)

A myslím, že to je pravda. Ak by klíma bola jednou z najväčších kapitalistických bánk, bohaté vlády by ju zachránili.

Myslím, že Obama ešte neprišiel. Dostal Nobelovu cenu za mier takmer v rovnaký deň, keď poslal 30 000 vojakov zabíjať ďalších nevinných ľudí do Afganistanu, a nato sa prezident Spojených štátov objavuje s Nobelovou cenou mieru.

No Spojené štáty majú nástroj na vyrábanie peňazí, na vyrábanie dolárov, a zachránili, no oni si myslia, že zachránili banky a kapitalistický systém. Tak, tu je tá bočná poznámka, ktorú som chcel povedať. Dvíhali sme ruku, aby sme doplnili Brazíliu, Indiu, Bolíviu, Čínu, v ich pozoruhodnej pozícii, ktorú Venezuela a krajiny Bolívarskej aliancie odhodlane zdieľajú. No nedovolili nám hovoriť, takže tieto minúty, pán predsedajúci, prosím, nerátajte.

(Potlesk obecenstva.)

Pozrite, práve tam som stretol, som mal to potešenie stretnúť francúzskeho autora Hervého Kempfa. Odporúčam túto knihu, je dostupná v španielčine –tam je Hervé- je tiež vo francúzštine, a istotne v angličtine, Ako bohatí ničia planétu. Hervé Kempf: Ako bohatí ničia planétu. To je to, čo povedal Kristus: ľahšie by ťava prešla okom ihly, ako boháč vstúpil do kráľovstva nebeského. To povedal náš pán Kristus.

(Potlesk obecenstva.)

Bohatí ničia planétu. Myslia si, že môžu ísť na inú, keď túto zničia? Majú plány odísť na inú planétu? Zatiaľ takej v horizonte galaxie niet. Táto kniha ma zastihla len nedávno, dal mi ju Ignacio Ramonet, a je tiež niekde tu v tejto miestnosti. Na konci prológu či preambuly je veľmi dôležitá veta, Kempf hovorí nasledovné, prečítam to:

„Nemôžeme zredukovať svetovú materiálnu spotrebu, ak neprimäjeme mocných zostúpiť o niekoľko úrovní, ak nebudeme bojovať s nerovnosťou. K ekologickému princípu „mysli globálne a konaj lokálne“, ktorý je tak užitočný v dobe uvedomovania si, je nevyhnutné pridať princíp, ktorý ukladá terajšia situácia: „Menej spotrebúvaj a viac zdieľaj.“

Myslím, že je to dobrá rada, ktorú nám Hervé Kempf, tento francúzsky autor, dáva.

(Potlesk obecenstva.)

V poriadku, pán predsedajúci, klimatické zmeny sú nepochybne najzničujúcejším environmentálnym problémom storočia. Záplavy, suchá, mnohé búrky, hurikány, roztápanie sa ľadovcov, nárast hladiny mora, okysľovanie oceánov a teplotné vlny, všetko toto zostruje dopad neodbytnej globálnej krízy.

Súčasná ľudská činnosť presahuje prah udržateľnosti, ohrozujúc život na planéte, no tiež hlbokými nerovnosťami.

Chcem pripomenúť: 500 miliónov najbohatších ľudí, 500 miliónov, to jest sedem percent, sedem percent, sedem percent svetovej populácie. Týchto sedem percent je zodpovedných, týchto 500 miliónov ľudí je zodpovedných za 50 percent emisií, zatiaľ čo najchudobnejších 50 percent zodpovedá len za 7 percent emisií.

Takže mi príde ako trochu zvláštne dávať Spojené štáty a Čínu na rovnakú úroveň. Spojené štáty práve, no, čoskoro dosiahnu 300 miliónov obyvateľov. Čína má takmer päťnásobok populácie USA. Spojené štáty spotrebúvajú viac ako 20 miliónov barelov ropy denne, Čína dosahuje len 5-6 miliónov barelov denne, nemôžete to isté žiadať od Spojených štátov a Číny.

Sú tu témy na diskusiu, dúfajme, že si my, hlavy štátov a vlád vieme sadnúť a diskutovať o tejto pravde, pravde, o týchto témach.

Takže, pán predsedajúci, 60 percent ekosystému planéty je poškodeného, zosunulo sa 20 percent zemskej kôry, boli sme nečinnými pozorovateľmi deforestácie, premeny pôdy, dezertifikácie, zhoršenia systémov pitnej vody, nadmerného využívania morských zdrojov, znečistenia a straty biodiverzity.

Nadmerné využívanie pôdy o 30 percent presahuje jej schopnosť regenerovať sa. Planéta stráca to, čo technici nazývajú schopnosťou sebaregulácie; planéta o to prichádza. Každý deň je vytváraného viac odpadu, ako je možné spracovať. Prežitie nášho druhu volá po uvedomelosti ľudstva. Navzdory tejto naliehavosti trvalo dva roky rokovaní na vytvorenie obdobia druhého záväzku za Kjótskym protokolom, a prišli sme na toto podujatie bez akejkoľvek reálnej a zmysluplnej dohody.

A vlastne prišiel tento text z jasného neba, ako hovoria niektorí, Venezuela hovorí, a krajiny ALBA, Bolívarská aliancia, hovoria, že ho neakceptujeme, pretože sme vtedy povedali, žiadne iné vyhlásenia, ktoré nevyjdú z pracovných skupín za Kjótskeho protokolu a Dohody. To sú legitímne texty, o ktorých sme tak intenzívne diskutovali posledné roky.

(Potlesk obecenstva.)

A domnievam sa, že ste tieto posledné hodiny nespali, naviac ste nejedli, nespali ste. Nezdá sa mi logické prísť teraz s dokumentom od nuly, ako sa vraví.

Vedecky podložený zámer redukcie emisií znečisťujúcich plynov a dosiahnutie dohody o dlhodobej spolupráci zrejme dnes v tomto čase nateraz zlyhali.

Aký je dôvod? O tom niet pochýb.

Dôvodom je nezodpovedný postoj a nedostatok politickej vôle od najmocnejších krajín planéty. Nikto by sa nemal cítiť byť urazený, vybavujú sa mi slová José Gervasio Artigasa, keď povedal: „S pravdou neurážam, ani nestraším.“ No je to vlastne nezodpovedný postoj pozície, obratov, vylúčení, elitárskeho riadenia problému, ktorý sa týka každého a ktorý vieme vyriešiť len spolu.

Politický konzervativizmus a sebectvo najväčších spotrebiteľov, najbohatších krajín ukazuje necitlivosť a nedostatok solidarity s chudobnými, hladnými, a najzraniteľnejšími voči chorobám, prírodným katastrofám. Pán predsedajúci, rozhodujúca je nová a jediná zhoda, aplikovateľná na absolútne nerovné strany, podľa veľkosti ich príspevkov a ekonomických, finančných a technologických schopností a založená na bezpodmienečnom ohľade na princípy obsiahnuté v Dohode.

Rozvinuté krajiny by mali stanoviť záväzné, jasné a konkrétne záväzky na podstatnú redukciu ich emisií a prijať finančnú a technologickú asistenciu pre chudobné krajiny na vysporiadanie sa s ničivými nebezpečenstvami klimatických zmien. V tomto ohľade by mala byť plne uznaná špecifickosť ostrovných štátov a najmenej rozvinutých krajín.

Pán predsedajúci, klimatické zmeny nie sú jediným problémom, ktorému dnes čelíme. Sužujú nás ďalšie pohromy a nespravodlivosti, priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami naďalej narastá, navzdory všetkým cieľom milénia, finančnému summitu v Monterrey, všetky tieto summity –ako povedal Senegalský prezident- odhaľujú veľkú pravdu, sú to sľuby a nenaplnené sľuby a svet pokračuje vo svojom ničivom pochode.

Celkový príjem 500 najbohatších ľudí sveta je väčší ako príjem 416 miliónov najchudobnejších ľudí. 2,8 miliardy ľudí žijúcich v chudobe za menej ako 2 doláre denne, čo predstavuje 40 percent svetovej populácie, dostáva len 5 percent svetových príjmov. Dnes zomrie každý rok približne 9,2 milióna detí pred dosiahnutím piateho roku života a 99,9 percent týchto úmrtí sa deje v chudobnejších krajinách.

Detská mortalita je 47 mŕtvych na tisíc živých narodených, no len 5 z tisíc v bohatých krajinách. Prirodzená dĺžka života na planéte je 67 rokov, v bohatých krajinách je to 79, kým v niektorých chudobných krajinách to je len 40 rokov.

Naviac, 1,1 miliardy ľudí žije bez prístupu k pitnej vode, 2,6 miliardy bez sanitačných služieb, viac ako 800 miliónov negramotných a 1,02 miliardy hladujúcich ľudí, taký je globálny scenár.

Teraz príčina, aká je príčina?

Hovorme o príčine, nevyhýbajme sa zodpovednosti, nevyhýbajme sa hĺbke tohto problému. Príčinou, nepochybne, vraciam sa k téme tohto celého katastrofálneho pohľadu, je deštruktívny metabolický systém kapitálu a model, v ktorom je stelesnený: Kapitalizmus.

Tu je citát, ktorý chcem v krátkosti prečítať, od veľkého teológa oslobodenia, Leonarda Boffa, ako vieme, Brazílčana, nášho Američana. Leonardo Boff o tejto téme hovorí nasledovne:

„Aká je príčina? No, príčinou je sen hľadania šťastia prostredníctvom materiálnej akumulácie a nekonečného pokroku, na čo sa používa veda a technológia, s ktorou môžu bezhranične vykorisťovať všetky zdroje Zeme.“

A cituje tu Charlesa Darwina a jeho „prirodzený výber“, prežitie najprispôsobivejších, no my vieme, že tí najsilnejší prežívajú nad popolom tých najslabších.

Jean Jacques Rousseau, musíme mať vždy na pamäti, povedal, že medzi silnými a slabými, je útlak slobody. To je dôvod prečo Impérium hovorí o slobode; je to sloboda utláčať, napádať, zabíjať, ničiť, a vykorisťovať. To je ich sloboda, a Rousseau k tomu dodáva túto záchrannú frázu: „Iba zákon oslobodzuje.“

Sú krajiny, ktoré dúfajú v to, že tu nebude vydaný žiaden dokument práve preto, že nechcú zákon, nechcú štandard, pretože absencia týchto noriem im dovoľuje hrať ich vykorisťovateľskú slobodu, ich ničivú slobodu.

Musíme sa snažiť a vyvíjať tlak tu a na uliciach, tak, aby odtiaľto vyšiel záväzok, dokument, ktorý zaviaže najmocnejšie krajiny sveta.

(Potlesk obecenstva.)

Tak, pán predsedajúci, Leonardo Boff sa pýta... poznáte Boffa? Neviem, či Leonardo môže prísť, nedávno som ho stretol v Paraguaji, vždy sme ho čítali.

Môže konečná Zem podporovať nekonečný projekt? Téza kapitalizmu, nekonečný rozvoj, je ničivým vzorom, postavme sa tomu tvárou.

Potom sa nás Boff pýta, čo môžeme očakávať od Kodane? Prinajmenšom toto jednoduché priznanie: Takto ďalej nemôžeme pokračovať. A jednoduchý návrh: Zmeňme smer. Spravme to, no bez cynizmu, bez lží, bez dvojitých agend, bez dokumentov padnutých z neba, s otvorenou pravdou.

Ako dlho, pýtame sa my z Venezuely, pán predsedajúci, dámy a páni, ako dlho ešte dovolíme takéto nespravodlivosti a nerovnosti? Ako dlho budeme tolerovať súčasný medzinárodný ekonomický poriadok a prevládajúce trhové mechanizmy? Ako dlho ešte dovolíme, aby obrovské epidémie ako HIV/AIDS pustošili celé obyvateľstvá? Ako dlho ešte dovolíme, aby hladní nejedli alebo neboli schopní nakŕmiť svoje vlastné deti? Ako dlho ešte dovolíme, aby milióny detí zomierali na liečiteľné choroby? Ako dlho ešte dovolíme, aby ozbrojené konflikty masakrovali milióny nevinných ľudských bytostí, aby sa mocní mohli chopiť zdrojov druhých ľudí?

Zastavte agresie a vojny! My, ľudia tohto sveta to žiadame od vlád, tých, ktorí sa naďalej snažia ovládať svet a vykorisťovať nás. Dosť imperiálnych vojenských základní či vojenských prevratov! Vybudujme spravodlivejší a slušný ekonomický a sociálny poriadok, vykoreňme chudobu, zastavme okamžite vysoké miery emisií, zastavme degradáciu životného prostredia a vyhnime sa veľkým katastrofám či klimatickým zmenám, zapojme sa do tejto vznešenej úlohy, aby boli všetci slobodnejší a jednotní.

Pán predsedajúci, takmer pred dvomi storočiami zanechal jeden Venzuelčan, osloboditeľ národov a predchodca svedomia, potomstvu jednu rozhodujúcu zásadu: „Ak je príroda proti nám, bojujme s ňou a primäjme ju sa nám podriadiť.“ Bol to Simón Bolívar, Osloboditeľ.

Z bolívarskej Venezuely, sme asi pred desiatimi rokmi, práve desiatimi rokmi, zakúšali najväčšiu klimatickú tragédiu v našich dejinách (nazýva sa Vargaská tragédia), z tejto Venezuely, ktorej revolúcia sa snaží získať spravdlivosť pre všetkých ľudí, hovoríme, že je to možné len cestou socializmu!

Socializmus, to druhé strašidlo, o ktorom hovoril Karl Marx, ktoré tu tiež mátoží, je skôr anti-strašidlom. Socializmus, to je ten smer, to je cesta záchrany planéty, nemám o tom najmenších pochýb. Kapitalizmus je cesta do pekla, k zničeniu sveta. Hovoríme to z Venezuely, ktorá kvôli socializmu čelí hrozbám Impéria USA.

Z krajín, ktoré tvoria ALBA, Bolívarskú alianciu, hovoríme, a to s rešpektom, no z duše, hovoríme v mene mnohých ľudí tejto planéty, hovoríme vládam a ľuďom tejto Zeme, aby som parafrázoval Simóna Bolívara, Osloboditeľa: Ak je deštruktívny charakter kapitalizmu proti nám, bojujme proti nemu a primäjme ho podriadiť sa nám, nečakajme nečinne na koniec ľudstva.

História nás vyzýva na zjednotenie a boj.

Ak bude kapitalizmus vzdorovať, sme nútený začať boj proti kapitalizmu a otvoriť cestu pre spásu ľudského druhu. Je na nás, pozdvihnúť zástavy Krista, Mohameda, rovnosti, lásky, spravodlivosti, ľudstva, skutočného a najhlbšieho humanizmu. Ak to neurobíme, najkrajší výtvor vesmíru, ľudská bytosť, sa stratí, zmizne.

Táto planéta je stará miliardy rokov, a táto planéta existovala miliardy rokov bez nás, ľudského druhu, t.j. nepotrebuje nás pre svoju existenciu. No, bez Zeme nebudeme existovať, a my ničíme Pachamama, ako hovorí Evo, ako hovoria naši domorodí bratia z Južnej Ameriky.

Napokon, pán predsedajúci, aby som skončil, počúvajme Fidela Castra, keď hovorí: „Jednému druhu hrozí vyhynutie: Ľudstvu.“

Počúvajme Rózu Luxemburgovú, keď hovorí: „Socializmus alebo barbarstvo.“

Počúvajme Krista Spasiteľa, keď hovorí: „Požehnaní sú chudobní, pretože ich je kráľovstvo nebeské.“

Pán predsedajúci, dámy a páni, sme schopní neurobiť z tejto Zeme hrobku ľudstva. Spravme z tejto Zeme nebesá, nebesá života, mieru, mieru a bratstva pre celé ľudstvo, pre ľudský druh.

Pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne a dobrú chuť.

(Potlesk obecenstva.)

Preložil Kiraz Janicke.


[ Zdroj: http://venezuelanalysis.com/analysis/5013 ]

Môžete podporiť na: vybrali.sme.sk

2 komentáre:

  1. dobre to napisal!paci sa mi to!Myslime si o nom ze on bol diktator"ten zly'ale v skutocnosti je to tak ako to povedal on!Len a len amerika a eu moze za toto vsetko co sa deje na svete!!!Bohuzial mi si to nevieme uvedomit pretoze sme tak zaslepeni mediami!A nech mu je zem lahka!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...pekny nazor - preco anonym?
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť