sobota, 21. septembra 2013

Ohodnocovanie neoceniteľného

GEORGE MONBIOT
Trh nevyriešil problém moci: dal mu len iné meno.

S jedným môžeme súhlasiť: vzťah medzi ľuďmi a prírodou sa porušil. Nedokážeme oceniť systémy, ktoré nás udržujú nažive. Zaobchádzame s prírodnými zdrojmi a schopnosťou biosféry absorbovať náš odpad tak, akoby pre nás nemali žiadnu cenu.

Samozrejmou odpoveďou je dať finančnú hodnotu tomu, čo sme zvykli nazývať prírodou, no čo bolo teraz nanovo označené ako prírodný kapitál. Jestvuje zopár pozoruhodných príkladov ako nás toto môže v podstate ušetriť zvrátených rozhodnutí. Ako poukazuje ekonómia ekosystémov a biodiverzity, ak zmeníte hektár mangrovového lesa na farmu s krevetami, zarobíte 1220 dolárov ročne. Nechajte to tak, a budete mať desaťnásobný prospech z tohto množstva (1).

No samozrejmá odpoveď nie je nevyhnutne tá správna odpoveď. To, čo určuje či je alebo nie je živá planéta chránená, nie je číslo s pripnutým znakom doláru. Je to politická vôľa. To je iný spôsob ako povedať, že sa to týka moci.

Pozrite sa na európsky trh s uhlíkom. Prostredníctvom obchodného systému s emisiami sa malo dať využiť kúzlo trhov, aby sa spravilo to, v čom zlyhala politika: drasticky zredukovať spotrebu fosílnych palív. V čase, keď to píšem je cena uhlíka 4,70 EUR na tonu (2). Za všetko dobré, čo to dokáže, by to kľudne mohla byť aj nula.

Prečo je tak nízka? Pretože na uhlík sa sústreďujúci priemysel loboval u politikov, aby zvýšil ponuku povolení až kým sa mechanizmus nestal neúčelným (3). Trh nevyriešil problém moci: len mu dal iné meno. Či sa vlády pokúsia vystúpiť proti klimatickým zmenám starým spôsobom (prostredníctvom regulácie) alebo prostredníctvom ohodnocovania, nebude veľký rozdiel, ak sa nepostavia priemyselným lobistom.

V určitých ohľadoch spravil obchodný systém s emisiami problém horším, pretože umožňuje politikom a biznisu umyť si ruky od zodpovednosti za klimatické zmeny, tvrdiac, že to vyrieši trh. V Európskej únii sa nestavia ani jedno nové letisko či baňa na uhlie či elektráreň bez toho, aby sa ako ospravedlnenie nespomínala obchodná schéma. Tento neúčelný systém posilnil znečisťujúce projekty, ktoré by inak neboli odsúhlasené.

I keď sme to nemali vyjadrené číselne, stovky rokov sme vedeli, že mangrovové močiare majú veľký význam pre ochranu pobrežia a sú živnou pôdou pre ryby. No to ľudí nezastavilo od zastrašovania a podplácania politikov, aby nespravili z týchto lesov krevetové farmy. Ak hektár krevetovej farmy zarobí 1200 dolárov človeku, ktorý je bohatý a má dobré kontakty, môže to pre utláčaných ľudí z pobrežia znamenať viac ako tých 12000 dolárov [teda 10-násobok ceny ak ponecháme les lesom, pozn. prekl.] danej ceny. Poznanie ceny tento vzťah nezmení: opäť sa to týka moci.

Zúčtovanie prírodného kapitálu môže daný problém zhoršiť. Pri ohodnotení a komodifikácii prírodného sveta a podniknutí samozrejmého nasledujúceho kroku - vytvorení trhu v ,,ekosystéme služieb" - má zúčtovanie nezamýšľaný dôsledok premeny biosféry na doplnok ekonomiky. Lesy, trhy s rybami, biodiverzita, kolobeh vody, sa v dôsledku toho stávajú súčasťou záujmov - korporácií, vlastníkov pôdy, bánk - ktorých nadmerná moc je pre ne najväčšmi ohrozujúca. V niektorých prípadoch vyzerá kalkulácia prírody ako predohra k privatizácii.

Do hry už prichádzajú aj obchodníci a špekulanti. V Anglicku hovorí komando trhu s ekosystémom o "využití finančnej expertízy mesta Londýn na ocenenie spôsobov, akými tieto zmiešané zdroje príjmov a sekuritizácie zvyšujú návrat investícií do environmentálnych väzieb" (4). Príroda sa stáva hračkou finančných trhov. A vieme ako dobre toto dokáže zafungovať.

Zatiaľ čo zúčtovanie prírodného kapitálu splnomocňuje tých, čo majú peniaze, oslabuje to nás zvyšných. To je jeden z dôvodov, prečo sa to vládam páči. Kto potrebuje všetko to chaotické demokratické rozhodovanie, tie nekonečné debaty o vnútornej hodnote a kráse a zázraku, keď ste už určili, že zmysel života je 42? A kto dokáže odporovať rozhodnutiu pokášať lesy či vyhodiť do vzduchu korálový útes, ak sa hodnota zničenia ukáže byť niekoľkonásobne väčšia ako 42? Keď sme už postúpili prírodu analýze nákladov a výnosov, nemôžeme sa sťažovať, ak sa nám nebudú páčiť výsledky.

Po viac ako štvrťstoročí robenia environmentálnych kampaní som došiel k záveru, že jedinou vecou, ktorá skutočne funguje je mobilizácia verejnosti: elektrorát vytvorí taký tlak na vlády, že sú nútené sa postaviť a vystúpiť proti mocenským záujmom. Nezáleží na tom, aké zbrane vlády používajú na to, aby sa konfrontovali s týmito záujmami: to, na čom záleží je ich ochota použiť ich. Systém, ktorý podkopáva zainteresovanosť verejnosti, podporuje silu finančných trhov a redukuje lásku a záľubu a potešenie na stĺpček čísel, pravdepodobne nezvýši ochranu prírodného sveta.


Odkazy:

1. http://www.unep.org/documents.multilingual/default.asp?DocumentID=602&ArticleID=6371&l=en&t=long

2. http://www.iol.co.za/business/international/eu-carbon-price-increases-1.1468977#.URqk2_IiVHl

3. http://www.guardian.co.uk/environment/2013/jan/24/eu-carbon-price-crash-record-low

4. http://www.defra.gov.uk/ecosystem-markets/files/EMTF-VNN-STUDY-FINAL-REPORT-REV1-14.06.12.pdf

[ Zdroj: http://www.monbiot.com/2013/09/18/pricing-the-priceless/ ]

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára