piatok, 27. septembra 2013

Jednoduchší, slobodnejší život

SAMUEL ALEXANDER | Adbusters
Postrehy od Thoreaua pre nasledujúci rok

„Pouvažujme nad spôsobmi, akými žijeme naše životy,“ začal Thoreau jednu zo svojich esejí, keďže si všimol, že odkedy je málo času, „vynechal lichôtky a ponechal všetku kritiku,“ čo bol jeho spôsob premýšľania. „Čo znamená narodiť sa slobodný a nežiť slobodne?“ opýtal sa blízkych spoluobčanov. „Je to sloboda byť otrokmi, alebo sloboda byť slobodný, ktorou sa pýšime?“ Amerika môže byť slobodná od politických tyranov, no Thoreauovi bolo bolestivo zrejmé, že bola „stále otrokom ekonomického a morálneho tyrana.“ Tyrana zvaného mamon.

Tento svet je miestom „neustáleho podnikania,“ bedákal, a niet „ničoho, dokonca ani zločin, čo by bolo viac proti poézii, filozofii, áno, aj proti životu samotnému, ako toto neustále podnikanie.“ Napísal tiež, že „by bolo nádherné vidieť ľudstvo vo voľnom čase,“ no tu „nie je nič iné, ako práca, práca, práca.“ Aby sme neboli na omyle, Thoreau nebol proti práci, priemyslu či podnikateľstvu ako takým. Jeho starosť skôr bola, že spôsoby, akými sa nadobúdajú peniaze „vedú takmer bez výnimky nadol,“ takmer vždy zahŕňajú „klamstvo, pochlebovanie, hlasovanie, uzatváranie sa do orechovej škrupinky zdvorilosti, či šírenia atmosféry obmedzenej a prchavej štedrosti, že dokážete presvedčiť svojho suseda, že mu vyrobíte jeho topánky, alebo jeho klobúk, alebo jeho kabát, alebo jeho batožinu, či mu donesiete jeho potraviny, namiesto neho.“ A „tieto služby, za ktoré spoločnosť ochotne zaplatí, je nepríjemné vytvoriť.“ Teda, „nestačí povedať, že ste tvrdo pracovali, aby ste dostali svoje zlato. Aj diabol pracuje ťažko.“

Z tohto dôvodu si Thoreau myslel, že robiť niečo len kvôli získaniu peňazí či materiálnemu prebytku znamenalo byť „skutočne lenivým alebo ešte niečo horšie.“ Nasledovné pasáže priamo vyjadrujú jeho postoj:

„Ak by som mal predať svoje predpoludnia a odpoludnia spoločnosti, čo väčšina zjavne robí, som si istý, že by mi neostalo nič, za čo by sa oplatilo žiť... Chcem naznačiť, že človek môže byť veľmi pracovitý, no popritom netráviť svoj čas dobre. Niet väčšieho hlupáka ako je ten, čo trávi väčšiu časť svojho života zaobstarávaním si živobytia.“

No Thoreau videl obyvateľov svojho mesta pracovať práve na základe tejto chyby. „Je to hlúpy život,“ tvrdil bez okolkov, „ako si uvedomia aj sami, keď dôjdu k jeho koncu, ak nie už predtým.“ Často cestoval mestečkom Concord, a všade, v obchodoch, úradoch a na poliach, sa mu jeho obyvatelia zdali žiť životy „tichého zúfalstva“ a robiť pokánie tisícimi pozoruhodnými spôsobmi. „Dvanásť prác Herkula bolo malicherných v porovnaní s tým, čo podnikali moji susedia; pretože tých bolo len 12 a mali koniec; no nikdy som nevidel, žeby títo ľudia zabili či si ochočili nejakú príšeru alebo skončili nejakú prácu.“ Thoreau prirovnal materialistické túžby ľudí k hlavám hydry, všímajúc si, že „hneď ako odsekneme jednu hlavu, vyrastú dve.“

Staroveký čínsky filozof Lao´c raz povedal, „Tí, ktorí vedia, že majú dosť, sú bohatí.“ Thoreau svojim súčasníkom vravel, že majú „dosť“, no nevedia to, a tak sú chudobní. Stále chcú viac luxusu a komfortu a nikdy sa neuspokoja s menej, cítil, že nechápu zmysel „ekonomiky“, nechápu, že „cena veci sa rovná množstvu... života, ktorý je potrebný za ich výmenu.“ „Väčšina ľudí,“ napísal, „dokonca i v tejto pomerne slobodnej krajine, prostredníctvom čistej ignorancie či omylom, je tak zaneprázdnených umelými starosťami a zbytočne drsnou prácou života, že si nemôžu odtrhnúť to chutnejšie ovocie života.“ Na základe „zdanlivého osudu,“ niet „času byť niečo iné, než stroj.“

A za akú cenu? Životy ľudí boli „rozorané v zemi na kompost“ len preto, aby získali „skvostné domy“ a „krajšie a bohatšie oblečenie... a podobné veci.“ No Thoreau trval na tom, že: „Nadbytočné bohatstvo si môže kúpiť iba zbytočnosti.“ Vskutku tvrdil, že „väčšina prepychových vecí a takzvaného komfortu v živote, sú nielen nie nevyhnutné, ale pozitívne prekážky na pozdvihnutie ľudstva.“ Starajúc sa viac o hromadenie pekných vecí či stúpanie po spoločenskom rebríčku než o svoje osudy, ohromovali Thoreaua ľudia tým, ako ľahkovážne sa stavali k svojim vlastným životom – akoby mohli „zabíjať čas bez toho, aby ubližovali večnosti.“

Thoreauov život je pripomienkou toho, že nadšení jednotlivci si dokážu vytvoriť jednoduchší, slobodnejší spôsob života, a to jednoducho tak, že si osvoja nové rozpoloženie mysle a budú konať tvorivo a presvedčene. To, samozrejme, nemusí byť ľahké, keďže to bude znamenať vzďaľovanie sa od toho, kam smeruje väčšina ľudstva. No ako by povedal Thoreau, „ak človek nedrží krok so svojimi druhmi, možno je to preto, že počuje iného bubeníka. Nechajte ho kráčať podľa hudby, ktorú počuje, akokoľvek primerane či ďaleko.“ Predtým, ako nastúpime na cestu k jednoduchosti, by nám Thoreau tiež neradil čakať na našich politikov či vrstevníkov pri získavaní osvietenia, pretože môže trvať veľmi dlho, kým sa zobudia. Tí, ktorí majú odvahu napredovať sami, však môžu začať dnes.


Samuel Alexander je autorom Voluntary Simplicity: The Poetic Alterntiva to Consumer Culture (Dobrovoľná jednoduchosť: Poetická alternatíva ku konzumnej kultúre).


[ Zdroj: https://www.adbusters.org/magazine/89/simpler-freer-life.html ]

1 komentár: