utorok, 2. apríla 2013

Prachy, slzy, lieky, prachy, slzy...

To, čo mohlo byť jednoznačnou ukážkou „vedľajších účinkov“ trhu ostalo napokon opäť v úzadí.

Vedľajšie účinky (Side Effects), r. Steven Soderbergh.

Kolobeh sa bezpečne opakuje. Chce prácu, dostane ju, musí ale byť neustále vo forme, tak vyhľadá stimuly; nedostane prácu, hľadá útechu v antidepresívach, drogách. Zabezpečiť rodinu, manželku, dieťa, chodiť medzi ľudí na večierky, mať nový Landrover, bývanie v centre, stále vyšší štandard... Ak raz nastúpiš na vlak, neradno ti zmeškať nasledujúci spoj, povedia mnohí, ktorým sa to žiaľ stalo, i keď ho stihnúť chceli. To všetko sa deje v príliš skutočnej realite čakajúcej na konci každého fantazijného sna. Ako zážitky, ktorých účinok je príliš efemérny na to, aby sa dal udržať v rukách. A idú v tom všetci – pacienti, lekári, no aj ich známi a kolegovia.

Avšak, dej sa v polovici zvráti a ustúpi ku klasickému príkladu individuálneho morálneho zlyhania. Vrahyňa lieky totiž nebrala, celé to predstierala, aby sa mohla nabaliť na očiernení perspektívneho farmaceutického produktu a cenách jeho akcií. Motiváciami boli strach zo straty luxusu, spoločenského postavenia a opustenie manželom – jednoducho pád, aký sa dá liečiť aj psychofarmakami. Film nepovažujem za moralizátorský z toho dôvodu, že za príčinou zosnovania podvodu stojí okrem spomínaného aj lesbický vzťah hlavných predstaviteliek, ktorý by sa dal konzervatívne vnímať ako búrač ich rodín. Jeho samotné vyznenie však vyvoláva dojem, akoby sa po všetkých okolnostiach mali zmieriť so svojim pádom, a to napriek prostrediu, ktoré "skrachovancov" neprijíma. Alebo mali ich pád po spoločenskom rebríčku zachrániť antidepresíva, po ktorých sa podľa reklamných sloganov môžeme znova vrátiť do hry v inom stresujúcom zamestnaní?

Je až taký veľký rozdiel medzi úsilím statočného a neochvejného psychiatra Jonathana (Jude Law) očistiť si reputáciu po škandále ohrozenia pacientky novým liekom kvôli vysokým províziám a nešťastnou Emily (Rooney Mara), ktorá si túžila uchovať privilegovaný status vybudovaný na manželových burzových machináciách? Sám Jonathan po škandále zneistel, pôsobil paranoidne, nalomilo sa mu manželstvo, partneri z komory sa mu otočili chrbtom, prestali mu dôverovať pacienti, takže mohol skončiť ako ďalšia Emily, ktorej sa pred očami rozplynulo šťastie, na ktoré sa stihla tak rýchlo naviazať. Na kladného a sebavedomého lekára tak za rohom číhalo rovnaké pokušenie ako si svoje zázemie udržať nejakou nezákonnou cestou, zvyčajne vedúcou do ešte väčšieho zatratenia.

Energetické nápoje pre dlhší deň, erotické stimulanty pre dlhšiu erekciu, Prozac pre zahnanie smútku, takže už chýbalo spomenúť len extázu pre dlhšiu tanečnú zábavu. Chemické zmesy z toho nevyšli ako prostriedky na vybičovanie výkonov ťažných zvierat nekompromisnej spoločnosti, ale ako už bežná súčasť nášho každodenného života. Hlavná postava Jude Law ich predpisoval svojim blízkym a jemu a jeho žene tiež pomohli v ťažkých časoch. Žiadne riziko z nich -napriek domnelému počiatočnému pocitu- vo filme nevyplynulo. Aj neotestovaný liek skončil ako neškodné placebo, takže sa pacienti môžu sťažovať akurát na svoju hlúposť, či peniaze zbytočne minuté za vzduch. A jeho testovanie na pacientoch za obrovské obnosy pre lekára sa zmenilo vo falošné a zbytočné obviňovanie políciou. Načo všetok ten rozruch?

Záverečný implicitný odkaz Vedľajších účinkov znel: vedľajšie účinky sú samozrejmé, prípadne vymyslené, respektíve žiadne. Rovnako ako je to pri collateral damage vojen so zasiahnutými civilistami, nemocnicami, školami; či pri burzových špekuláciách a s nimi spojenými krachmi firiem, vysťahovaniami z domovov. Kto s nimi nepočíta, nežije v realite. A kto si pamätá či dokáže predstaviť svet bez trhu a vojen?

A vôbec: nepatrí dnešná bezuzdná zábava taktiež do skupiny SSRI, nového druhu antidepresív, ktoré nám majú zaplniť každodennú prázdnotu, nudu a pocit nenaplnenosti?

Možno sa dajú Vedľajšie účinky doplniť ďalším filmom – tentokrát obrazom zábavy v podobe krikľavých silikónov so zbraňou v ruke dohliadajúcou na to, aby zábava nikdy neskončila. Harmony Korine: Spring Breakers.

2 komentáre:

  1. Depresia je fatálna choroba a antidepresíva sa nedávaju niekomu, kto je len občas smutný alebo nestíha plniť všetky úlohy svojho "busy life" (dokonca ani ľuďom, ktorým napr. umrel niekto blízky alebo si musia prejsť nejakým podobným ťažkým obdobím v živote). Človek s depresiou nie je schopný fungovať v tom najširšom zmysle slova - napr. má problém s vlastnou hygienou, komunikovať s ľuďmi a práca alebo učenie je pre neho absolútny nonsens (a na tento stav neexistuje žiaden objektívny dôvod). Depresia je v podstate zlomená vôľa, takže sa nedá prekonať vôľou (spojenia ako "vschop sa!" nepomáhajú - je to ako hovoriť niekomu so zlomenou nohou, aby to rozchodil). Vedľajšie účinky SSRI antidepresív môžu byť niekedy drsné, ale trvajú cca mesiac od začiatku liečby. Všetky sú uvedené v príbalovom letáku lieku. Lieky by sa nemali užívať dlhšie ako rok a pol, pretože môže nastať problém s ich vysádzaním (mozog si až príliš na ne zvykne - ale nehovoríme o drogovej závislosti). Samozrejme psychiatri sú rôzni (AD môže dokonca predpisovať aj obvodný lekár, ale to u nás na rozdiel od USA nie bežná prax a pacient je poslaný na vyšetrenie k odborníkovi) - to znamená, že psychofarmaká predpisujú aj ľuďom s miernou depresiou, ktorá sa dá úspešne liečiť zmenou životosprávy (šport + zdravá výživa). Toho však človek s hlbokou depresiou nie je schopný, takže AD sú vhodné ako výpomoc k zlepšeniu stavu a následne sa môže pokračovať zdravým životným štýlom. A ešte poznámka - AD nefungujú spôsobom, že sa liek užije a svet je krásny. Účinkujú postupne a pomaly, pričom pacient získava viac energie a príznaky sa začnú pomaly ale iste vytrácať. V USA je to s farmaceutickým priemyslom hrozné vo všeobecnosti, u nás to našťastie ešte tak zlé nie je - predstava reklám liekov na predpis je hrozná a osobite AD sa tam predpisujú kadekomu. Najhoršie je to, že psychiatri neupozorňujú na životosprávu a miesto toho predpisujú rôzne lieky navyše, ktoré majú byť na ukľudnenie a lepší spánok, hlavne xanax a podobné návykové (!) svinstvá a s depresívnych ľudí a neurotikov robia totálnych feťákov.
    P.S. sama som si hlbokou depresiou prešla, našťastie mám skvelú doktorku, ktorá vie čo robí + samostatná osveta v liečbe tiež nie je na zahodenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dobrý príspevok, vďaka.

    Depresie sa tu myslia v širšom zmysle, nie tie ťažké. Teda stavy týkajúce sa prázdnoty, beznádeje, menejcennosti, bezmocnosti, úzkosti a pod.

    V spoločnosti, v ktorej sa Vám môže život nešťastne zmeniť ak vypadnete z rytmu zarábania sú podporné látky všetkého druhu zúfalým riešením ako ostať v hre. Toho sa dotkol aj film. Niet času na dlhodobé zotavovanie sa.

    Vôľa upriamiť pozornosť pacienta na lepšiu životosprávu namiesto medikácie na druhej strane stavia lekára pred riziko, že si zúfalý pacient môže medzitým ublížiť.

    Znova však ostáva otázka, či žijeme v spoločnosti, ktorá choroby dokáže riešiť alebo ich pomáha vytvárať?

    OdpovedaťOdstrániť