streda, 21. augusta 2013

CIA priznáva podiel na iránskom puči v 1953

SAEED KAMALI DEHGHAN, RICHARD NORTON-TAYLOR | The Guardian
Odtajnené dokumenty detailne opisujú ako USA –s pomocou Britov- zosnovala prevrat voči Muhammadovi Mosaddekovi

CIA po prvýkrát verejne priznala, že bola za notoricky známym prevratom v 1953 proti iránskemu, demokraticky zvolenému premiérovi, Muhammadovi Mosaddekovi, v dokumentoch, ktoré tiež ukazujú, ako sa brtiská vláda snažila zablokovať vydanie informácií o vlastnom angažovaní sa na jeho zvrhnutí.

Na 60. výročie tejto udalosti, ktorá býva Iráncami často označovaná ako dôkaz západného vmiešavania sa, zverejnil národný bezpečnostný archív USA univerzity Georgea Washingtona sériu odtajnených dokumentov CIA.

„Vojenský prevrat, ktorý zvrhol Mosaddeka, jeho Národný front a jeho kabinet, bol vykonaný za vedenia CIA ako akt americkej zahraničnej politiky, skoncipovaný a odsúhlasený na najvyšších miestach vlády,“ stojí v predtým vynechanej časti internej histórie CIA nazvanej Boj o Irán.

Dokumenty zverejnené na webstránke archívu podľa zákona o slobode informácií, opisujú ako USA –s britskou pomocou- vytvorili prevrat, ktorému dali CIA názov TPAJAX a britská MI6 Operation Boot.

Británia, a obzvlášť sir Anthony Eden, minister zahraničných vecí, považovala Mosaddeka za vážnu hrozbu jej strategickým a ekonomickým záujmom po tom, ako iránsky líder znárodnil britskú anglo-iránsku ropnú spoločnosť, neskôr známu ako BP. No Veľká Británia potrebovala podporu USA. Eisenhowerova administratíva v Washingtone sa dala presvedčiť ľahko.

Britské dokumenty ukazujú, ako sa vedúci predstavitelia v 70-tych rokoch pokúšali zabrániť Washingtonu pred vydaním dokumentov, ktoré boli pre Anglicko „veľmi nepríjemné“.

Oficiálne listiny v Anglicku ostávajú tajné, i keď je popis role Británie v puči všeobecne rozšírený. V roku 2009 bývalý minister zahraničných vecí, Jack Straw, verejne uviedol mnoho veľa „zásahov“ do iránskych záležitostí v 20. storočí. V pondelok ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že nemôže ani potvrdiť, ani vyvrátiť zaangažovanie Anglicka v puči.

Pôvodne tajné americké dokumenty obsahujú telegramy od Kermita Roosevelta, staršieho dôstojníka CIA na pôde Iránu počas puču. Iné, vrátane konceptu interných dejín CIA od Scotta Kocka nazvaných Zendebad, Shah! (Nech žije šach!), uvádzajú, že podľa Montyho Woodhousea, v tom čase miestneho šéfa MI6 v Teheráne, potrebovalo Anglicko na prevrat podporu USA. Eden súhlasil. „Woodhouse vzal jeho slová ako zvolenie na nasledovanie tejto myšlienky“ s USA, napísal Kock.

Mosaddekovo zvrhnutie, stále uvádzané ako dôvod iránskej nedôvery voči anglickým a americkým politikom, skonsolidovalo vládu šacha na najbližších 26 rokov do islamskej revolúcie v roku 1979. Cieľom bolo zabezpečiť, aby iránska monarchia garantovala ropné záujmy Západu v krajine.

Archivované dokumenty CIA obsahujú náčrt vnútorných dejín prevratu nazvaných „Kampaň na zavedenie pro-západnej vlády v Iráne“, ktorá definuje cieľ kampane takto: „prostredníctvom legálnych, alebo pololegálnych metód uskutočniť pád Mosaddekovej vlády; a nahradiť ju pro-západnou vládou pod vedením šacha so Zahedim ako premiérom“.

Jeden dokument opisuje Mosaddeka ako jedného z „najnestálejších, najneznesiteľnejších, najšikovnejších lídrov, s ktorými mali kedy (USA a Británia) dočinenia“. Dokument uvádza, že Mosaddek „považoval Britov za zlo, nie nepochopiteľné“ a „on a milióny Iránčanov verili, že Británia po stáročia manipulovala s ich krajinou kvôli záujmom Britov“. Ďalší dokument hovorí o vedení „vojny nervov“ voči Mosaddekovi.

Iránsko-arménsky historik, Ervand Abrahamian, autor knihy Prevrat: 1953, CIA a Korene moderných americko-iránskych vzťahov, v nedávnom rozhovore povedal, že puč bol určený na to, aby „sa zbavili nacionalistickej osoby, ktorá trvala na tom, že ropa musí byť znárodnená“.

Na rozdiel od iných nacionalistických lídrov, vrátane egyptského Gamala Abdela Nassera, Mosaddek stelesňoval unikátnu „anti-koloniálnu“ osobnosť, ktorá bola taktiež oddaná demokratickým hodnotám a ľudským právam, tvrdí Abrahamian.

Niektorí analytici tvrdia, že Mosaddek nedokázal dôjsť ku kompromisu so Západom a puč sa udial na pozadí strachu z komunizmu v Iráne. „Moje štúdium dokumentov dokazuje, že Mosaddekovi nebol v skutočnosti nikdy ponúknutý férový kompromis, to, čo chceli, aby Mosaddek spravil, bolo vzdať sa znárodnenia ropy a ak by sa toho vzdal, národné hnutie by bolo, samozrejme, nezmyselné,“ povedal onlineovému vydaniu iránskeho časopisu Tableau.

„Tvrdím, že nikdy nebolo žiadnej skutočnej hrozby komunizmu... spôsob, akým sa ospravedlňoval každý čin bolo hovoriť o nebezpečenstve komunizmu, takže to bolo niečo, čo sa používalo pre verejnosť, predovšetkým americkú a anglickú verejnosť.“

Napriek posledným zverejneniam ostáva významné množstvo dokumentov o puči tajných. Malcolm Byrne, námestník riaditeľa archívu národnej bezpečnosti, vyzval spravodajské úrady USA, aby zverejnili zvyšné záznamy a dokumenty.

„Niet viac dobrého dôvodu utajňovať takúto kritickú epizódu našej nedávnej minulosti. Základné fakty sú široko známe každému školákovi v Iráne,“ hovorí. „Potlačovanie detailov iba deformuje dejiny, a podnecuje vytváranie mýtov na oboch stranách.“

Za posledné roky sa iránski politici snažili porovnávať spor o nukleárnych aktivitách krajiny so znárodňovaním ropy za Mosaddeka: podporovatelia bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda sa často dovolávajú tohto prevratu.

Predstavitelia USA už predtým vyjadrili ľútosť nad prevratom, no nedospeli až k vydaniu oficiálneho ospravedlnenia. Britská vláda svoju rolu nikdy nepriznala.


[ Zdroj: http://www.theguardian.com/world/2013/aug/19/cia-admits-role-1953-iranian-coup ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára