streda, 17. apríla 2013

Ad: Pochopiteľná príťažlivosť utópií (SME, 16. 4. 2013)

Marián Hatala, autor komentára o demonštrácii za otvorenie múzea zločinov kapitalizmu, pripomína jej účastníkom, že svoj názor mohli vyjadriť práve vďaka režimu, ktorý prišiel po 89-tom. Zabúda však na to, že účastníci by svoj názor nielenže mohli povedať v bývalom režime, ale bývalý režim aj reálne bojoval proti tomu, proti čomu protestovali účastníci demonštrácie. Navyše, ak by súčasný režim zakázal ľuďom povedať si svoje, neprežil by ani jeden deň. Je to aj práve táto ilúzia slobody, ktorá ho ešte drží pri živote napriek tomu, že šliape ľuďom na krky.

Ďalej sa autor v texte snaží prihovoriť nespokojným nekomunistom s tým, že existuje aj prijateľná kritika expanzívneho a manipulatívneho kapitalizmu. Opomína však to, že on iný ani nemôže byť. Jeho prívetivé podoby sú výnimkami existujúcimi potiaľ, pokým sa sociálna sieť udržiavajúca aký-taký sociálny štát nestane pre kapitál pridrahá (viď. napríklad Veľká Británia po Thatcherovej).

Jeho ďalšie vety som si dovolil jemne upraviť takto: "Ak by aj svedčili všetci naivní a obetovaní, ich skúsenosti by nielenže narážali, oni denno-denne narážajú na náš nezáujem a sklon bagatelizovať, na našu neznalosť a nevšímavosť." (Zaujímavé by tiež bolo, ak by sa postavili proti sebe všetci "naivní a obetovaní" z kapitalizmu oproti tým zo socializmu.)

Napokon písať takéto články pre režimistický (kapitalistický) denník a označovať sa za básnika je ako nosiť tričko nasiaknuté krvou stále nových a nových obetí a snažiť sa naň písať verše o tom, že na svete je viac ľudí ako pomoci, či o márnosti mierového úsilia.

Komunisti chcú byť a sú partnermi na dialóg každému, kto nechce o ľudskosti len písať, ale napĺňať ju v praxi.

Ak si chcete prečítať pôvodný článok musíte si zaplatiť http://komentare.sme.sk/c/6770142/pochopitelna-pritazlivost-utopii.html

2 komentáre:

  1. Je to tak.
    Pochopiť to však, je pore väčšinu manipulovanú režimom a jeho médiami namáhavé. Nečudo. "Vremja nechvatajet". Nie je čas sa nad tým zamýšľať, protestovať, či prejaviť odpor. Treba makať na kapitalistov a za holé prežitie. Dôjde nám to až vtedy, ak ani nanajvýš usilovnou a efektívnou prácou i napriek enormnej snahe zistíme, že ani tak nedokážeme užviviť svoje rodiny. Ako zvyčajne vtedy už bude neskoro. Tak vznikajú sociálne pogromy a revolúcie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ...vynikajuci clanocek - strucny a jasny.
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť