streda, 3. júla 2013

Katari a Saudi rozdeľujú a panujú

SEAN FENLEY | Asia Times
Ľudia Blízkeho východu ostanú po Arabskej jari utláčaní. No s voľným a ničím nerušeným tokom ropných zdrojov nevidím vôbec žiadnu vážnu reakciu Londýna, Washingtonu a Bruselu.

Čítať Al-Jazeeru je niečo, čo robím nerád a snažím sa tak robiť čo najmenej. Popritom však aspoň občas sem-tam čítam nejaké ich články. Ako som už písal predtým, jeden z najlepších svetových žurnalistov, Pepe Escobar, opísal Katar –vlastníkov a prevádzkovateľov Al-Jazeery a absolutistickej wahhabistickej monarchie- ako „druh otrockej spoločnosti, ovládanej veľmi úzkou elitou, s podielom západných obchodných záujmov. A oni (Katar) si myslia, že ich model môže byť aplikovaný na zvyšok arabského sveta.“

Tak prečo, preboha, propagandistický podnik totálne v rukách totalitárnej diktatúry (k čomu sa myslím wahhabistická absolutistická monarchia v podstate približuje) propaguje práva žien, imigrantov a tých, čo nemajú domov? Predpokladám, že tí, ktorí propagujú tieto kauzy na stránkach Al-Jazeery buď nemajú žiadnu morálku/etiku, alebo musia byť skutočne celkom ignorantskí k skutočnému charakteru tejto vlády a podmienkam, v ktorých mnohí žijú v tomto absolutisticko-monarchistickom mrňavom mikro-národe. Stačí si prečítať prehľad organizácie Freedom House o Katare, aby sme dostali nejaké základy/základné fakty o tomto skutočne tvrdom štáte – ktorý len minulý rok doživotne uväznil básnika za napísanie básne v prospech Arabskej jari, ktorá bola podľa katarského diktátora/emira považovaná za urážlivú. Freedom House je nástrojom americkej zahraničnej politiky, a je tak podľa môjho názoru vhodnejší v prípade spojeneckých krajín USA ako štáty typu Venezuela či Irán (kde im chýba dôveryhodnosť, objektivita či nepopierateľná pravdovravnosť). Ak by sa Al-Arabiya, sadsko-arabský ekvivalent Al-Jazeery pokúšal propagovať nejakú z týchto tém, bol by srdečne a hlasito vysmiaty tak, až by s tým musel prestať. Jednoducho by nebol braný vážne. A podobne by nemal brať nikto vážne ani propagáciu týchto ideálov katarskou Al-Jazeerou. Nie je to zrejme nič iné než nešikovná snaha dať na seba určitý osvietený lesklý nános –alebo dvojitú masku- odlišnosti.

Al-Jazeera je propagandistickou rukou totalitárnej diktatúry a nik by na to nemal zabúdať. Al-Jazeera bola vedúcou silou v snahe ukončiť arabský nacionalizmus na Blízkom východe. Môžeme mať rôzne pochybnosti o reálne jestvujúcich národných vládach, no historicky hlavnú arabskú národnú stranu (strana Ba´ath) založil kresťan, sunnitský moslim a alavit.

Ako Katar, tak Saudská Arábia hrajú pre Západ rolu propagátorov a podnecovateľov blízkovýchodného rozdeľuj a panuj sponzorovaním skupín a hnutí –niekedy ozbrojených skupín opisovaných ako rebeli, jednotky smrti, alebo dokonca celkovo teroristi– po celom Blízkom východe, ktoré presadzujú islamizmus. Saudi a Katari samozrejme schvaľujú aj jeho vetvy.

Mimi al-Laham, Sýrčan žijúci v zahraničí a sunnitský moslim, opísal wahhabizmus ako kult. Väčšina sýrskej armády, ktorá bojuje s týmito salafijskými bojovníkmi, ktorí si zaumienili cestu do Sýrie (v skutočnosti financovanými Katarom a Saudskou Arábiou, plus dostali prijatie a prístrešok od Turecka na výlet do Sýrskej arabskej republiky) pozostáva zo sunnitských moslimov, a nie alavitov, drúzov, kresťanov či akejkoľvek inej sýrskej menšiny. Tieto sýrske menšiny sú často vyčlenené, napriek tomu –obzvlášť alaviti-, že sú pro-režimoví a tým pádom odsúdení k strašnej, husiu kožu vyvolávajúcej smrti.

Áno, tieto Západom zastávané (a mimoriadne ospevované) elementy „bojovníkov za slobodu“ zabijú každého, o kom si budú myslieť, že nie je dosť vrúcnym/horlivým druhom. Sloboda odená v krátkozrakej teokratickej zvieracej kazajke je vlastne slobodou FSA (Slobodná sýrska armáda). Extrémne náboženstvo je však podľa môjho názoru vždy zlé. Žiť a nechať žiť druhých je čisto vecou zdravého rozumu –ako aj nezabíjať tých, ktorí sa nezhodujú s mojou náboženskou praxou- či zvykov a všadeprítomných hodnôt považovaných za sväté. Podpora salafizmu a wahhabizmu zrejme dotieravcom z NATO/USA/Anglicka na Blízkom východe nespôsobuje veľké pálenie záhy/pokazený žalúdok. A niet pochýb, že sa v Bruseli generálny tajomník NATO, Anders Fogh Rasmussen, smeje.

Nielen v Sýrii ukazuje Katar svoju príšernú/pochybnú ruku. Tento týždeň dali „biedne“ 3 miliardy dolárov Egyptu vedenému Moslimským bratstvom, kde sme boli len nedávno svedkami bojov medzi Koptami a moslimami v uliciach Káhiry. 6. apríla boli zabití štyria Kopti a prinajmenšom jeden ďalší kresťan, ktorý sa zúčastnil ich pohrebu. Než si to uvedomíme, je celkom možné, že sa budeme pozerať na Moslimský emirát afrického severozápadu. Skandovania „Faraón!“ tých nesmierne sklamaných prezidentom Muhammadom Mursím v egyptských uliciach, môžu už teraz byť určitou predtuchou.

Toto skandovanie anticipuje vznik odlišného, no stále dobrého nového titulu pre Mursího – aj keď len autokratického (emira). A v Mursího moslimskom Egyptskom emiráte sa možno ešte predvídavejšie –zatiaľ čo boli všetci Kopti vyhubení, vyhnaní, a inak zakázaní, vypovedaní, pošpinení a ubití- jasne ukáže ruka Kataru a temný ropný kohútik zlovestného a častého spolu-obchodníka – Saudskej Arábie (Katar je viac mocnosťou zemného plynu).

V Londýne, Washingtone a v Bruseli by sa na seba nemali dívať inak, než sa hanbiť za to, že anticipovali takýto scenár, čím skorumpovali, ponížili a k tomu znevážili a odložili údajne hlboko opatrované západné hodnoty.

Ľudia Blízkeho východu ostanú po Arabskej jari utláčaní. No s voľným a ničím nerušeným tokom ropných zdrojov nevidím vôbec žiadnu vážnu reakciu Londýna, Washingtonu a Bruselu. Nebude hanby pre hlbokú žatvu trpkého ovocia prostredníctvom spojenectva/prepojenosti s takýmito spiatočníckymi, nekoncepčnými, a vo všeobecnosti trhovými autoritárskymi absolutisticko-monarchistickými štátmi. A ak nejaká z týchto hybných síl naozaj vôbec niečo spozoruje, hanba sa nepochybne okamžite zmení na hmatateľnú formu ich oslavy!

Smutné je, že si nemyslím, že to je niečo, čo by nás malo prekvapiť. Skôr je to štandardne zavedený postup pre túto chorú, úplatnú, a naviac faustovskú značku medzinárodného elitárskeho “ľudstva“. Aké hodnoty považuje táto elita za posvätné, okrem asi luciferstva, je záhadou pre nás („malých ľudí“) všetkých, na ktorú si musíme počkať.

Zhrnuté, arabské národy Saudskej Arábie a Kataru robia svojim ľuďom prakticky to, čo by Američania, Angličania a iní výberové mocnosti robili sami. Robili by to, jednoznačne, ak by sa to nerobilo Arabom a prostredníctvom nich ich vlastným ľuďom, cez tieto autoritárske, jedovaté, a kvôli piatej kolóne zaostalé wahhabistické štáty.


[ Zdroj: http://www.atimes.com/atimes/Middle_East/MID-02-170413.html ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára