pondelok, 15. apríla 2013

Vitajte v Babylone: Celnice / Colnica – Kríza autorít


Kedysi bol pre mňa autoritou napríklad aj Michal Havran ml.. Vedel vyjadriť mnohé moje názory spôsobom a v momentoch, ako by som nevedel. Automaticky som predpokladal, že tým pádom je aj ich stelesnením. Autoritou pre mňa prestal byť potom, ako som si začal všímať medzery a nekonzistentnosť toho, čo hovorí a píše, alebo čo píše a ako sa správa.

Prvý diel relácie z československého cyklu Celnice / Colnica sa zaoberal témou autorít a elít. Autoritu mali moderátori Adela Banášová a Michal Prokop. Elity programu boli Michal Havran ml. , Roman Joch a Tom Nicholson. To, čo spoločne s filmami vytvorili, mi skôr ako Colnicu pripomínalo Babylon. Prvý film to výstižne zobrazil, keď vzorka obyvateľov malej dedinky mala rôzne autority, a keď si aj zvolili spoločnú, nezhodli sa v iných voľbách. Ľudia sú takto rozdeľovaní a atomizovaní. Nehovoriaci tým istým jazykom (aj keď hovoria všetci česky, či slovensky), jeden druhému nerozumieme, každý hovorí svoje a náš súčasný neviditeľný „Boh“ sa teší, že takto naňho nedočiahneme.

Náš „Boh“ ostal zamlčaný aj v tomto programe, nemá facebookovú stránku, nemá ani jednoznačnú tvár, či symbol. Je ním vládnuca ideológia kapitalizmu (skúste nakresliť neviditeľnú ruku trhu). Ak sa miestami odkrývala podstata toho, prečo nám táto ideológia môže vládnuť napriek tomu, že sa nám to nepáči, bola prekrytá obrazom autority, ktorá by problémy vyriešila ak by tu bola (Havel, Masaryk, Jackson). Keď Mišo Havran výborne zhodnotil marazmus, v ktorom sme, bola na mieste otázka, čo s tým. Tam bol aj Mišo Havran bezradný a naporúdzi mal iba fór o prihlásení sa k sledovaniu twitterového účtu Justina Biebera.

Tom Nicholson, vyslanec z Kanady, kde nepoznajú korupciu a hovoria nebojácne to, čo si myslia, vyslovil dlho nepočuté slovo "triedny boj", no radil nám naňho zabudnúť (paradoxne bol jediný, kto ho pripomenul). Nemáme vraj riešiť rozdelenie na bohatých a chudobných, vyriešme korupciu, začnime každý od seba a bude nám hej. V podobnom duchu sa nám Zuza Piussi snažila nahovoriť prostredníctvom šéfa Jojky (ktorého doplnil elitný herec Richard Stanke), že problémom sú vzťahy pracovníkov štátnej televízie, zatiaľ čo chladný svet biznisu dokáže viesť televíziu bez potkanov vo vestibule.

Vydarený bol moment, keď Adela s bezprostrednosťou sebe vlastnou poukázala na to, že pôsobivé vyjadrenie Miša Havrana o 89-tom ako dávke najsilnejšej drogy vlastne znamená, že vybojovanie zmeny, ktorú vtedy ľudia žiadali bolo ilúziou. Bál sa to on povedať rovno?

Pamätám si matný útržok z archívneho materiálu z 89-teho, kde Leopold Haverl v tých „nežných“ dňoch varoval kolegov hercov pred elitárstvom. Utkvelo mi to ako apel, ktorý bol v „revolučnom“ vare odsúdený do zabudnutia. Dnes je o to aktuálnejší.

Relácia mi napokon pomohla sformulovať si odpoveď na to, prečo dnes nemáme autority a prečo ich nemajú ani sympatizanti kapitalizmu. Režim sa odhalil v svojej nahote, droga vyprchala a ostala len opica. Štruktúra, ktorá je vybudovaná na ideológii sebeckosti a nebraní ohľadov na nič a nikoho vylúčila aj posledné idoly, ktoré stelesňovali názory triedy nekapitalistov.

V relácii sa hovorilo o kapitalizme, no jeho meno takmer nezaznelo. O to viac sme počuli slovo socializmus ako niečo, k čomu sa radšej už neradno vracať. Čo nám teda ostalo? Naozaj len ten nešťastník Justin Bieber?

Pre mňa je autoritou napríklad môj dedo. Napriek tomu, že mal svoje slabosti, pamätám si ho ako niekoho, kto žil tak, akoby bol s každým seberovný nehľadiac na to, či ten niekto patril k elite, či triede nekapitalistov.

2 komentáre:

  1. ...ano, vystizne a proste - take ludske...
    (ale preco anonymny?)
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť