štvrtok, 25. júla 2013

Čína, a.s. 2/2

BOŠTJAN VIDEMŠEK | Odbor
Strana – Korporácia – má svojich vlastných terakotových bojovníkov: hordy a hordy a hordy lacných pracujúcich prinášajúcich to, čo predstavitelia tak rýchlo označujú príbehom úspechu. Tieto nové terakotove légie sú najvernejšími údernými jednotkami Korporácie na globálnom bojovom poli, ako v ekonomickom, tak v politickom zmysle.

Popri tom, ako som pozorne počúval slová makroekonóma Henga, som začal pomaly rozoznávať ďalšie dôvody mocenskej hry Strany. “Vyzeráme zdravo,” povedal mi, “no máme problémy, ktoré ak nebudeme kontrolovať, sa môžu ukázať ako veľmi škodlivé pre naše zdravie. Už nejakú dobu zažíval náš rast spomalenie. Ekonomické ukazovatele nie sú tak silné ako zvykli. Toho roku sa HDP zvýši asi o 7,6 percent. Aby ekonomika rástla spôsobom, ktorý by zabezpečil nové pracovné miesta, mali by sme rásť o 8 percent. Časy dvojciferného rastu sú za nami. Najväčšie riziko poklesu rastu je sociálna nestabilita a, v dôsledku toho, sociálne nepokoje. To je niečo, čomu sa je treba vyhnúť za každú cenu. Chápete, to je samozrejme niečo, s čím si musí každý, nielen Čína, robiť starosti. Našim cieľom je ponúknuť ďalších desať miliónov nových pracovných miest ročne. Za posledných niekoľko rokov sa tento cieľ ukázal ako nie celkom možný. Ak rast poklesne pod bod 7-mich percent, bude nutné masívne prepúšťania.“

O Zhao Hengovi poviem jedno: je tým, čo si nepotrpí na frázy. Tento druh úprimnosti je v Číne úplne novým fenoménom. No to by nás nemalo zvádzať k neoprávnenému optimizmu. Je to znak všemocnosti Strany, nenapadnuteľnej vlády, ktorú má nad každou stránkou Čínskej spoločnosti. Pre mňa vyzeral dr. Heng ako ideálny hovorca tej brutálnej sily, ktorá si občas môže dovoliť ukázať určité slabiny – pochopiteľne, čisto zo strategických dôvodov.

„Tridsať rokov prudkého ekonomického rastu malo za následok veľa vedľajších škôd,“ pokračoval: „videli sme ostrý nárast rozdielov medzi bohatými a chudobnými. Väčšina spoločného bohatstva je dnes v rukách horných dvadsiatich percent populácie. Pracujúca trieda zarába –a míňa- veľmi málo. Chudobní sa zúfalo snažia si odložiť nejaké peniaze. Boja sa, že sa budú čoskoro nútení postarať o svoje vlastné dôchodky a zdravotnú starostlivosť, nehovoriac o vzdelávaní svojich detí. Bohatí, na druhej strane, tiež veľa nemíňajú. Napokon, väčšina ich potrieb už bola naplnená. Takže populácia Číny rýchlo starne. Čoskoro sa naše problémy s udržateľným dôchodkovým systémom stanú nemenej akútnymi ako sú práve teraz v Európe.“

Dr. Zhang ma ohromil tým, kto sa celú dobu pohybuje medzi základnými zásadami neoliberalizmu a sociálnej demokracie. Zároveň si nechová žiadne ilúzie o súčasnej alebo budúcej životaschopnosti európskeho modelu sociálneho štátu. Napokon, čeliac ich ich prvej vážnej kríze identity naskočila väčšina európskych sociálnych demokracií na loď a začali si dopriavať v neoliberálnej orgii, z ktorej sa nikdy celkom nezotavia.

„Problémy spôsobené pokrokom môže vyriešiť iba pokrok!“

Takže: je strana napokon pripravená otvoriť dvere súkromnému kapitálu – je veľký 18. Kongres pripravený na veľkolepé prekvapenie? Je Čína pripravená oficiálne prijať a.s. ako súčasť svojho nepremožiteľného skutočného mena?

Občas znel pán Heng ako prorok; občas ako Jeffrey Sachs – vodca šokovej doktríny- na začiatku deväťdesiatych rokov. „Samotná škála stimulov, ktoré náš štát dal do našej ekonomiky značne zredukovala možnosti súkromných investorov,“ povedal. „Pre súkromné spoločnosti nie je vždy ľahké získať pôžičky. Na vidieku klesajú ceny majetkov – no v mestách stále rastú! Štát predáva svoju pôdu; niekde je nútený predávať za polovičnú cenu. Zároveň predaj štátom vlastnenej pôdy často prináša polovicu z celkového lokálneho rozpočtu. Celkovo vzaté, predaje pôdy sa ukázal pre štát ako skôr lukratívny. Týmto spôsobom sa posilnila úloha štátu a oslabila sila trhov. Náš export má tiež svoje ťažkosti. Ekonomický konzervativizmus je na vzostupe. Pre súčasný ekonomický model Číny niet reálnej šance na prežitie. Viedlo by to iba k nárastu cien, ako aj sociálnym nepokojom a nekontrolovanému znečisteniu. Kľúčom je nevyhnutná reforma, no táto reforma istotne rozčúli mnohých. Pokrok vždy prináša svoj vlastný súbor problémov – ten druh problémov, ktoré sa dajú vyriešiť len ďalším pokrokom! Hneď ako bola zavedená ekonomická reforma, určite bude nasledovať politická reforma. Nad to všetko musíme zvýšiť našu vnútornú spotrebu a zabezpečiť, aby sme dokázali prežiť svojpomocne.“

...

Na plošine nad Bin Xian, malým mestom v strednej Číne, nasadili miestne úrady ovocné sady a doviedli cez asi 7000 roľníkov z okolitých dedín. To všetko sa udialo v rámci ´projektu rekonštrukcie vidieka´, ktorý je súčasťou projektu oficiálne zvaného ´boj s chudobou´. V podrobných detailoch nám to bolo vysvetlené v ponurej zasadačke trojicou straníckych predstaviteľov. Keďže rapídna urbanizácia Číny prešla dlhou cestou zbedačenia vidieka, kde stále žijú dve tretiny obyvateľstva, opýtal som sa predstaviteľov ako silno bola odchodom do veľkých miest zasiahnutá miestna komunita. Trojica si vymenila tiché pohľady. Potom ich vedúci akoby vybrechol číslo: „5600!“ Po dodatočných otázkach som sa dozvedel, že to bol počet ľudí, ktorí sa odsťahovali za posledné roky do susedných dedín.

Potom nás vzali na výlet do jednej z dedín, zjavne centra miestneho boja proti chudobe. Zaskočila ma architektúra, ktorá podivne pripomínala juhoamerický koloniálny štýl – iba s trochu viac mrežami na oknách. Ďalšou vecou, čo som spozoroval, bolo, že, z istého dôvodu, tu bola vynaložená značná snaha na to, aby nové domy vyzerali ešte staršie ako tie staré, ktoré nahradili. To mi pripomenulo známe slová černohorského generála Slobodana Praljaka počas zničenia Dubrovnika v 1991: „Prestaviame Dubrovnik – urobíme ho ešte krajším a starším, ako bol!“

Dedina –zábavný park v štýle The Truman Show- bola prakticky opustená. Taktiež neďaleké polia a ovocné sady s nezvyčajne ružovými jablkami. Bolo nám dovolené vstúpiť len do jednej z ´miestnych jednotiek´. Chodba bola zdobená plastovou bustou Maa, nejakými umelými kvetmi, a umelým stereom a fotografiou (v plastovom ráme) nezvyčajne šťastne vyzerajúcej mladej dvojice. Veľmi som pochyboval o tom, že tá spáľňa, kde vlhkosť spôsobila odlúpnutie väčšiny omietky, zažila mnoho scén manželského blaha. Posteľ bola dvojitá, no bola vytvorená vo vojenskom štýle, a bola tak málo používaná, že si niekoľko pavúkov natiahlo pavučiny rovno cez obliečky. No v tomto dome duchov nám silne odporúčali odfotografovať si totalitárne zátišie tvorené hromadou úhľadne naskladaných ružových jabĺk a niekoľkých stebiel kukurice.

„Kde sú obyvatelia tohto domu?“ opýtal som sa sprievodcu zájazdu prideleného stranou: „Žeby pracovali na poliach?“

„Sú doma,“
vyhŕkol: „Odpočívajú.“

No pokiaľ oko dovidelo, nebolo tu žiadnych ľudí. Táto časť návštevy čínskeho vidieka ma prekvapila najviac. Tá prázdnota. To hlasité ticho. To, čo plánovači obrích projektov v pekingských kanceláriách nazývajú vedľajšie škody. Potom im európski byrokrati, vždy sa tak zaujímajúci o ľudské práva, venujú ironický pohľad, napíšu svoje správy, a na všetko sa zabudne.

Zábava musí pokračovať.

No obraz odľudštenia neustúpil dokonca ani po tom, ako sme sa vrátili nazad do temného údolia. Mesto Bin Xian, so súčasnou populáciou 350 000, sa zámerne rozširuje. V najvyhľadávanejších veľkomestách už niet miesta pre novo prichodzích z vidieka. Zároveň sa priemysel v mestách ako Šanghaj a Peking stal priveľmi drahý, takže ho vládne orgány rýchlo premiestňujú na vidiek.

Táto vnútorná ekonomická segregácia je príčinou určitého, skôr bizarného vývoja. Zatiaľ čo okraj Bin Xian zažil vzostup gigantického, najmenej päť kilometrov dlhého parku preplneného lacnými monumentami, chudobná štvrť je plná veľmi mladých prostitútok a obchodov s dovážanými liehovinami. Vo večerných hodinách pred futuristický hotel, kde sme boli ubytovaní, neustále prichádzajú neslýchane drahé autá obývané podnikateľskými kariéristami. Väčšina z nich bola sprevádzaná určitým typom ´spoločnosti´. Ponúkané izby tu svojim zazobaným hosťom ponúkali pôsobivý výber najlepších sexuálnych hračiek. Všetci členovia našej malej expedície sa čudovali, čo presne sa nám strana snažila zdeliť tým, že nás sem dali na noc. Miluj viac?

Aby sme uzavreli tento priamy let úžasne teatrálnou výrobou, zvanou náš sprievodný zájazd po Číne, vzali nás naši opatrovatelia pozrieť si veľkú, moderne vyzerajúcu budovu, ktorá slúžila ako sirotinec a zároveň sanatórium pre starších. Dokonca i toto miesto bolo takmer opustené. Zopár starých mužov, ktorých tváre boli tak hnedé akoby sa práve vrátili z týždňovej makačky na poli, hralo karty s celkom novým balíčkom a blýskalo na nás očami akoby sme boli delegáciou sporo odetých mladých žien, ktoré tu prišli, aby ich vyniesli rovno do raja. Ako je typické pre dom duchov v meste duchov, iné izby obývalo len ticho.

...

Dlho a pevne som civel na tisíce terakotových bojovníkov vykopaných asi pred štyridsiatimi rokmi v okolí Xianu. Toto starodávne hlavné mesto regiónu je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich miest Číny, morbídne sivou a nevýslovne znečistenou mravčou farmou, kde pučia tisíce identických a identicky bezduchých veží ako huby po daždi. Dokonca i tu v provinciách je budúcnosť už dnes.

Zarazilo ma, že Strana – Korporácia – má svojich vlastných terakotových bojovníkov: hordy a hordy a hordy lacných pracujúcich prinášajúcich to, čo predstavitelia tak rýchlo označujú príbehom úspechu. Tieto nové terakotove légie sú najvernejšími údernými jednotkami Korporácie na globálnom bojovom poli, ako v ekonomickom, tak v politickom zmysle. Pridajte značku nového super-doručovateľa alebo desiatich, ktorí by zvýšili bezpečnosť a budúcnosť máte hneď tu.

[ Zdroj: http://www.odbor.org/china-inc/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára