streda, 31. júla 2013

Nevypovedané dejiny Spojených štátov Olivera Stonea

Democracy Now!
Trojnásobný držiteľ Ceny akadémie, Oliver Stone, vytvoril v spolupráci s historikom Petrom Kuznickom desaťdielnu sériu Nevypovedané dejiny Spojených štátov. Na základe archívnych nálezov a nedávno odtajnených dokumentov, filmár kriticky preskúmava americké dejiny od pádu atómovej bomby, cez pád komunizmu, až po dnešnú Obamovu administratívu. O svojom vzrušujúcom pohľade na históriu, na ktorom pracovali 4 a pol roka, hovoril v relácii Democracy Now!, spolu so spoluautorom projektu. Ponúkame stručný výťah z ich rozhovoru.

Všeobecne sa nespochybňuje potreba zhodenia atómových bômb, ktorá býva zvyčajne odôvodňovaná fanatizmom Japoncov. Podľa profesora Kuznicka boli Japonci v tej dobe už porazení, čo dokladá aj telegram z 18. júla od japonského cisára, spomínaný prezidentom Trumanom, v ktorom žiadajú prímerie. To, čo dalo konečný impulz na ukončenie vojny nebolo americké bombardovanie viac ako stovky miest, ale invázia Rusov. 9 augusta Stalin bleskovo presunul obrovskú armádu z východnej nemeckej hranice a v priebehu pár dní premohol kwantungskú armádu v Mandžusku. Zvyčajná predstava o zhodení atómových bômb kvôli záchrane mladých amerických životov pripravených zomrieť pri invázii Japonska je tak komplikovanejšia, zaujímavejšia a znepokojujúcejšia. Druhá svetová vojna bola najkrvavejšou vojnou v dejinách ľudstva, kde padlo 60 až 65 miliónov ľudí, vrátane 27 miliónov Sovietov, asi 10 až 20 miliónov Číňanov, šesť miliónov Židov, viac ako šesť miliónov Nemcov, tri milióny nežidovských Poliakov, dva a pol milióna Japoncov, a jeden a pol milióna Juhoslovanov. Rakúsko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Rumunsko a Spojené štáty stratili jednotlivo niečo medzi štvrť a pol milióna ľudí. Predstavu o „Dobrej vojne“ tak dopĺňa najväčšie krviprelievanie v svetových dejinách.

V školách sa napríklad neučí ani o imperiálnych záujmoch a ambíciách Anglicka. Churchill v období svetovej vojny bojuje za zachovanie kolónií a dodávok ropy po Blízkom Východe, v Grécku, severnej Afrike, Sueze, Indii, Singapure. Dva roky nezačínajú boje na druhom fronte, ktoré boli v ´42 sľúbené Stalinovi. Stalin medzitým vytláča Nemcov nazad a vyhráva vojnu, zatiaľ čo si Američania a Angličania zobkajú na periférii. Keď sa Angličania dostanú v 1944 do Atén a oslobodia ich, skončia v pouličných bojoch v bojovníkmi komunistického odboja, ktorí veľmi statočne bojovali v nacistami. Väčšina Američanov si myslí, že USA vyhrali vojnu, no skutočnosťou je, že Američania a Angličania dokopy bojovali s 10-timi nemeckými divíziami, kým Rusi samotní s 200 nemeckými divíziami. Preto Churchill povedal, že to boli Rusi, kto nacistom vytrhol črevá.

Na priebehu vojny v USA je pozoruhodný príbeh tretej kandidatúry Franklina Delana Roosevelta, ktorý si za svojho spolubojovníka zvolil kontroverzného ministra poľnohospodárstva, Henryho Wallacea. Wallace dohliadal na návrat k poľnohospodárskej prosperite počas Veľkej krízy. Tieto politiky boli srdcom New Dealu. Mestskej chudobe poskytol Wallace potravinové lístky a školské obedy a vytvoril programy pre plánované užívanie a ochranu pôdy. Počas obdobia New Dealu si vydobil renomé otvoreného anti-fašistu a vystupoval silne proti vytváraniu falošných rasových teórií, pričom kritizoval Hitlerovu politiku v Nemecku. V dokumente sa spomínajú Wallaceove slová o černochovi Georgeovi Carverovi, ktorý sa narodil do otroctva, no neskôr sa stal chemikom špecializujúcim sa na botaniku, ktorý mu predstavil výhody hnojenia rastlín neskôr využitých pri pestovaní kukurice. Wallace dodáva, že „lepšie schopnosti nie sú výlučným vlastníctvom žiadnej rasy či triedy, ale objavia sa u každého človeka, ktorému sú dané správne príležitosti.“ No šéfovia Demokratickej strany sa báli Wallaceových názorov a neverili jeho oddanosti zásadám pred politikou. Zdalo sa, že sa Wallaceova nominácia rozplynie, keď Roosevelt napísal delegátom strany nahnevaný a frustrovaný list: „[Demokratická] strana zlyhala, keď sa dostala pod kontrolu tých, ktorí rozmýšľajú v medziach dolárov, namiesto ľudských hodnôt... Kým sa Demokratická strana nezbaví strmeňov, ktoré im nasadili sily konzervativizmu, reakcionárstva a umiernenosti, nebude schopná pokračovať vo svojom pochode k víťazstvu.“ Situáciu zachránila Rooseveltova žena, Eleanor Rooseveltová, ktorá prehovorila k nespokojným delegátom, že čelia neobvyklej a závažnej situácii, čo zlomilo straníckych šéfov. Wallace sa však práve kvôli zásahu a úplatkom týchto šéfov napokon nestal viceprezidentom a po Rooseveltovej smrti sa lídrom sveta stáva neznámy pešiak strany, Harry Truman, ktorý, podobne ako George Bush, všetko pokazil. Wallace neskôr kandidoval za prezidenta za tretiu stranu, no bol vtej dobe opakovane pošpiňovaný ako komunista. Dnes zabudnutý Wallace vyhlasoval, že 20. storočie musí byť storočím obyčajného človeka a volal po svetovej ľudovej revolúcii idúcej v tradícii Americkej revolúcie, Francúzskej revolúcie, Latinoamerickej revolúcie a Ruskej revolúcie. Taktiež sa vyjadril, že musíme zničiť monopoly a kartely a ukončiť kolonializmus, imperializmus a zvýšiť životné štandardy ľudí po celom svete. A USA mali na tejto premene sveta podľa neho spolupracovať so Sovietmi. Bol za to nenávidený straníckymi šéfmi a ľuďmi z Wall Street. Wallace tvrdil, že americkí fašisti sú tí, ktorí si myslia, že na prvom mieste je Wall Street a až potom krajina. Nenávideli ho ľudia idúci proti pracujúcim, tí, čo vystupovali proti občianskym právam, či proti právam žien. Bol príkladom všetkého dobrého za čo sa zasadzovala Demokratická strana.

Ďalšou časťou Nevypovedaných dejín histórie USAJednotky smrti za demokraciu o vzťahu prezidenta Reagana k Strednej Amerike. Reagan hovoril, že Sovietsky zväz má pred Spojenými štátmi náskok v každom ohľade čo sa týka vojenskej výbavy. No nebolo to tak, po celé obdobie studenej vojny mali navrch USA. Stredná Amerika sa pre Reagana stala komunistickou baštou. Obával sa nebezpečenstva zo strany Sandinistov v Nikaraguy, obával sa slabín Texasu a Arizony; robil si starosti o Guatemalu, i z toho, že bude Honduras červený a tiež Salvador. Tak v týchto krajinách začal špinavé vojny. Pravicové strany dostali od Reagana pokyn a pozabíjali mnohých, z ktorých bola Guatemala najkrvavejšia a vojna Contras v Nikaraguy bola taktiež špinavou vojnou. Z Reaganovej éry vzišli i ekonomické politiky Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktoré v 1990-tych rokoch zdecimovali Južnú Ameriku. No ľudia sa voči nim postavili a zrodili tak prvých demokraticky zvolených lídrov 21. storočia.

Obamova politika rozšírila národnú bezpečnosť na globálnu bezpečnosť, v ktorej, tak ako u Romneyho, ide o americkú moc. Obama dokonca rozširuje Bushovu verziu bezpečnosti, takže nielen sleduje, ale i zabíja ľudí bez súdneho prešetrenia. USA tak fungujú ako sudca, porota a popravca v jednom. Naviac bola beztrestne napadnutá suverenita Pakistanu, Jemenu a ďalších, a tieto zásahy vytvárajú nenávisť a túžbu po pomste po celom svete. V Jemene, napríklad, bolo 300 členov al-Kájdy, no po útokoch bezpilotných lietadiel – dronov – sa ich počet zvýšil na 700-800. USA má po svete 800 základní a tieto zbrane sa možno, tak ako všetky predchádzajúce, skopírujú u nepriateľa, takže jestvuje veľký priestor pre zraniteľnosť.


[ Zdroj: http://www.democracynow.org/2012/11/16/oliver_stone_on_the_untold_us ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára