štvrtok, 9. mája 2013

Kardinálne hriechy

GEORGE MONBIOT | Monbiot.com


Ako moderná inkvizícia s pomocou pápeža Františka zadusila hnutie ochraňujúce chudobných

“Keď dám jedlo chudobným, nazvú ma svätcom. Keď sa opýtam, prečo sú chudobní, nazvú ma komunistom.“ Povedal brazílsky arcibiskup Dom Hélder Câmara. Jeho výrok odhaľuje jednu z najväčších trhlín v katolíckej viere a prázdnotu tvrdenia nového pápeža, že je na strane chudobných.

Najstatočnejší ľudia, ktorých som kedy stretol sú všetci katolícki kňazi. Keď som pracoval najprv v Západnej Novej Guiney(1), potom v Brazílii, narazil som na ľudí, ktorí boli opakovane pripravení riskovať život pre dobro druhých. Keď som prvýkrát zaklopal na dvere mníšskeho kláštora v Bacabale v brazílskom štáte Maranhão, kňaz, ktorý mi otvoril si myslel, že ma poslali, aby som ho zabil. To ráno sa mu dostalo posledného zo série vyhrážok smrti od miestnej únie majiteľov rančov. No stále otváral dvere.

Vo vnútri kláštora bola skupinka roľníkov, niektorí plakali a triasli sa, ktorých telá boli pokryté modrinami od pažieb pušiek, a ktorých zápästia niesli stopy popálením od lana. Patrili k tisícom ľudí, ktorých sa kňazi snažili ochraňovať po tom, ako expanzívni zemepáni, podporovaní políciou, miestnymi politikmi a skorumpovaným súdnictvom, spálili ich domy, vyhnali ich z ich pôdy a mučili či zabili tých, ktorí sa vzpierali.

Niečo o strachu, v ktorom títo kňazi žili, som sa naučil, keď som bol prvýkrát zbitý, potom takmer zastrelený armádnou políciou(2). No na rozdiel od nich som mohol odísť. Oni ostali, aby bránili ľudí, ktorých boje o uchovanie si svojej pôdy boli často vecou života či smrti: vyhnanie znamenalo podvýživu, chorobu a smrť v slumoch či baniach na zlato.

Kňazi patrili k hnutiu, ktoré sa prehnalo Latinskou Amerikou po vydaní Teológie oslobodenia od Gustava Gutierreza v roku 1971. Teológovia oslobodenia sa nielenže stavali medzi chudobných a zabijakov, ale taktiež zmobilizovali svoje zástupy, aby vzdorovali vyvlastňovaniu, poučili o ich právach a ponímali ich boj ako súčasť dlhej histórie odporu, začínajúcej útekom Izraelitov z Egypta.

V roku 1989, keď som sa k nim pridal bolo zabitých sedem brazílskych kňazov. Óscar Romero, arcibiskup San Salvadora, bol zastrelený; mnoho iných po celom kontinente bolo zatknutých, mučených a zabitých.

No diktátori, zemepáni, polícia a gangstri neboli ich jedinými nepriateľmi. Sedem rokov nato, ako som tam prvýkrát pracoval, som sa vrátil do Bacabalu a stretol kňaza, ktorý otvoril tie dvere(3). Nemohol so mnou hovoriť. Bol umlčaný ako súčasť cirkevnej čistky opozičných hlasov. Levy božie viedli somáre. Roľníci stratili svoju ochranu.

Útok začal v roku 1984, keď Kongregácia pre náuku viery (zbor predtým známy ako Inkvizícia) zverejnila dokument napísaný človekom, ktorý ju viedol: Joseph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom. Odsúdilo „odchýlky, a riziko odchýliek“ teológie oslobodenia(4). Nepoprel to, čo nazval „chopením sa drvivej väčšiny bohatstva oligarchiou vlastníkov... vysmievaním sa základným ľudským právam vojenskými diktátormi [a] barbarskými praktikami zahraničných záujmov kapitálu“ v Latinskej Amerike. No trval na tom, že „jedine od boha samotného je možné očakávať spásu a ozdravenie. Boh, a nie človek, má moc zmeniť okolnosti utrpenia.“

Jediné riešenie, ktoré ponúkal bolo, že sa kňazi mali snažiť prekonvertovať diktátorov a najatých vrahov k láske ku blížnemu a vykonávať sebakontrolu. „Jedine apelom na „morálny potenciál“ osoby a neustálej potrebe po vnútornom obrátení, dôjde ku spoločenskej zmene...“(5). Som si istý, že generáli a jednotky smrti si narobili do topánok.

No Ratzingerovou možnou obranou bolo prinajmenšom to, že ako bol usadený vo Vatikáne, mal malú predstavu o tom, čo ničil. Počas výsluchu jedného z hlavných osloboditeľov, otca Leonarda Boffa, v Ríme, bol Ratzinger pozvaný arcibiskupom zo São Paulo, aby sa prišiel pozrieť na situáciu brazílskych chudobných sám. Odmietol – potom zbavil arcibiskupa mnohých jeho diecéz(6). Bol zámerne ignorantský. No súčasný pápež nemá ani toto ospravedlnenie.

Pápež František vedel ako vyzerá chudoba a útlak: mnohokrát ročne slúžil omšu v slume 21-24 [obrovský slum, v ktorom žije 45 000 ľudí v extrémnej chudobe, pozn. prekl.] v Buenos Aires(7). Avšak, ako líder jezuitov v Argentíne odmietol teológiu oslobodenia, a trval na tom, aby sa kňazi pokúšajúci sa chrániť a mobilizovať chudobných vzdialili zo slumov a ukončili svoje politické aktivity (8,9,10,11).

Teraz tvrdí, že „by chcel cirkev, ktorá je chudobná a pre chudobných.“(12) No znamená to dávať chudobným jedlo, alebo to tiež znamená pýtať sa, prečo sú chudobní? Diktatúry Latinskej Ameriky viedli voči chudobným vojnu, ktorá pokračovala na mnohých miestach potom, čo sa tieto vlády rozpadli. Rozličné frakcie katolíckej cirkvi zaujali v tejto vojne protikladné strany. Bez ohľadu na zámery tých, ktorí napádali a utláčali teológiu oslobodenia, boli v praktickom zmysle spojencami tyranov, zlodejov pôdy, dlhových otrokárov a jednotiek smrti. Napriek svojej ostentatívnej skromnosti bol pápež František na zlej strane.

Odkazy:
1. George Monbiot, 1989. Poisoned Arrows: an investigative journey through Indonesia. Michael Joseph, London.
2. Celý príbeh je vyrozprávaný v George Monbiot, 1991. Amazon Watershed: the new environmental investigation. Michael Joseph, London.
3. http://www.monbiot.com/1996/07/09/hunting-the-beast/
4. Joseph, Cardinal Ratzinger, 1984. Instruction on Certain Aspects of the “Theology of Liberation” Congregation for the Doctrine of the Faith http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_19840806_theology-liberation_en.html
5. Joseph, Cardinal Ratzinger, ako vyššie.
6. Jan Rocha, August 2004 . Justice vs Vatican. New Internationalist magazine. http://newint.org/features/2004/08/01/social-justice/
7. http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/15/pope-francis-joy-humility-unbending
8. http://www.democracynow.org/2013/3/14/a_social_conservative_pope_francis_led
9. http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/17/pope-francis-first-sunday-prayer
10. http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/15/pope-francis-joy-humility-unbending
11. http://ncronline.org/blogs/ncr-today/papabile-day-men-who-could-be-pope-13
12. http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/16/pope-francis-church-poverty

zdroj: http://www.monbiot.com/2013/03/18/cardinal-sins/

2 komentáre:

  1. Robíte za každú cenu vinnými všetkých, aj tých, ktorí sú napríklad dnes ticho o veciach, ktoré by usvedčili našich vládnucich oligarchov a poslali ich do väzenia, ale boja so nezamestnanosti a ich krutej pomsty. Podobných príkladov by bolo veľmi veľa. Sme na jednej lodi, nehádžte cez palubu dobrých ľudí.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Za tento preklad "môžem" ja.
    Ako píše Monbiot, katolícka cirkev nie je s to uchopiť problém chudobných patričným spôsobom, ktorý si žiada a ponúka len efemérnu útechu, ktorá ich problém len prehlbuje. Ukazuje to Ratzingerovo chápanie, Františkov prístup, ale i schvaľovanie kapitalizmu Jánom Pavlom II.
    Pre skutočné riešenie biedy a zneužívania ľudí nie je v náuke veľa miesta a tam, kde je, je potlačené.
    Čo k tomu možno dodať?

    Veriaci by mali vedieť o týchto veciach a netváriť sa len spôsobom: komunisti - svine, kresťanskí hodnostári ospravedlniteľné!

    OdpovedaťOdstrániť