piatok, 24. mája 2013

Eurokríza: „Nemecko je najväčším dlhovým hriešnikom 20. storočia

ALBRECHT RITSCHL, YASMIN EL-SHARIF | Spiegel
Myslíte, si, že sa vývoj bankrotu Grécka nedá prekonať? Dá sa – Nemeckom, tvrdí v rozhovore historik ekonómie Albrecht Ritschl. Varuje, že Nemecko sa musí v Euro-kríze krotiť, inak by sa mohla nálada voči nemu otočiť.

SPIEGEL ONLINE: Pán Ritschl, Nemecko vstupuje do debaty o ďalšej finančnej pomoci Grécku ako ten, čo to vie robiť lepšie. Spolková vláda pristupuje so svojou neústupnosťou s heslom: “Peniaze pre vás budú len v tom prípade, ak urobíte to, čo žiadame.” Je tento postoj odôvodnený?

Ritschl: Nie, niet preň žiadneho základu.

SPIEGEL: To by mohla väčšina Nemcov vidieť inak.

Ritschl: Môže byť, ale Nemecko položilo v 20. storočí základy asi najväčších finančných štátnych krachov nedávnej histórie. Za svoju dnešnú finančnú stabilitu a jeho status učiteľa Európy vďačí samotná Spolková republika USA, ktoré sa nielen po prvej, ale aj po druhej svetovej vojne vzdali veľmi veľa peňazí. Na to sa žiaľ stale vždy zabúda.

SPIEGEL: Čo sa vtedy presne stalo?

Ritschl: Od roku 1924 do roku 1929 žila Weimarská republika na dlh a na reparácie prvej svetovej vojny si požičala od USA. Táto dlhová pyramída krachla v hospodárskej kríze v roku 1931. Peniaze boli preč, škody pre USA gigantické a dopad na svetové hospodárstvo zničujúci.

SPIEGEL: Podobne to bolo po druhej svetovej vojne.

Ritschl: Amerika sa hneď postarala o to, aby neboli opäť nastavené vysoké požiadavky na reparácie od Nemecka. Až na málo výnimiek boli všetky takéto požiadavky oddialené až do budúceho zjednotenia. Pre Nemecko to bolo životne dôležité, tvorilo to vlastne finančný základ pre jeho hospodársky zázrak. Podobne by sa malo obetovať zastúpenie Nemecka v Európe v prípade Grékov.

SPIEGEL: V terajšej kríze by malo Grécko v najbližšom čase dostať od štátov Európy a MMF 110 miliárd eur. Teraz by mal byť schválený ďalší záchranný balíček, ktorý by mohol mať podobný rozmer. Ide teda o veľmi veľa peňazí. Aké veľké boli nemecké dlhy?

Ritschl: Zmerané podľa terajšej ekonomickej výkonnosti USA, bol samotný nemecký dlhový schodok v 30-tych rokoch tak významný ako náklady finančnej krízy z roku 2008. V porovnaní s tým je grécky platobný problém vlastne bezvýznamný.

SPIEGEL: Takže ešte raz. Ak by jestvoval svetový rebríček dlhových kráľov, na ktorom mieste by skončilo Nemecko?

Ritschl: Nemecko je cisárom dlhov: Podľa výšky dlhu vypočítanej v porovnaní s výkonom ekonomiky je Nemecko najväčším dlhovým hriešnikom 20. storočia – ak nie vôbec celej nedávnej histórie financií.

SPIEGEL: Ani samotné Grécko sa s nami nemôže porovnávať?

Ritschl: Nie, tá krajina samotná hrá vedľajšiu rolu. Problémom je len nákaza na iné krajiny Európy.

SPIEGEL: Spolková republika Nemecko sa berie za vzor stability. Ako často teda Nemecko dohromady krachovalo?

Ritschl: To záleží od toho, ako sa to ráta. Len v minulom storočí najmenej trikrát. Po prvej platobnej neschopnosti v tridsiatych rokoch bolo Nemecku roku 1953 od USA schválené zníženie –anglicky „Haircut“ – dlhu, ktorý zredukoval dlhové problémy z objemného afro-strihu na úplnú plešatinu. Odvtedy Nemecko žiari, zatiaľ čo sa ostatní Európania dreli s dlhmi svetovej vojny a následkami nemeckého obsadenia. A v samotnom roku 1990 došlo k ešte jednej platobnej neschopnosti.

SPIEGEL: Ako prosím?

Ritschl: Áno, vtedajší kancelár Helmut Kohl vtedy odmietal, aby došlo k naplneniu londýnskej dohody z roku 1953. V nich bolo zakotvené, že sa nemecké reparačné opravy v prípade zjednotenia znovunastavia. Realizovalo a manipulovalo sa iba so zvyškom. Pri tom ale šlo len o minimálne sumy. Nemecko po roku 1990 nezaplatilo reparácie –odhliadnuc už od nútených pracovných náhrad- a tiež neoplatilo vymožené pôžičky a okupačné náklady z obsadených krajín v druhej svetovej vojne. Ani voči Grécku nie.

SPIEGEL: Na rozdiel od roku 1953 v prípade Nemecka, ide v súčasnej diskusii o záchranu Grécka menej o „haircut“ ako skôr o predĺženie doby splatnosti štátnej pôžičky, teda takú slabú premenu dlhu. Dá dsa tu potom vôbec hovoriť o hroziacom krachu?

Ritschl: Určite. Aj keď krajina nie je na sto percent prázdna, môže to byť krach. Presne ako v päťdesiatych rokoch v prípade Nemecka je iluzórne veriť, že by Gréci mohli uniesť svoje dlhy sami. A kto to nezvládne, skrachoval tiež. Teraz treba definitívne rozhodnúť aká vysoká je škodlivosť štátnej pôžičky, akej sumy sa musia veritelia vzdať. V prvom rade ide o to nájsť toho, kto to vypočíta.

SPIEGEL: Najväčším odhadcom by mohlo byť Nemecko.

Ritschl: O to pravdepodobne ide, no boli sme aj značne bezstarostní – a náš exportný priemysel si z týchto objednávok žil dobre. Anti-grécka nálada, ktorá sa roznáša médiami, je vysoko nebezpečná. Nachádzame sa v háklivej situácii: Len vďaka ďalekosiahlym upustením od dlhov a reparácii od vojnových obetí z druhej svetovej vojny bol možný opätovný rast Nemecka.

SPIEGEL: Malo by sa teda Nemecko držať viac vzadu?

Ritschl: Nemecko začalo v 20. storočí dve svetové vojny, druhú z nich viedla ako ničivú a vyhladzovaciu vojnu – a hneď nato im nepriatelia celkom alebo do značnej miery odpustili reparačné úhrady. To, že Spolková republika Nemecko vďačí za svoju hospodársku krv milosti iných národov, nezabudli ani v Grécku.

SPIEGEL: Ako to myslíte?

Ritschl: Gréci veľmi dobre poznajú tie nepriateľské články v nemeckých médiách. Ak v krajine prevážia tieto nálady, nahlas sa vznesú staré požiadavky po reparačných náhradách, a to aj v iných štátoch a ak ich bude Nemecko musieť vyplatiť, zderú nás donaha. V porovnaní s tým môžeme byť vďační, že môžeme luxusne zachraňovať Grécko na naše náklady. Ak budeme nasledovať štvanicu a hrať sa na Držgroša, ktorý si len tak bafká cigaru a nechce platiť, tak sa nám raz vrátia naše vlastné staré účty.

SPIEGEL: Aspoň na koniec trochu v zmierlivejšom tóne: Ak vezmete ponaučenie z histórie, aké riešenie by bolo najlepšie pre Grécko – a Nemecko?

Ritschl: Ukázať skrachované Nemecko v predchádzajúcom storočí: najrozumnejšie je teraz spraviť skutočný strih. Kto požičal Grécku peniaze sa potom musí vzdať značného podielu svojich nárokov. S tým by si niektoré banky neporadili, takže tu musia byť nové pomocné programy. Pre Nemecko by to mohlo byť drahé, ale zaplatiť musíme tak či tak. A predsa len by potom Grécko malo šancu na nový začiatok.


[ Zdroj: http://www.spiegel.de/wirtschaft/soziales/euro-krise-deutschland-ist-der-groesste-schuldensuender-des-20-jahrhunderts-a-769052.html ]

1 komentár:

  1. ...konecne nazor, ktory sa mi bezvyhradne paci.
    julianBosakSt

    OdpovedaťOdstrániť