streda, 7. augusta 2013

Žena, ktorá takmer zomrela, keď vyrábala váš iPad

ADITYA CHAKRABORTTY | The Guardian
Tian Yu pracovala viac ako 12 hodín denne, šesť dní v týždni. Musela vynechávať jedlo, aby robila cezčasy. Potom vyskočila z okna štvrtého poschodia

17. marca 2010, asi okolo 8 hodiny ráno, vyskočila Tian Yu zo štvrtého poschodia fabrikovej ubytovne v Šen-čene v južnej Číne. Predchádzajúci mesiac pracovala táto tínedžerka na montážnej linke chŕliacej súčiastky iPhoneov a iPadov firmy Apple. Vo fabrike Longhua firmy Foxconn to robí 400 000 zamestnancov: vyrábajú smartphony a tablety, ktoré predáva Samsung či Sony alebo Dell a končia v anglických a amerických domácnostiach.

Najväčšia fabrika Číny je najznámejšia tým, že vyrába zariadenia pre Apple. Bez svojho dodávateľa číslo 1 by boli súčasné zisky cupertinského obra nepredstaviteľné: v roku 2010 vyrobili zamestnanci Longhua 137 000 iPhonov za deň, alebo okolo 90 kusov za minútu.

Rovnakého roku sa 18 pracovníkov –žiaden nebol starší ako 25 rokov- pokúsilo o samovraždu v budovách Foxconnu. Štrnásti zomreli. Tian Yu bola jednou z tých šťastných: po prebratí z 12-dňovej kómy, mala zlomeniny chrbtice a bedier a ochrnutie od pása nadol. Mala 17.

Keď sa rozšírili správy o jej samovražednom pokuse, novinári sa snažili zistiť, čo bolo na dodávateľskom reťazci Apple zlého. Boli vytlačené fotografie bezpečnostných sietí, ktoré spoločnosť natiahla pod oknami ubytovní; rozhovory so zamestnancami odhalili aké zlé tam boli podmienky. Niektorí sa dohadovali nad nezvyčajnosťou úmrtí vo Foxconne, tvrdiac, že idú v línii čínskej vysokej miery samovrážd. Akokoľvek svedomie upokojujúce boli tieto tvrdenia v Šen-čene a Kalifornii, prehliadali, že tými, kto si berú životy sú často starí ľudia alebo ženy na dedinách, nie mládež, ktorá sa práve presťahovala do miest, aby tu hľadala svoje šťastie.

V tomto bode ostala debata pred tromi rokmi. Vo všetkých tých rečiach o spoločenskej zodpovednosti a protitvrdeniach aktivistov, že výrobcovia iPadov a IPhoneov naďalej ťažko pracujú v podmienkach „pracovných táborov“, sotva počujete obšírne a vlastnými slovami hovoriť tých, ktorí naozaj pracujú vo Foxconne. Ľudia ako Tian Yu.

S Yu sa tri roky rozprávala Jenny Chanová a Sacom, skupina bojovníkov za práva z Hong Kongu. Od jej zotavenia v nemocnici v Šen-čene k návratu do rodinnej dediny, s ňou Chan a jej kolegovia neustále udržiavali kontakt a tieto rozhovory publikovali v poslednom vydaní akademického žurnálu zvanom Technology, Work and Employment. Výsledkom je vzácne a poučné nahliadnutie do toho, ako sa veľké elektronické spoločnosti v súčasnosti spoliehajú na to, čo je v skutočnosti systém batériových klietok: zamestnávajúc mladých, chudobných imigrantov z čínskeho vidieka, napchajú ich do obrovských pracovných budov a preplnených ubytovní, a potom pľujú na tých, ktorí nedokážu udržať krok.

Yu pasovala do profilu T. Vo februári 2010 opustila svoju dedinu v strednej Číne, aby zarobila peniaze, ktorými chcela podporiť svoju chudobnú rodinu. Na rozlúčku jej otec ako dar naškrabal asi 500 jüanov (niečo málo cez 50 libier) a mobilný telefón zo secondhandu, aby mohla volať domov. Po takmer 1100 kilometroch cesty bola prijatá do Foxconnu. Zamestnanecká príručka naliehala: „Poponáhľajte sa za svojimi najkrajšími snami, nasledujte nádherný život.“

No Yu si na denný stereotyp nespomína ako na obzvlášť skvelý. Manžéri začínali zmeny tak, že sa pracujúcich pýtali: „Ako sa máte?“ Zamestnanci museli odpovedať: „Dobre! Veľmi dobre! Veľmi, veľmi dobre!“ Potom už museli mlčať.

Každý deň pracovala viac než 12 hodín, šesť dní v týždni. Bola nútená zúčastňovať sa ranných pracovných mítingov za žiaden plat, a vynechávať jedlo kvôli prezčasom. Prestávky na záchod boli zakázané; za chyby ste si vyslúžili krik. A žiaden tréning nebol.

Prvý mesiac musela Yu pracovať dva sedemdňové týždne bez prestávky. Zahraničným reportérom, ktorí navštívia areál Longhua sa ukážu plavecké bazény olympijskych veľkostí a obchody, no ona bola priveľmi unavená na to, aby dokázala robiť niečo iné, ako spať. Striedala denné a nočné zmeny a zdržiavala sa v ubytovniach s ôsmymi ľuďmi, ktorých mená stihla sotva poznať.

Uviaznutá v meste ďaleko od svojej rodiny, bez možnosti nájsť si priateľov, či si vôbec dopriať slušného nočného spánku, sa Yu napokon zlomila, keď jej šéfovia nezaplatili za mesačnú prácu kvôli nejakej administratívnej chybe. V zúfalstve vyskočila z okna. Dlžili jej 140 libier (162 EUR) za mzdu a cezčasy, či asi štvrtinu ceny nového iPhone 5.

Skúsenosť Yu je v rozpore s predpismi samotného Foxconnu, nieto ešte Applu. No je to istotne nevyhnutný dôsledok systému, v ktorom Foxconn dostáva slabučké marže za tovary, ktoré vyrába pre Apple, a tak je nútený žmýkať pracujúcich ešte viac.

Príval samovrážd primäl riaditeľa Applu Tima Cooka vyzvať Foxconn k zlepšeniu pracovných podmienok. No nikde nevidieť, že by k tomu poskytol nejaké peniaze, či uvoľnil drakonické zmluvné podmienky uložené Foxconnu. Keď som sa na to včera pýtal, tlačové oddelenie Applu povedalo, že o týchto záležitostiach nehovorilo a nasmerovalo ma k poslednej správe spoločnosti o Zodpovednosti dodávateľa. Je to taká lesklá vec, ktorá začína tým, „čo robíme pre posilnenie pracujúcich“ a opisuje, ako môžu zamestnanci študovať, aby získali diplomy.

Po svojom pokuse o samovraždu dostala Yu jednorázový „humanitárny poplatok“ 180 000 jüanov (18 000 libier), ktoré jej mali pomôcť pri návrate domov. Podľa jej otca: „To bolo akoby kupovali a predávali nejakú vec.“ Minulý rok mal Tim Cook plat 4 milióny dolárov, čím oproti roku 2011 značne klesol.


[ Zdroj: http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/aug/05/woman-nearly-died-making-ipad ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára