utorok, 23. júla 2013

Je pre ľudí prirodzené bojovať? Nová štúdia kmeňových spoločenstiev zistila, že vojna je cudzím pojmom

STEVE CONNOR | The Independent

Podľa novej štúdie sa ľudstvo umeniu vedenia vojny naučilo omnoho neskôr, než sa predpokladalo

Je pre ľudí prirodzené bojovať? Je organizované násilie medzi súperiacimi politickými skupinami nevyhnutným dôsledkom ľudského stavu? Niektorí vedci sa domnievajú, že odpoveď je áno, no nový výskum napovedá, že nie.

Štúdia kmeňových spoločenstiev, ktoré sa živili lovom a zberom, zistila, že vojna je cudzím pojmom a nie, ako sa domnievali niektorí akademici, prirodzenou črtou takzvaných „primitívnych ľudí“.

Zistenia znova otvorili ostrý akademický spor o tom, či je vojna relatívne nedávnym fenoménom vynájdeným „civilizovanými“ spoločnosťami za posledných niekoľko tisíc rokov, alebo omnoho staršou súčasťou ľudskej prirodzenosti. Inými slovami, je vojna pradávnym a chronickým stavom, ktorý napomohol vytvarovať ľudstvo po mnoho stoviek tisíc rokov?

Predstava, že vojna je dôsledkom evolučne odvekej predispozície, ktorú mohli ľudia zdediť vo svojom genetickom materiáli spred 7 miliónov rokov, kedy sme ešte zdieľali spoločného predchodcu so šimpanzami – ktorí medzi sebou taktiež vedú vojny.

No dvaja antropológovia sa domnievajú, že ide o mýtus a teraz prišli s dôkazom, aby to dokázali. Douglas Fry a Patrik Söderberg z univerzity Abo Akademi vo Vase, Fínsko, študovali 148 násilných smrtiacich prípadov zaznamenaných antropológmi pracujúcimi s 21 mobilnými skupinami spoločenstiev lovcov-zberačov, ktoré niektorí vedci považujú za vzor pre štúdium toho, ako žili ľudia po viac ako 99,9 percenta ľudských dejín, pred vynájdením poľnohospodárstva pred asi 10 000 rokmi.

Zistili, že iba drobná menšina násilných úmrtí sa blíži definícii nepriateľského činu. Väčšina násilia bola spáchaná jedným jednotlivcom proti druhému a zvyčajne zahŕňala osobnú závisť týkajúcu sa žien alebo krádeže.

Výskum zistil, že okolo 85 percent úmrtí sa týkalo vrážd a obetí patriacich k rovnakej sociálnej skupine, a asi dve tretiny všetkých násilných úmrtí možno pripísať rodinným hádkam, sporom o manželky, náhode alebo „zákonným“ popravám.

„Keď sme sa pozreli na všetky násilné udalosti, asi 55 percent z nich sa týkalo vraždy jednej osoby druhou. To nie je vojna. Keď sme sa pozreli na skupinové konflikty, typickou schémou boli spory medzi rodinami a vražedné odplaty, čo tiež nie sú vojny,“ hovorí Dr. Fry.

„Bolo lákavé použiť tieto mobilné zberačské spoločenstvá ako hrubé analógie minulosti a položiť si otázku aká stará je vojna a či je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Naša štúdia ukazuje, že vojna zrejme nie je veľmi bežná,“ povedal.

Len malá menšina prípadov zahŕňala organizovanejšie zabíjanie medzi súperiacimi skupinami ľudí, ktoré by mohlo spadať do definície správania podobného vojne. Z väčšiny zapojenej do výskumu bola len jedna z týchto 21 skupín – austrálski ľudia Tiwi, obzvlášť náchylná k násilným prípadom, povedal doktor Fry.

Skôr ako odhalenia všadeprítomnosti vojny, našli títo dvaja výskumníci málo dôkazov o tom, že by spoločenstvá lovcov a zberačov boli v konštantnom stave násilného konfliktu so súperiacimi skupinami. Skrátka, zistili, že niektorí z najväčšmi „primitívnych“ ľudí na Zemi boli vlastne celkom mierumilovní v porovnaní s modernými, rozvinutými krajinami.

„Tieto zistenia znamenajú, že vojna nebola pred príchodom poľnohospodárstva veľmi bežná, keď väčšina, ak nie všetci, ľudí žila ako nomádski zberači,“ povedal časopisu Science Kirk Endicott, antropológ z Dartmouth College, keď štúdia vyšla.

Zistenia taktiež spochybňujú závery uznávaných akademikov, ako Stephena Pinkera z Harvardu a Jareda Diamonda z Kalifornskej univerzity, ktorí obaja nedávno vydali najpredávanejšie knihy o téme vojnovej agresie a kmeňových spoločenstvách.

V Diamondovej „Svet do včera“, je, napríklad, vojna definovaná ako vracajúce sa násilie medzi skupinami patriacimi do súperiacich politických jednotiek, ktoré je týmito jednotkami trestané. Za týchto podmienok by mnoho kmeňových spoločenstiev, ponechaných ich vlastným plánom, bolo v stave chronickej vojny, hovorí Diamond.

Uvádza príklad Daniov žijúcich v Baliemskom údolí výšin Novej Guinei, ktorí sa v roku 1961 zapojili do série násilných konfliktov vedúcich k mnohým úmrtiam. I keď sú Daniovia poľnohospodári, Diamond ich používa ako príklady toho, ako mohli navzájom interagovať prvé ľudské spoločnosti.

Zatiaľ čo Pinker vo svojej knihe „Lepší anjeli pre našu budúcnosť“ tvrdí, že ľudia sú od prirodzenosti násilní a stali sa nimi menej len za posledné roky kvôli kultúrnemu vplyvu, ktorým si udržiavali tieto agresívne vlastnosti na uzde.

Ako Pinker, tak Diamond boli niektorými antropológmi kritizovaní za zjednodušovanie a zveličovanie výskumu, ktorí použili na podporu svojich záverov. Čo je horšie, niektorí tvrdia, že použili zdiskreditovanú prácu antropológov ako Napoleon Chagnon, ktorý konštatoval, že Janomamovia Amazónie sú v stave chronickej vojny jedného s druhým.

„Chagnonova práca je neustále používaná autormi ako Jared Diamond a Stephen Pinker, ktorí chcú zobrazovať kmeňových ľudí ako ´brutálnych divochov´, omnoho násilnejších ako sme ´my´. No žiaden z nich nepripúšťa, že ústredné zistenia o násilí Janomamov bolo dávno zdiskreditované,“ vraví Stephen Corry, riaditeľ Survival International.

„Tento posledný výskum je poslendým klincom do rakvy Pinkerovej téze o ´brutálnych divochoch´. Pinker vybral vysoko pochybné údaje a vylúčil všetko, čo je v protiklade s jeho tvrdením,“ vraví pán Corry.

„Aj keď on a jeho zástancovia, ako Jared Diamond, prezentujú tých z nás, ktorí ich spochybňujú ako ´anti-vedeckých´, v skutočnosti je ich práca len sociálnym a politickým tvrdením v pseudo-vedeckom obale,“ hovorí.

Medzitým sa Dr. Diamond vyjadril, že mnoho vedcov súhlasí s jeho závermi, že kmeňové spoločnosti sú v priemere omnoho násilnejšie ako štátne spoločnosti.

„Tento záver môže najprv vyzerať prekvapivo, no kmeňové vojny majú tendenciu k chronickosti, zatiaľ čo štáty s najväčším počtom obetí spojených s vojnou v 20. storočí – Rusko, Nemecko a Poľsko – boli prevažne v mieri a iba občas vo vojne,“ povedal Dr. Diamond.

„Corryho zanietené a chybami zaťažené odsúdenie mojej knihy je jasne motivované niečím iným ako faktami. Je to Corryho romantizovaný pohľad na tradičné spoločenstvá, ktorý je skutočne nebezpečný,“ povedal.

[ Zdroj: http://www.independent.co.uk/news/science/is-it-natural-for-humans-to-make-war-new-study-of-tribal-societies-reveals-conflict-is-an-alien-concept-8718069.html ]

4 komentáre:

  1. Ekonomická nerovnosť, to je základ moci farizejov. A všetci farizeji sľubujú, že proti nej bojujú. A ekonomická nerovnosť stále rastie a rastie. Rastie preto, lebo svet sa centralizuje. Čím viac sa bude centralizovať, tým vyššia bude nerovnosť. nerovnosť sociálna, nerovnosť regionálna ....

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Práve čítam Bondyho, nejakú úvahu o postsvete s divochmi. Je to upokojujúce, znepokojenie nad násilím asi pochádza z antropocentrizmu a nedostatku zdrojov.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Laurence Sterne v Tristramovi má jednu pasáž, kde píše, svojim štýlom, že jeho nasledujúcu pasáž si čitateľ musí prečítať, lebo ten text bude mať iste rozhodujúci vplyv na rozdelenie moci a majetku a pokračuje ďalej podľa svojho zvyku líčením nejakého nezmyslu. Tento 1 riadok textu je určite odkazom na Marxa.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie celkom rozumiem, čo ste chceli povedať, ale to asi preto, že anonymovi na tom, čo píše, vlastne ani nezáleží. Ide o to vyjadriť sa za každú cenu?
      P. Takac

      Odstrániť