štvrtok, 5. septembra 2013

Neverte trikom (Ron Paul nie je náš spasiteľ)

AURA BOGADO | ZNET
 
Ron Paul svojimi postojmi zaujal aj mnohých ľavicovo zmýšľajúcich ľudí, ale Ron Paul nie je nasledovaniahodný človek.

Ron Paul je voľnotrhový kapitalista, nestarajúci sa o práva pracujúcich či chudobných; je to zbrane milujúci kamarát NRA, radikálny kresťanský konzervatívec, ktorý si myslí, že školská modlitba a inteligentný plán majú na verejných školách miesto určené Bohom.

Kongresman a nádejný prezidentský kandidát Ron Paul bol vždy proti vojne v Iraku, a to je naozaj, naozaj skvelé. Teším sa zaňho. Pravicový ideológ vlastne chápe vojnu, teda jej nezvyčajné stvárnenie CIA a tiež základňu Guantanámo, správne – no vyrovnáva to to, čo nechápe, a čo je tak do očí bijúce a tak hrozivé, ako množstvo ľudí a kolegov, ktorých si vážim, hlásiacich sa k podporovateľom Rona Paula. Zdá sa, že ľuďom sa páči, že sa javí ako netypický republikánsky kandidát, no hneď pod povrchom libertariánskej masky, ktorú Paul nosí, je ultranacionalistický, zbrane milujúci, kresťanský konzervatívec, ktorý je proti pozitívnej diskriminácii, či právu ženy zobrať si osobu rovnakého pohlavia. Áno... a nenávidí imigrantov.

Paul nie je anti-kapitalista

Navzdory jeho rekordnej onlineovej snahe na získanie finančných prostriedkov je pravdepodobnejšie, že budú skôr prasatá lietať, ako by Paul vyhral republikánske primárky. No bez ohľadu na to, som zhrozený z toho ľavicového, antikapitalistického rozruchu, ktorý sa okolo neho rozpútal, vrátane jeho porovnávania s Noamom Chomskym. Paulova predstava tvrdej privatizácie všetkého od vzdelávania po sociálny systém by priniesla zisk len monopolom, ktoré nepracujú pre bežných ľudí, asi ako náš súčasný systém zdravotnej starostlivosti. Prezidentský kandidát obhajuje demontáž tých zopár pozitívnych vládnych regulácií, ktoré pracujúcej triede zabezpečujú práva a výhody, vrátane sociálneho štátu – opäť jasne nie antikapitalisticky. Zatiaľ čo môžem obdivovať to, že by každý politik vyzval k ukončeniu americkej podpory Izraela, v žilách Paulovho nacionalizmu koluje izolacionistický koncept zrušenia OSN a ostatných diplomatických snáh, aby sa zachoval náš nadbytok a zvyšok sveta bol spustošený.

Ľúbim svoje zbrane

Paul nazýva sám seba prísnym dodržiavateľom Ústavy a hovorí, že vzťah medzi ľuďmi a vládou je dôležitý. Nanešťastie by som bola zvedavá, koľko ľudí by ostalo, ak by sa trvalo na texaských myšlienkach viažúcich sa k druhému dodatku. Paul, ktorý od organizácie National Rifle Association [propaguje vlastnenie zbraní a zbraňovú bezpečnosť] získal hodnotenie A [hodnotením od A po F organizácia reflektuje hlasovanie politikov v otázke práva vlastniť zbraň], je zástancom toho, aby sa ľuďom dovolilo na verejnosti nosiť ukryté zbrane. A aj keď vláda po vláde ozrejmili, že Ústava negarantuje ľuďom právo len tak si pobehovať a vláčiť so sebou útočné pušky, Paul svoje zbrane miluje a podľa neho ešte nie je ani čas na túto debatu. Pridajte k tomu skutočnosť, že legislatíva ako zákon na kontrolu zbraní z 1968 (ktorá bola odsúhlasená potom, ako boli John F. Kennedy, Martin Luther King, a Robert F. Kennedy zabití hm... zbraňami) prešla spôsobom, ktorý by Paul pravdepodobne interpretoval ako neústavný, a rýchlo si uvedomíte, akým fanatikom je tento človek v prípade druhého dodatku.

Paul a kresťanská pravica

Paul je proti oddeleniu cirkvi od štátu. Áno, čítate správne, je proti tomu. Tvrdí, že tu je náboženská vojna, a že „prostredníctvom perverzných súdnych rozhodnutí a rokov kultúrnej indoktrinácie sa elitárska, sekulárna ľavica rozhodla predvedčiť mnohých ľudí v našej krajine, že náboženstvo treba dostať z verejnosti.“ Mali by sme mať na pamäti, že Thomas Jefferson v súvislosti s prvým dodatkom Ústavy (ktorý jasne spomína, že „vláda nebude brať pri žiadnom zákone ohľad na inštitúciu náboženstva“) razil termín „oddelenie cirkvi od štátu“. Ak by sa zaviedli Paulove teokratické koncepty, mali by sme v našich súdnych dvoroch obrázky Starého zákona, a kresťanské modlitby by boli súčasťou každého školského dňa detí.

Čo sa týka vzdelávania, jeho náboženský konzervativizmus preniká jeho názormi na tak elementárne témy ako evolúcia. Na otázku, či by podporil prezentáciu takzvaných faktov, ktoré by protirečili evolučnej teórii na školách, odpovedal áno. Jeho „alternatívny pohľad“ na evolučnú teóriu znamená vyučovať koncept inteligentného plánu – pseudovedecký počin, ktorý skutoční vedci odmietajú ako ďalší pokus opätovne priniesť kreacionizmus do školských tried. Nie, ďakujem. Inteligentný plán môže mať priestor v kostoloch, na ulici či doma, ale v zmysle vedy neponúka žiadne hypotézy, ktoré by mohli byť otestované prostredníctvom experimentu; jednoducho to nie je veda. Učitelia by určite nemali byť nútení učiť v triedach pravicovo-konzervatívne kresťanské ideály o bohu. Keď chodím na hodinu biológie, idem sa učiť o akceptovanej teórii. Keď chcem počúvať o bohu, pôjdem do kostola.

Paul tiež tvrdí, že potrat je nástroj, ktorým štát presadzuje „program masového zabíjania“. Horlivý zástanca pro-life píšuci vo voľnom čase knihy o tejto téme, si myslí, že štát by mal rozhodovať o tejto téme (pozri: dovoliť štátom zvrátiť rozhodnutia ako v prípade Roe vs. Wade, aby sa prijali nové zákony na ochranu práv toho, čo kresťanská pravica nazýva „nenarodení“). Podľa Paulovho návrhu by štáty možno mohli prijímať zákony, ktoré by ženám zakázali ísť na potrat, vrátane prípadov znásilnenia či incestu, ba dokonca v prípade ak je ohrozené zdravie ženy. Každý, kto si váži práva každej ženy zvoliť si, čo spraví a nespraví so svojím vlastným telom, by mal byť opatrný – Paul je v tejto téme na strane extrémnej pravice politického spektra. Chápem, že prezidenti nerozhodujú o politike potratov, no v nasledovných rokoch ešte uvidíme, čo prinesú Bushove stretnutia na Najvyššom súde v prípade práva na potrat. Žiaden prezidentský kandidát, ktorý by štátom dovolil vykoreniť práva žien si nezaslúži pozornosť ani chválu za to, že prichádza z ľavice.

Keď dôjde na zväzky rovnakých pohlaví, Paul má za to, že federálna vláda by nemala zasahovať do tejto veci, a že sa každý môže oženiť a nazvať svoj zväzok ako len chce. Na povrchu to môže znieť dostatočne férovo. Avšak, Paul bol pôvodným spolunavrhovateľom zákona na ochranu manželstva v snemovni. Po tom, ako v roku 2004 prešiel, sa zákon snažil zabrániť federálnym súdom preniesť uznanie zväzkov rovnakého pohlavia cez štátne hranice. Napríklad, manželstvo rovnakých pohlaví, ktoré sa udialo v Massachusetts, by nebolo uznané v Alabame. Vo svojej reči v roku 2004 v snemovni Paul ozrejmil, že ak by bol členom texaského zákonodárneho zboru, zakázal by sudcom obhajovať „nové definície“ manželstva. Tí z nás, ktorí skutočne veria, že každý má právo na manželstvo a byť tak uznaný, by si mali uvedomiť, že Paulovo občasné slovíčkarenie o tejto téme zakrýva jeho kresťanský konzervativizmus, ktorý definuje manželstvo ako niečo, čo sa môže objaviť iba medzi mužom a ženou.

Diskriminačné čo?

Ako Malcolm X, tak aj Martin Luther King Jr., šli v marci 1964 do Washingtonu, aby si vypočuli historickú debatu v senáte o zákone na ochranu ľudských práv [postavil mimo zákon hlavné podoby diskriminácie voči rasovým, etnickým, národným a náboženským menšinám, a ženám]. Legislatíva, ktorá prešla o niekoľko mesiacov neskôr, zakázala segregáciu na školách a verejných priestoroch a postavila mimo zákon diskrimináciu pri hľadaní zamestnania a bývania. Malcolm, Martin a milióny ľudí rôznych farieb pleti a ich podporovatelia, vedeli, že takáto legislatíva by permanentne ovplyvnila a redukovala diskrimináciu de iure po celej krajine, vrátane dosahu zákonov Jima Crowa na Juhu. Vedeli tiež, že to je nevyhnutný krok smerom k redukcii diskriminácie de facto, ktorá nasledovala. Avšak Ron Paul hovorí, že zákon na ochranu ľudských práv bol porušením Ústavy, a že obmedzil slobody jednotlivca. Minulý rok bol Paul jedným z iba 33 členov kongresu, ktorí hlasovali proti obnoveniu zákona o práve hlasovať [zakazuje diskrimináciu pri hlasovaní], navzdory faktu, že zaň hlasovalo 390 jeho kolegov. Zdá sa, že Paul sa chce vrátiť do čias, keď bola rasová segregácia normou a zákonom.

Paul je proti pozitívnej diskriminácii, pretože, ako hovorí, nikto by nemal byť trestaný či zvýhodnený za to, že patrí k nejakej skupine a s každým by sa malo zaobchádzať ako s jednotlivcom. Týmto Paul pohodlne ignoruje skutočnosť, že s jednotlivcami zo skupiny bielych sa zaobchádza jedným spôsobom a jednotlivcami odlišných farieb pleti sa zaobchádza iným spôsobom. Štíti sa výziev po rozmanitosti, a dodáva, že tí z nás, ktorí budujú svoje identity na rase, sú „inherentní rasisti“. Jeho logika v poslednom tvrdení je tak vzdialená realite, že je na ňu ťažké reagovať – uspokojme sa s konštatovaním, že ľudia odlišnej farby pleti nemajú ústavnú moc na to byť rasistami voči bielym; jeho tvrdenie namiesto toho dokladá jeho vlastný rasizmus. No je to ešte o čosi horšie: v Paulovej politickej spisbe sa uvádza, že je rozumné báť sa černochov; že „95 percent Afroameričanov v (Washingtone) je polovičnými alebo úplnými zločincami“; že s černošskými deťmi (no nie belošskými) treba zaobchádzať a súdiť ich ako dospelých za zločiny, ktoré spáchajú už od 13 rokov; a odkazoval na dvoch černochov, s ktorými sa zhováral Ted Koppel po Los Angeleských nepokojoch ako na „zvieratá“. Kanye West mal pravdu keď povedal, „George Bush sa nestará o čiernych“. Viete čo? Ak je jeho politická spisba určitým indikátorom, tak Ron Paul černochov nenávidí.

Podporovatelia, ktorí došli až tak ďaleko, že venovali peniaze na Paulovu kampaň, by mali mať na pamäti, že vedome prijíma dary aj od organizovaných skupín belošských rasistov a bývalého veľkokňaza Ku-Klux klanu Dona Blacka. Iní bieli rasisti ako David Duke taktiež podporujú Paulovu kandidatúru za prezidenta. Pre Paula je ľahké odmietnuť pozitívnu diskrimináciu ako niečo, čo porušuje osobnú slobodu, no za tým sa skrýva fakt, že je nenávisť chŕliaci prezidentský kandidát rovnajúci sa jedným z najviac donebavolajúcich, odporných rasistov na planéte.

Viac „americký“ ako ty a ja

Žiadnym prekvapením nie sú Paulove ofenzívne pomenovania ako „nelegálny cudzinec“, „nelegálny imigrant“ či obyčajne staré „ilegálec“, na ľudí, ktorí žijú v Spojených štátoch bez náležitých papierov. Okrem „fazuliar“, „nehovorec“ a „plávači“ [hanlivé pojmy pre imigrantov z Mexika, vymyslené podľa toho, že niektorí museli preplávať rieku, aby sa dostali do USA], mi hneď nenapadnú iné slová, ktoré by sa približovali bigotnosti, ktorou sú naplnené tieto pojmy. Avšak, v tomto zmysle takmer všetci prezidentskí kandidáti a dokonca i dobre to mysliaci bežní ľudia naďalej tieto pomenovania používajú – až na to, že Paul to nemyslí dobre, keď príde reč na tých bez papierov.

Keď hovoril k skupinke svojich zástancov, Paul sa vyslovil, že v zmysle pracovnej etiky sú pracujúci bez papierov „viac americkí ako my samy“. Vyslovení zástupci WASP [skratka pre dobre situovaných členov vládnucej triedy] ako Paul, zažívajú určitý druh historickej amnézie poskytujúcej umelú, no neutrálnu znejúcu identitu tomu, čo nazývajú „Americké“. Možno ak by Paul nebol taký izolacionista, uvedomil by si, že v skutočnosti sú dva kontinenty, ktorých ľudia sú hodní nazývať sa Americkými, a že tí, čo tak robia v Spojených štátoch, nie sú nejakou vyvolenou partiou. Pravdou je, že prax prvotného kolonializmu v USA nezákonne a nemorálne vzala pôdu rozličnému pôvodnému obyvateľstvu. Títo prví imigranti, ktorí si so sebou nelegálne vzali afrických otrokov, sa snažili vnútiť a uložiť svoju kultúrnu a jazykovú prax na tomuto ukradnutému územiu, zatiaľ čo takmer úplne vyhubili ľudí, ktorým túto pôdu vzali. To pôvodné obyvateľstvo, ktoré nebolo zabité bolo proti jeho vôli nezákonne presunuté. V praxi títo prví imigranti nelegálne prekročili národné hranice, a v dôsledku toho ich potomkovia naďalej žnú systémové výhody, ktoré vytvorili. No namiesto potvrdenia tejto prvotnej identity imigrantov (ktorá si žiada vecný pohľad do neľahkej minulosti) si privlastnili rasistickú „americkú“ identitu založenú na strachu a namiesto toho démonizujú súčasných imigrantov.

Podľa Paulovej zmätenej logiky tu všetci imigranti sú preto, aby vysali sociálny systém štátu, vzdelanie a núdzový zdravotný systém. Ak by bolo podľa Paula, tieto systémy by neplatili nielen pre tých bez papierov, ale aj imigrantov s povoleniami. Zabudnite na to, že obe skupiny platia daň z príjmu, majetku a maloobchodného podnikania. Ignorujte, že znova a znova štúdie opakovane ukazujú, že ľudia bez papierov platia do systému viac ako z neho vyberajú. Podľa Paula by mali byť dokonca i imigranti s papiermi zbavení akejkoľvek vládnej podpory. Zastáva tiež názor, že deťom, ktoré sa narodili imigrantom bez papierov na pôde USA by nemalo byť umožnené získať občianstvo. Ten takzvaný striktný dodržiavateľ Ústavy chce zvrátiť štrnásty dodatok tak, aby boli deti narodené imigrantom bez papierov zbavené svojho práva pri narodení. Okrem vážnych morálnych dilem, ktoré sa viažu na tento radikálny návrh je praktických obmedzení hojne. Čo ak má jeden rodič papiere a druhý nie? Čo ak nemajú papiere obaja rodičia, no sú z rôznych krajín? Čo ak sú z rovnakej krajiny, no krajina, z ktorej sú, odmieta uznať dieťa ako občana tohto štátu? Paulov návrh (ako mnoho jeho návrhov) je úplne absurdný.

Dekonštrukcia Rona Paula

Naozaj to nie je veľmi komplikované: ľudia, ktorí stoja na strane pracujúcich, chudobných, žien, neheterosexuálov, ľudí inej farby kože a imigrantov sa budú musieť pozrieť ďaleko za tohto kandidáta. Navzdory snahe jeho zástancov ignorovať toho muža pod povrchom, je čas na uvedomenie a dekonštruovanie tejto pretvárky. Ron Paul je voľnotrhový kapitalista, nestarajúci sa o práva pracujúcich či chudobných; je to zbrane milujúci kamarát NRA, radikálny kresťanský konzervatívec, ktorý si myslí, že školská modlitba a inteligentný plán majú na verejných školách miesto určené Bohom, že treba zrušiť právo ženy na výber, a že manželstvo osôb rovnakého pohlavia je odporné; je to kongresman, ktorý hlasoval proti pozitívnej diskriminácii a domnieva sa, že zrušenie segregácie určitým spôsobom porušilo Ústavu; a je to kandidát, ktorý nenávidí imigrantov. Áno, sme otrávení a unavení z Washingtonu, no preto, že Bush tak hlboko zlyhal neznamená, že sa máme prisať na úplne prvú prezidentskú nádej, ktorá chce okamžitý návrat vojakov domov, no zároveň zničiť práva a výhody, za ktorých dosiahnutie sme storočia bojovali. Paul istotne nie je odpoveď a musíme prestať prestierať, že ňou je. Uznávam a dokážem oceniť, že je proti vojne v Iraku a všetkému, čo spôsobila takzvaná vojna proti teroru doma a v zahraničí. No aj pokazené hodiny ukazujú dvakrát denne presný čas.


[ Zdroj: http://www.zcommunications.org/dont-believe-the-hype-ron-paul-is-not-your-savior-by-aura-bogado.html ]

1 komentár:

  1. trole si mimo, nejdriv se profackuj a potom popremejslej co na tvejch zvastech je v poradku, mam pocit ze kdyz ted chcipnes nikdo te nebude postradat ;)

    OdpovedaťOdstrániť