pondelok, 22. júla 2013

Varovanie: Južná Afrika je nahnevaná a frustrovaná krajina na pokraji

DANNY SCHECHTER | ZNET
Zmysel pre tradičnú solidaritu, triednu súdržnosť a komunitu je pod tlakom do očí bijúceho darwinizmu, pri ktorom dokonca i tí chudobní prijali tú základnú kapitalistickú hodnotu: „pozerajte po tých hore“, zatiaľ čo verejné služby –ktoré nazývajú „roznos“ sľubov- ochabujú a zlyhávajú.

Durban, Južná Afrika: Toto nie je najlepšie obdobie pre Južnú Afriku. Tlač je plná čerstvých obvinení z korupcie, takže je zrejmé, že všade panujú obavy a zhnusenie, a nepokojná situácia sa šíri dokonca aj keď sa krajina pripravuje na hosťovanie ekonomického summitu krajín BRICS, ktorého je súčasťou – Brazília, Rusko, India a Čína, ktorá čelí nárastu nezamestnanosti a ekonomicko/politickému nepokoju.

Žena Nelsona Mandelu, Graca Machel, vynikajúca líderka Mozambiku, ktorá si vzala muža, ktorého tu každý nazýva klanovým menom Madiba, hovorí otvorene, aj keď toho jej manžel Nelson Mandela už kvôli veku a slabosti nie je schopný.

Nazýva Južnú Afriku „krajinou hnevu... na pokraji ´čohosi veľmi nebezpečného´.“ Rečnila na spomienke za mozambického taxikára, ktorého zavraždenie políciou bolo zachytené kamerou mobilného telefónu a rozšírilo sa. Navzdory videu polícia popiera, že by konala brutálne, čo väčšmi pobúrilo krajinu, ktorá podľa všetkého produkuje politikov považovaných za drancovateľov jej zdrojov.

Machel nehovorila len tak do vetra, keď povedala, že Južná Afrika je spoločnosť „púšťajúca a dýchajúca bolesť“ a varovala pred „vážnejšími problémami minulosti, ktorým sa nevenovalo dostatočne.“

Tie „vážnejšie problémy“ evokovali kompromis vyjednanej dohody, ktorá prostredníctvom volieb začiatkom 90-tych rokov pre ANC [Africký národný kongres; socialistická strana JAR brániaca záujmy černošského obyvateľstva, ktorej prvým post-apartheidným prezidentom bol Nelson Mandela] vydobila politickú moc, no ekonomická moc sa uchovala v rukách prevažne belošskej elity dominujúcej veľkému biznisu „banícko-energetického komplexu“. Ekonóm Sampie Terrablanche, vo svojej knihe „Stratení v transformácii“, rozpráva príbeh zavedenia neoliberalizmu, ktorý si vylobovali nadnárodné spoločnosti, medzinárodné finančné inštitúcie a zahraničné vlády ako Spojené štáty a Veľká Británia.

Kritických hlasov je mnoho. Kedysi blízka priateľka Steva Bika, Mamphela Ramphele, lekárka, z ktorej sa stala bankárka, expertka na chudobu a podnikateľka, založila novú politickú stranu Agagng (sesothsky „stavať“), ktorá by sa postavila ANC. Zatiaľ čo jej základni chýba dostatočný základ v černošskej komunite, jej analýzy majú ohlas u mnohých.

Jej tvrdenie zamerané na „nové vzplanutie Juhoafrického sna“ opisuje takto: „Krajina našich snov nanešťastie vybledla... Pre mnohých žijúcich v chudobe a núdzi sa sen vytratil.“

Všetkým v pamäti ostalo nadšenie a bojovnosť jej tázania, „Spomínate si na trpezlivosť a nemú dôstojnosť, keď sme čakali v dlhých radoch, aby sme ako občania slobodnej Južnej Afriky vhodili naše úplne prvé hlasy? Pamätáte si, ako ste sa zadúšali emóciami a mali zimomriavky, keď ste spravili svoj celkom prvý krížik na hlasovacom lístku? Pamätáte si na slzy šťastia a úľavu, keď sme sledovali ocenenie nášho prvého prezidenta, Rolihlahla Mandelu, leteckou prehliadkou vzdušných síl, ktorá mala mať svojho prvého demokraticky zvoleného vrchného veliteľa? .... .

Pamätáte si na sen, ktorý sme mali, aby sme vybudovali úžasnú spoločnosť – prosperujúcu konštitučnú demokraciu, jednotnú vo svojej rozdielnosti?“

Rozohnila sa nad korupciou, no média dali jej novej iniciatíve malú šancu na úspech. Iné strany, nahnevané na to, že ich neprijala, si nechali odstup, i keď vyzvala iných lídrov ako Mangosuthu Butheleziho, aby začal ešte ďalší sústredený útok na ANC.

„Minulotýždňová reč o Stave národa (prezidenta Jacoba Zumu) nás nenechala na pochybách, že nadišiel čas odstrániť od vlády vedenie, ktoré nie je súce na vládnutie. Nadišiel čas zavrieť dvere tejto prvej republiky pod ANC a zatvoriť ich rozhodne pri všetkých neúčinnostiach, chybách a problémoch, ktoré so sebou prinieslo ANC. Už to viac nie je strana vizionárov roku 1912; strana Dr. Pixley ka Isaka Semeho, Inkosi Alberta Luthuliho a Nelsona Mandelu. ANC je skorumpovaná. V Južnej Afrike zlyháva.“

To, na čo podľa všetkého zabúda Buthlezi a iní kritici ANC je, že bývalá vláda, čisto belošský režim apartheidu, bol rovnako skorumpovaný, i keď v tom boli možno viac diskrétnejší a mali pod kontrolou médiá, takže nemohlo dochádzať k žiadnym odhaleniam.

Takže, kedykoľvek máte niekoho, kto berie peniaze, niekto iný ich dáva, ako tie zahraničné zbrojárske spoločnosti, ktoré využili svoje výnosy aby sa dostali k obchodom v Južnej Afrike.

Nič z toho to nerobí správnym, no ukazuje sa na tom širší kontext zahrnujúci viac než len predstaviteľov ANC.

Nie je to len černošská komunita, ktorá je zasiahnutá či zapojená to týchto praktík. Skompromitovaní sú aj indiáni a belosi.

V krajine šokovanej súčasným domácim násilím a nevídaným zneužívaním detí bol jediným príbehom, ktorý sa dostal na titulky prípad postihnutej celebrity bežca/olympionika, Oscara Pistoriusa, ktorý postrelil a zavraždil svoju priateľku modelku. Obaja boli bieli.

Ako poznamenali Eurasia Review, „Pistoriusov prípad nie je... možné ponímať bez ohľadu na komplexnú kultúru, ktorá robí z jeho konečného záveru rozhodujúcu chvíľu Južnej Afriky. Či táto chvíľa posunie socio-politický terén je celkovo iná vec.

Medzi rokmi 2011 až 2012 bojovali o prežitie dve dôležité centrá Kapského mesta, ktoré historicky odpovedali na odlišné formy rodovo založeného násilia.“

Pistoriova rodina dnes obraňovala arzenál zbraní, ktoré našli v jeho dome a bezpochyby iných domovoch. Násilie sa v kultúre chudoby a osobného nebezpečia udomácnilo tak, ako sa zločin stal krutým a nerovnomerným redistribučným systémom.

Eurasia Review dodáva, „Popri tomto boji o prežitie sa v priestore Južnej Afriky objavili dve iné dôležité politické udalosti. Prvou bola verejná vražda baníkov v Marikane, ktorí sa odvážili protestovať, aby žiadali prijateľné existenčné minimum, a druhou bolo konštatnté obnovovanie a miznutie zákona o tradičných súdoch...“ Zákon sa považuje za zvrat v právach žien tým, že robí tradičných šéfov mocnými suverénmi, ktorí nie sú podrobení demokratickej kontrole, alebo proporcionalite.“

A keď zoškrabete povrch takmer hocijakej témy, nájdete opozičné a nesúhlasné prúdy, ako aj nahnevané odsúdenia každého, kto by mohol byť za to zodpovedný. Hĺbka odcudzenosti od vlády a znechutenie zo smeru, ktorým sa krajina ubrala, nie je plne preberaná v médiách.

Zmysel pre súdržnosť, jednotu a pocit sociálnej prináležitosti –to „my“, nie „ja“-, ktoré po roky zjednocovalo Juhoafričanov v boji, podľa všetkého mizne s tým, ako sa prehlbuje nerovnosť, a ľudia sa bijú, aby ako jednotlivci ekonomicky prežili v ekonomike, ktorá nerastie dostatočne rýchlo na to, aby poskytla ekonomický rast, a je stále prevažne kontrolovaná nadnárodnými spoločnosťami a bankami vlastnenými belochmi.

Zmysel pre tradičnú solidaritu, triednu súdržnosť a komunitu je pod tlakom do očí bijúceho darwinizmu, pri ktorom dokonca i tí chudobní prijali tú základnú kapitalistickú hodnotu: „pozerajte po tých hore“, zatiaľ čo verejné služby –ktoré nazývajú „roznos“ sľubov- ochabujú a zlyhávajú.

Na druhý deň som bol s dvomi juhoafrickými ženami, jedna sa volala Confidence [dôvera], druhou bola vdova po zosnulom poručíkovi ilegálnej armády MK [tzv. Kopija národa; vojenské krídlo Afrického národného kongresu bojujúce proti vláde apartheidu], ktorá bojovala za oslobodenie krajiny.

Obe boli frustrované pomalými krokmi zmien, a potrebujú zdravotnú starostlivosť, ktorú si nemôžu dovoliť. Obe pracovali, no ich platy v skutočnosti nepokrývali ich náklady. Kedysi viac politicky orientované, dnes trávia viac času v kostoloch, modliac sa za boží zásah.

Vo svojej autobiografii, Dlhá cesta k slobode, z ktorej sa má stať veľkofilm, Nelson Mandela varoval, že po tom, ako sa vyleziete na rozhodujúcu horu, ešte ostanú ďalšie, na ktoré sa bude potrebné dostať taktiež.

Juhoafričania majú ešte veľa takých hôr.


[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/the-warning-south-africa-is-an-angry-and-frustrated-nation-and-on-the-brink-by-danny-schechter ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára