sobota, 27. apríla 2013

Moderné doby

RICHARD FILČÁK | Kritická ekonómia

Jedným z ikonických zobrazení začiatkov moderného priemyselného veku je Chaplinov hrdina vo filme Moderná doba.

Malý tulák zaviaty osudom do automatizovanej fabriky. Nestíha svoj mechanizovaný výkon na bežiacom páse, až ho súkolesie stroja vtiahne do svojho vnútra. Chaplin tu v geniálnej skratke už v roku 1936 zobrazil nehumánne prostredie industrializovanej výroby a sociálny tlak, ktorý ľudí redukuje na vymeniteľné súčiastky systému.

Presne pred sto rokmi, v apríli 1913, bola vo Fordovom závode v americkom Michigane po prvýkrát na svete spustená priemyselná výroba založená na bežiacom páse. Kým v roku 1909 vyrobili Fordove závody 10 607 áut, rok po zavedení pásovej výroby v roku 1914 opustilo ich brány neuveriteľných 248 000 kusov. Odštartoval proces nazývaný niekedy aj fordizmus alebo systém masovej výroby. Ten mal od samého začiatku svoje obete.

Ďalší skvelý filmár Karel Kachyňa vo svojom diele Lásky medzi kapkami deště naturalisticky opisuje, ako Baťove topánky z pásu zničili malýchživnostníkov v medzivojnovom Československu. Skúsenosti a znalosti boli zrazu na nič. Pásovej výrobe stačí, ak sa človek naučí jeden alebo dva jednoduché úkony.

Väčšinu Fordových zamestnancov začali rýchlo tvoriť emigranti z východnej Európy. Nemali vzdelanie ani skúsenosti, ale boli lacní. Paradoxne, za vtedajšou veľkou vlnou vysťahovalectva z území dnešného Slovenska do USA bola aj snaha amerických firiem zrážať ich príchodom cenu práce.

Aj keď je Henry Ford v každej čítanke manažmentu uvádzaný ako príklad osvieteného kapitalistu, ktorý neskôr ľuďom zvýšil mzdy, aby si mohli kupovať jeho autá, realita bola zložitejšia. V roku 1929 zamestnával 128-tisíc robotníkov. V roku 1931 už len 37-tisíc. Za zníženie mohla hlavne kríza, ale aj čoraz sofistikovanejší a prepracovanejší výrobný systém, žmýkajúci tých, čo ostali, na doraz.

Tak Ford, ako aj u nás Baťa videli svet ako džungľu, kde vyhráva silnejší. Keď nevládzeš, tak ťa hodíme cez palubu. Tí, ktorí vládali, mali u Baťu relatívne pohodlný, aj keď polovojenský režim. Tí, ktorí nevládali, zostarli alebo ochoreli, boli bez milosti vykázaní za brány„raja“ a vysťahovaní z idylky murovaného domčeka pre každého robotníka.

Ak bola pásová výroba pred sto rokmi založená na zamestnávaní nekvalifikovanej pracovnej sily, dnes je to pomaly naopak. Keď Volkswagen prednedávnom hľadal ľudí na svoje pásy, požadoval minimálne stredoškolské vzdelanie. O zvyšky práce v čoraz automatizovanejších prevádzkach súperia už aj ľudia s vysokoškolskými diplomami.

Čoraz viac úkonov dnes na páse robia stroje riadené počítačovými systémami. Výroba, manažment, ale aj služby potrebujú čoraz menšie množstvo pracovníkov. Pokiaľ vládzu, sú z nich privilegovaní a relatívne dobre platení účastníci zájazdu. Ostatní, ktorí na takéto tempo nemajú, chýba im vzdelanie alebo sociálne schopnosti, musia z kola von. Tých budeme ohňom a mečom hnať do práce, ktorá pre nich na voľnom trhu jednoducho nie je a jej zvyšky v službách sociálneho štátu sa likvidujú.

Článok vychádza v denníku Pravda.

Prebraté so súhlasom autora.

2 komentáre:

  1. Mat pracu nie je zakladne ludske pravo ale vysada.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja som z toho trošku zmätený ... tak je tá pásová výroba dobrá?, a kritizujeme len nedostatočný sociálny systém? - lebo to vyplýva z tohto zmatočného článku...

    alebo máme zrušiť všetko a začať od adama?

    OdpovedaťOdstrániť