utorok, 9. apríla 2013

Thatcherová je mŕtva

CHRIS BAMBERY | ISG

Pohľad Chrisa Bamberyho na život najväčšieho triedneho nepriateľa našich čias, Margaret Thatcherovej.

Nenáviďte svojich nepriateľov, ale nikdy ich nepodceňujte. Nebola iná postava počas môjho života, ktorú by som nenávidel viac ako Margaret Thatcherovú. Rovnako ako mnohí ďalší, v mojom srdci oslavujem jej odchod.

Je tu aj horkosť z toho, čo dosiahla. Trhajúc z predných radov relatívne nízkych úrovní Edwardovej Heathovej Tory (konzervatívnej strany) skupinou voľnotrhových fanatikov sa stala ich lídrom v 1975.

Jej zvolenie prišlo v čase, keď nastupujúca prvá veľká povojnová ekonomická recesia zničila prokeynesovský konsenzus medzi globálnou vládnucou triedou. Staré voľnotrhové idey, ktoré sa zdali pochované veľkým prepadom v 30-tych rokoch sa znovu stali novým „spoločným rozumom“ vládnucej triedy.

Vláda labouristov medzi 1974-79 ich prijala tiež pod nariadením Medzinárodného menového fondu vykonávajúc sociálne škrty väčšie, aké by kedy dosiahla Thatcherová.

Tá vláda bola dovedená k moci štrajkami baníkov v 1974, ktoré boli vyvrcholením piatich opojných rokov povstania robotníckej triedy. To bolo obmedzené a zvrátené pod labouristami, otvoriac tak cestu ideologickému náporu, ktorý pokračujú dodnes.

Takmer cez noc sa idey hovoriace, že odbory držali krajinu ako rukojemníka, politika sociálneho štátu bola vinná za úpadok Británie a príliš veľa ľudí žilo život Rileyho na podpore (populárna šou v rádiu), sa stali spoločnými.

Zlyhanie odborov a ľavice kontrovať tomuto pravicovému naratívu o prebiehajúcej ekonomickej kríze pripravilo pôdu k volebnému víťazstvu Thatcherovej v 1979. Čo nasledovalo, dalo tvar našim životom a spoločnosti. Thatcherová šla po jednej skupine robotníkov za druhou, vždy dbajúc na to, udržať boj v rámci jedného odboru, začnúc s oceliarmi, o ktorých sa predpokladalo, že sú slabým ohnivkom, ale konzervatívcov aj tak desili, silnejúc do roku 1984, kedy prišli na rad baníci. Porážka ročného štrajku hodila dlhý tieň, v ktorom dnes žijeme.

To bolo sprevádzané ponechaním bujnenia nezamestnanosti, ako spôsobu demoralizovania komunít robotníckej triedy, umožňujúc priemyslu ísť na hranu s opakujúcou sa mantrou „súkromné dobré, verejné zlé.“ Jazvy tých rokov ostávajú nezahojené a nenávisť voči Thatcherovej prešla na ďalšie generácie robotníckej triedy.

Nakoniec sa Thatcherová zamotala do bitky o daň z hlavy, urobiac tak chybu, keď zasiahla väčšinu spoločnosti a to ju odstavilo z kresla.

Thatcherová bola triednym bojovníkom od hlavy po päty spôsobom, akým nebol, či je žiaden politik po nej. Bola nemilosrdná a neúprosná, pokiaľ cítila slabosť medzi labouristami a odborovými predákmi. Najlepším spôsobom ako si uctiť jej pamiatku, je poučiť sa z tejto lekcie a zabezpečiť vybudovanie odporu, ktorý nepozná strach.

Osobne, jeden z dôvodov prečo ju nenávidím je, že v 1981 som žil v západnom Belfaste počas druhého hladovkového štrajku, keď Bobby Sands a deveť jeho kamarátov zomrelo bojujúc za to, aby boli braní ako politickí väzni – niečo čo im Thatcherová uprela. Krv tých mužov je na jej rukách.

Takže zaistime, aby jej pohreb dostal prislúchajúcu odozvu akú si zaslúži!

Chris Bambery je členom ISG sídliacej v Londýne.

zdroj: http://internationalsocialist.org.uk/index.php/2013/04/thatcher-is-dead/

1 komentár:

  1. ...a ti sraci jej chystaju statny pohreb...
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť