piatok, 16. augusta 2013

Zlodejskí magnáti

GEORGE MONBIOT

Prečo ignorujeme najväčšie do očí bijúce transfery peňazí od chudobných k bohatým?

Zaráža ma to ticho. Minulý týždeň vystúpil v parlamente premiér, aby ohlásil, že podporu extrémne chudobným opäť zoškrtajú (1). V rovnaký deň bojovala naša vláda v Luxembursku, aby udržala výhody pre extrémne bohatých. Podarilo sa. V dôsledku toho budú niektorí z najbohatších ľudí v Anglicku naďalej dostávať milióny na podporu príjmov od daňových poplatníkov.

Nikto pri tom ani nemukol na protest. Guardian to nespomenul. Uk Uncut je ticho. Takisto –na druhej strane spektra- Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva.

Hovorím o najviac do očí bijúcom transfere peňazí od chudobných k bohatým, ktorý sa udial od doby všeobecného volebného práva. O podpore farmárov. Hlavné dotácie –jednotná platba- je rozdeľovaná podľa hektárov. Čím viac vlastníte či prenajímate, tým viac peňazí dostanete.

Od roku 1999 sa progresívnejšie európske štáty snažili obmedziť množstvo verejných financií, ktoré môže mať farmár zo spoločnej poľnohospodárskej politiky (2). Zdalo sa, akoby mohli prinajmenšom tento rok uspieť. No obzvlášť dve vlády to odmietali po celú dobu vyjednávaní, ktoré skončili minulý týždeň: rozhodní majstri voľného trhu, Nemecko a Spojené kráľovstvo (3, 4, 5). Vďaka ich lobingu bolo doposiaľ každé rozhodnutie odložené (6).

Boli dva návrhy na obmedzenie prídelov pre superbohatých, známe ako „capping“ [obmedzenie] a „degressivity“ [postupné znižovanie]. Capping znamená, že nikto by nemal dostávať viac ako určité množstvo: navrhovaný limit bol 300 000 euro ročne (7). Degressivity znamená, že za určitou hranicou začína darovaná miera na hektár klesať. To malo začínať pri 150 000 euro (8). Anglický minister životného prostredia, Owen Paterson, oba návrhy zarazil.

Keď naša vláda povie „musíme pomôcť farmárom“, znamená to „musíme pomôcť tomu 0,1%“. Väčšinu pôdy tu vlastnia nesmierne bohatí ľudia.

Niektorí z nich sú milionári z odinakiaľ: šejkovia, oligarchovia a banícki magnáti, ktorí v tejto krajine vlastnia rozsiahle statky. I keď nemusia v Anglicku platiť žiadne dane, dostávajú vo farmárskych dotáciách milióny. Sú to najúspešnejšie podporovaní turisti sveta. Avšak, popri hrozbe, ktorá sa robí z imigrantov žijúcich z anglických sociálnych dávok, sotva voči nim počujeme jedného slova.

Minister zodpovedný za zoškrtanie podpory príjmu pre chudobných, Iain Duncan Smith, žije na statku vlastnenom rodinou jeho ženy. Za posledných desať rokov dostali 1,5 milióna euro podpory príjmu od daňových poplatníkov (9). Ešte ako viac zrejmejšie musia byť tieto dvojité štandardy než si to začneme všímať?

Z veľkej časti sa vďaka dotáciám hodnota poľnohospodárskej pôdy v Anglicku za desať rokov strojnásobila (10): rástla rýchlejšie než takmer v každom inom špekulatívnom aktíve. Farmári sú vyňatí z dane z dedičstva a dane z kapitálových príjmov. Môžu stavať bez stavebného povolenia, stavby, ktoré by menším smrteľníkom bolo zakázané postaviť, čím si zvyšujú svoj kapitál i príjmy. A majú garantovaný príjem od štátu. Napriek tomu ale od ich lídrov počúvame iba dlhé skučanie (10).

Ešte musím nájsť slová vďaky od Únie národných farmárov (NFU) pre prepracovaných daňových poplatníkov, ktorá svojich členov udržiava v takej dobrej forme. NFU, ovládaná najväčšími pozemkovými vlastníkmi, má svojrázne nadanie vyberať husle. Presadzuje malých, zápasiacich horských farmárov. Skutočný prospech z jej politiky majú baróni ornej zeme skrývajúci sa za nimi.

Systém neobmedzených dotácií poškodzuje záujmy malých farmárov. Posilňuje úspory z rozsahu, z ktorých sa tešia najväčší zemepáni, čo im napomáha vytlačiť z obchodu malých producentov. Férová hranica (povedzme 30 000 euro) by malým farmárom pomohla konkurovať tým veľkým.

Tu je otázka: prečo sa naďalej podriaďujeme Veľkému Farmárovi? Prečo ich vzlykania prechádzajú bez povšimnutia? Prečo je v 21. storočí tolerovaná takáto divadelná feudálna márnivosť?

Tu sú tri možné vysvetlenia. Veľké množstvo kníh určených pre veľmi malé deti sa týka farmárskych zvierat. Zvyčajne tu je jedna rodina z každého druhu zvierat, a tí si žijú v harmónii medzi sebou a ružolícim farmárom. Pochopiteľne sa tam nikdy neobjavujú zabíjačky, porážky, kastrácie, separácie, krabice a klietky, pesticídy a splašky. Farmy na kŕmenie, ktoré vyrástli po Anglicku zhmotňujú a posilňujú túto predstavu. Možno nám tieto knihy, v samotnom úsvite vedomia, nezámerne vštepujú hlbokú, nepopierateľnú vieru v počestnosť farmárskej ekonomiky (11).

Po brutálnych vyhnaniach z pôdy počas storočí ohradzovania sme sa možno tiež naučili nechodiť tam, a to ani v mysli. Angažovanie v tejto otázke sa spája s pocitom prehrešku, napriek tomu, že sme tam presmerovali toľko svojich peňazí, že by sme si niekoľkokrát mohli kúpiť všetku zem v Anglicku. Možno tiež trpíme kultúrnym podliezaním voči ľuďom, ktorí sa živia tým, čo majú zo zeme a mora, a nazeráme na ich životy –navzdory tomu ako bohatí a zhýčkaní sú- ako určitým spôsobom autentické, kým naše sú umelé.

Akýkoľvek na to je dôvod, je čas prekonať tieto prekážky a konfrontovať sa s týmto nehanebným zlodejstvom bohatých voči chudobným. Súčasná podoba farmárskych dotácií symbolizuje definovanie projektu Anglickej vlády: kapitalizmus pre chudobných, socializmus pre bohatých.


www.monbiot.com

Odkazy:

1. https://www.gov.uk/government/speeches/spending-round-2013-speech

2. http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-631_en.htm

3. Anglická vláda načrtla svoju vyjednávaciu pozíciu tu. http://archive.defra.gov.uk/foodfarm/policy/capreform/documents/110128-uk-cap-response.pdf Vyhlásila, že “je proti návrhu Komisie, že by priame platby mali byť pre veľké farmy obmedzené. CAP by malo povzbudiť väčšiu konkurencieschopnosť, vrátane konsolidácie, čo by sa obmedzením odradilo.”

4. Minulý týždeň BBC oznámili, že Anglicko a Nemecko potlačili návrh na obmedzenie: http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22986953

5. 1. júla 2013 mi v telefonickom rozhovore Defra [ministerstvo životného prostredia, potravín a vidieckych záležitostí] potvrdila, že lobovala za zabezpečenie toho, aby akékoľvek obmedzenie a postupné znižovanie ostalo dobrovoľné: inými slovami, ak budú vôbec prijaté, Anglicko a iné štáty budú schopné sa im vyhnúť.

6. Oficiálne sa bude týmito témami “zaoberať jednotlivo počas vyjednávaní na Multi-Annual Financial Framework (MFF) pre 2014-2020”. http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-621_en.htm Podľa daného dátumu to pravdepodobne znamená “nikdy”.

7. http://ictsd.org/i/news/biores/170846/

8. http://ictsd.org/i/news/biores/170846/

9. http://www.guardian.co.uk/politics/2013/may/30/hugh-muir-diary-iain-duncan-smith

10. “New Bio-Waste Spreader”, 12th June 2013. The Agri Brigade. Private Eye.

11. Niečo také navrhoval(a) “Charlemagne”, píšuci(a) pre Economist. On alebo ona to nazval(a) pravidlom Richarda Hrozného: “politici budú sotva spochybňovať dôležitosť toho, čo sa objavuje v knihách pre deti.” No zatiaľ čo sa zdá, že to platí pre farmárov, zrejme sa to neaplikuje na iné oblasti: rozhodne, napríklad, bojujú s rušňovodičmi a lekármi. Charlemagne, 30. október 2008. Europe’s baleful bail-outs. http://www.economist.com/node/12510261

[ Zdroj: http://www.monbiot.com/2013/07/01/robber-barons/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára