štvrtok, 18. júla 2013

Čína, a.s. 1/2

BOŠTJAN VIDEMŠEK | Odbor
V takomto prostredí sú práva pracujúcich a environmentálne normy prinajlepšom treťoradými záležitosťami. Masy ľudí a pozostatky prírody sú celkom podriadené rastu, ktorý je možné považovať buď za kult, alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu. Budúcnosť je možno už tu, no je taktiež nevýslovne hrozivá.

Nachádzame sa v pamätnej miestnosti elitnej univerzity politických štúdií. Niekoľko posledných desaťročí slúžila táto slávna inštitúcia ako živná pôda pre najvyšších straníckych pohlavárov. Nízky, útly študent s trhavými pohybmi, voskovou pleťou a hitlerovskou cestičkou vo vlasoch, nám toho o slávnej minulosti univerzity a ešte viac o neprekonateľnej budúcnosti Číny povedal veľa. Študent mal devätnásť. I keď vyzeral byť celkom stratený –v čase a priestore, ako aj preklade- bol pozitívne zapálený svojim presvedčením.

Študentova desivá úprimnosť, spolu s pohľadom jeho vyčerpaných kolegov civiacich do obrazoviek svojich počítačov v univerzitnej knižnici, ponúkali fascinujúci kontrast voči tomu, čo sa dalo vidieť v uliciach chudobnej štvrte Pekingu. Za posledné desaťročie sa ulice zmenili v bojové pole architektov, špecializujúcich sa na mrakodrapy, nóbl nákupné centrá a iné podobné paláce robotizovanej komunikácie. V Číne sa nakupovanie zmenilo v celkom elementárnu ľudskú potrebu. Ako pre miestnych, tak pre návštevníkov, sa stalo všetkým, len nie povinnosťou.

No čo sa stalo s komunizmom?

Možno by sme ho len mali nazvať nejako inak – globálny-komun-kapitalizmus, napríklad. Čokoľvek to je, zo všetkého najmenej to potrebujeme správne pomenovať: napokon, zdá sa, že je to to, čo má pre nás všetkých pripravená budúcnosť. Tu a teraz. Alebo, ak si smiem požičať oficiálny slogan Šanghaja, hlavného mesta vesmíru: Budúcnosť je tu.

Diktatúra voľby

Pýtal som sa Li Jiahua, prodekana univerzity, ako sa jeho škola, inkubátor tých najtuhších zástancov tvrdej línie, dokázala adaptovať na radikálnu socio-ekonomickú zmenu posledných dvadsiatich rokov. „No,“ odvetil, „jednoducho sme šli s prúdom. Vlastne sme čelili bezpočetným výzvam. Neustále narastajúci pokrok našej krajiny pred nás postavil mnohé otázky. Takže sme otvorili kurzy ekonómie a finančného menežmentu, i keď hlavná časť našich osnov naďalej pozostáva zo sociálnych a politických štúdií. Zistili sme, že mnohé naše technológie sú zastaralé. Postupne sme si museli zodpovedať mnohé otázky. No chcel by som zdôrazniť, že morálna výchova stále predstavuje samotné jadro našej inštitúcie.

Za posledných dvadsať rokov podstúpil základný profil študentov jeho ideologického hniezda taktiež rapídne zmeny. Ten, čo bol kedysi poslušným straníkom s fetišistickým sklonom k vojenským uniformám je teraz určitým typom digitálneho konzumenta podriadeným diktatúre voľby. Armádne tričká zamenili za značkové oblečenia, alebo aspoň „originálne napodobeniny“ najprestížnejších značiek sveta. Trpký výraz tváre červenej stráže nahradil kozmetický úsmev. Miluj viac! je jedným z džinglov šíriacich sa Pekingom od jedného z najrešpektovanejších výrobcov automobilov Európy. Behemot zvaný Čína možno po stáročia spal, no teraz sa mení na mokrý sen každého voľnotrhového guru.

Náladu v Pekingu najlepšie opíšeme ak si vybavíme nejaký klasický futuristický film. Vezmite si Blade Runnera prepojeného s The Minority Report. Húfy mladých ľudí sa chaoticky pretekajú v uliciach, stále v pohybe, stále uponáhľane. To nás ešte len čaká. Kým vyrastajú, čas tu v Číne beží rýchlejšie ako kdekoľvek inde vo svete. Ako si razíte cestu týmito davmi, rýchlo spoznáte jediné zvyšné pravidlo vĺn chodcov v Pekingu: „Ja prvý!“ No dokonca aj pri tom nebezpečnom ruchu si mladí vždy nájdu čas pozrieť do svojich fotoaparátov, svojich laptopov a postmoderných mobilných telefónov – hrôzu naháňajúca armáda vymožeností nezaujato nahrávajúca každú chvíľu, každú tvár a každý čin v tomto konzumerskom pekle. Načo by štát so spravodajským zborom tohto rozsahu ešte potreboval bezpečnostné služby? So svojim hektickým návalom sú ulice najbohatších miest Číny ešte homogénnejšie ako kedy boli. Je tu tiež omnoho viac sloganov – tentokrát sú však formulované agresívnym žargónom reklamných agentúr, určených na priame vrytie sa do vášho čelného laloka, odkiaľ šepcú nesplnené priania. Teda Miluj viac!

Orwellova nočná mora

Čínska ekonomika posledných tridsať rokov rástla. Cestou opadávali prekážky jedna za druhou. Obdobie rastu malo tak prudký náboj, že, ako sa zdá, jedine Spojené štáty sa ešte držia pred rastúcim krakenom – a ani USA to dlhšie neustoja. Za tridsať rokov vyvrátil duch ekonomického rastu všetko, čo mu stálo v ceste, a obratne využil všetky výhody totalitárneho komunizmu. Stranícky šéfovia si zvykli vystupovať ako osvietení diktátori, no dávno sa stali púhymi korporátnymi vedúcimi tej slnko zatieňujúcej korporácie zvanej Čínska ľudová republika.

V takomto prostredí sú práva pracujúcich a environmentálne normy prinajlepšom treťoradými záležitosťami. Masy ľudí a pozostatky prírody sú celkom podriadené rastu, ktorý je možné považovať buď za kult, alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu. Budúcnosť je možno už tu, no je taktiež nevýslovne hrozivá. Hlavne keď vám zvodné zamestnankyne Centra pre mestské plánovanie v Šanghaji, hlavnom meste budúcnosti, ukážu 3D projekciu toho, ako má mesto vyzerať o pár rokov. V tomto vedecko-fantastickom výstrelku sa dajú vidieť všetky možné detaily – len ľudia chýbajú. No prečo byť úzkoprsý? Vládnuca Deus ex machina má jednoznačný Plán: občan budúcnosti je niekto, kto necíti bolesť, niekto, kto bol sociálne vyrobený, aby nemal nielen reflexy, ale ani schopnosť reflexie.

Ako nad tým uvažujem tie zvodné pracovníčky vyvolávajú starostlivo vyberané frázy. Budúcnosť. Súčasnosť. Harmónia. Lepšie mesto. Lepší život. Digitálne mesto. Radosť. Toto je newspeak našej doby, voči ktorému v súčasnosti nejestvujú námietky. Je tak bez odporu prijímaný, že Korporácia bude mať napokon potrebu vytvoriť nejakého dostatočne slabučkého súpera. Ako vidno, 1984 sa opozdilo asi o tri desaťročia, no tak či tak prichádza. Lacná klasická hudba doprevádzajúca túto dych vyrážajúcu prezentáciu nemohla byť vhodnejšia pre to, čo je zrejme orwellovskou nočnou morou čakajúcou hneď za rohom.

Koniec dejín 2.0

Takzvané západné demokracie už viac nie sú v pozícii rozkazovať Číne a dávať jej v niečom lekcie, nieto ešte o ľudských právach. Komunistickej strane sa podarilo vynájsť najlepšiu korporáciu všetkých dôb – seba. Táto ultra-korporácia je v skutočnosti tak mocná, že si vlastne môže dovoliť seba-reflexiu a dokonca určitú miernu seba-kritiku.

No pri každom kroku je táto kritika striktne obmedzená na ekonomické témy. Bol to stranícky makroekonóm Zhao Heng, kto to vyjadril najlepšie, keď povedal: „Iba ak úspešne vyriešime otázky ekonomiky budeme pripravení zvládnuť politické témy.“ To znelo ako predzvesť nadchádzajúceho 18. kongresu Strany. Tam budú musieť vládcovia rozhodnúť, či pritiahnuť uzdu silám súkromného kapitálu, ktoré –prostredníctvom svojej čistej efektívnosti a know-how- začali zasahovať do samotnej, štátom riadenej Korporácie. Inou možnosťou, ktorú majú stranícki šéfovia k dispozícii, je odložiť svoje posledné komunistické tielka a plne sa podriadiť voľnému trhu. Nebude to pre nich ľahké: tak či tak pôjde o obrovské riziko.

Náš diplomatický zdroj, ktorý pracoval v Rusku, Ukrajine, a Demokratickej republike Kongo, sa domnieva, že Strana ešte nie je pripravená sa zriecť kontroly. Znamenalo by to príliš tvrdý úder pre stabilitu. Bezpochyby by to spustilo vlnu sociálnych nepokojov. Už teraz sa štrajky a protesty dejú po celej Číne. Týždeň pred našou návštevou desať tisíc policajtov brutálne potlačilo protest zamestnancov továrne v centrálnej časti krajiny, kde sa skladá najnovší model najslávnejšieho smart phonu sveta. Výsledok? Kvôli „nepriaznivej daňovej politike“ a stále drahšej pracovnej sile sa západná spoločnosť rozhodla presunúť svoju výrobu do Vietnamu a do Thajska. Každé dno má dodatočné dno: vždy je tu niekto chudobnejší a slabší na vykorisťovanie. A tak je strach zo straty západných klientov čiastočným dôvodom prečo početné štrajky a protesty, ktoré sa dejú po celej Číne, nemajú takmer žiadne pokrytie – či tu alebo v zahraničí.

...

[ Zdroj: http://www.odbor.org/china-inc/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára