piatok, 13. septembra 2013

Ruská prosba o obozretnosť (Putinove slová Američanom o Sýrii)

VLADIMÍR V. PUTIN | The New York Times
MOSKVA – Nedávne udalosti okolo Sýrie ma primäli k tomu, aby som sa priamo prihovoril americkému ľudu a jeho politickým lídrom. Je dôležité tak urobiť v čase nedostatočnej komunikácie medzi našimi spoločnosťami.

Naše vzájomné vzťahy prešli rôznymi štádiami. Stáli sme proti sebe počas studenej vojny. Ale boli sme aj spojencami a porazili sme spolu nacistov. Následne bola založená univerzálna medzinárodná organizácia – OSN (Organizácia spojených národov), aby zabránila tomu, aby sa podobná devastácia ešte niekedy opakovala.

Zakladatelia OSN si uvedomovali, že rozhodnutia ovplyvňujúce vojnu a mier sa môžu prijímať len na základe konsenzu a so súhlasom Ameriky bolo do charty Spojených národov zakotvené právo veta stálych členov Bezpečnostnej rady. Toto hlboko múdre rozhodnutie zaistilo stabilitu medzinárodných vzťahov po desaťročia.

Nik nechce, aby Spojené národy postihol osud Ligy národov, ktorá stroskotala, lebo jej chýbal skutočný vplyv. To sa môže stať ak vplyvné krajiny obídu OSN a podniknú vojenskú akciu bez autorizácie Bezpečnostnou radou.

Možný útok USA proti Sýrii, napriek silnému nesúhlasu mnohých krajín a hlavných politických a náboženských predstaviteľov, vrátane pápeža, prinesie viac obetí, eskaláciu a možné rozšírenie konfliktu za hranice Sýrie. Útok by priniesol viac násilia a rozpútal novú vlnu terorizmu. Mohlo by to podkopať mnohostranné snahy vyriešiť problém s iránskym nukleárnym programom, izraelsko – palestínsky konflikt a destabilizovať Blízky východ a severnú Afriku. Mohlo by to rozhodiť celý systém medzinárodného práva z rovnováhy.

Sýria nie je svedkom boja za demokraciu, ale ozbrojeného konfliktu medzi vládou a opozíciou v mnohonáboženskej krajine. Je tam i niekoľko zástancov demokracie. Ale je tam viac než dosť bojovníkov Al-Kájdy a extrémistov všetkých odtieňov bojujúcich proti vláde. Ministerstvo vnútra USA označilo Front Al Nusra, moslimský štát Iraku a Levant, bojujúcich na strane opozície, ako teroristické organizácie. Tento vnútorný konflikt, podporovaný zahraničnými dodávkami zbraní opozícii, je jeden z najkrvavejších na svete.

Sú to žoldnieri z arabských krajín, ktorí tam bojujú a stovky militantov z krajín západu, dokonca z Ruska, ktorí nás hlboko znepokojujú. Nemôžu sa raz vrátiť do našich krajín so skúsenosťami nadobudnutými v Sýrii? Koniec koncov, po boji v Líbyi sa extrémisti presunuli do Mali. To je hrozbou pre nás všetkých.

Od samého začiatku sa Rusko zasadzovalo o mierový dialóg umožňujúci Sýrčanom dosiahnuť kompromisný plán pre ich vlastnú budúcnosť. Nechránime sýrsku vládu, ale medzinárodné právo. Musíme využiť Bezpečnostnú radu OSN a veriť, že dodržiavanie zákona a poriadku v dnešnom zložitom a turbulentnom svete je jedným z mála spôsobov ako uchrániť medzinárodné vzťahy pred pádom do chaosu. Zákon je stále zákonom a musíme ho dodržiavať, či sa nám to páči alebo nie. Podľa súčasného medzinárodného práva je sila povolená iba pri sebaobrane alebo na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Všetko ostatné je neakceptovateľné podľa charty OSN a predstavovalo by to akt agresie.

Nikto nepochybuje, že v Sýrii bol použitý jedovatý plyn. Ale sú všetky dôvody domnievať sa, že nebol použitý sýrskou armádou, ale opozičnými silami, aby vyprovokoval zásah ich silných zahraničných patrónov, ktorí sú na strane fundamentalistov. Správy, že militanti pripravujú ďalší útok – tentoraz proti Izraelu, nemôžu byť prehliadané.

Je alarmujúce, že vojenská intervencia do vnútorných konfliktov v zahraničných krajinách sa stala pre USA bežnou vecou. Je to v dlhodobom záujme Ameriky? Pochybujem o tom. Milióny ľudí po svete čoraz viac vidia americký model nie ako demokraciu, ale ako spoliehanie sa na brutálnu silu naháňať dokopy koalície so sloganom „ste s nami, alebo proti nám.“

Ale sila sa ukázala ako neefektívna a zbytočná. Afganistan je v rozvrate a nik nedokáže povedať, čo sa stane po stiahnutí sa medzinárodných síl. Líbya je rozdelená na kmene a klany. V Iraku pokračuje občianska vojna s desiatkami zabitých denne. V USA mnohí hovoria o analógii medzi Irakom a Sýriou a pýtajú sa, prečo ich vláda chce opakovať svoje nedávne chyby.

Nezáleží na tom, ako dobre mierené sú útoky, či ako sofistikované sú zbrane, civilným obetiam sa nedá vyhnúť, vrátane starších a detí, ktorých by útoky mali chrániť.

Svet reaguje pýtaním sa: ak sa nemôžete spoliehať na medzinárodné právo, tak musíte hľadať iné spôsoby ako si zaistiť bezpečnosť. Preto sa narastajúci počet krajín snaží dostať k zbraniam hromadného ničenia. Je to logické: ak máte bombu, nik sa vás nedotkne. Ostáva nám hovoriť o posilnení nešírenia jadrových zbraní, kým v skutočnosti snahy o nešírenie stroskotávajú.

Musíme prestať používať jazyk sily a vrátiť sa k civilizovanej diplomacii a politickým riešeniam.

Pred pár dňami sa objavila nová možnosť ako zabrániť vojenskej akcii. USA, Rusko a všetci členovia medzinárodného spoločenstva musia využiť vôľu sýrskej vlády vydať svoj chemický arzenál pod medzinárodnú kontrolu a následné zničenie. Súdiac podľa vyjadrenia prezidenta Obamu, USA to vidí ako alternatívu k vojenskej akcii.

Vítam prezidentov záujem v pokračovaní dialógu s Ruskom o Sýrii. Musíme pracovať spoločne, aby sme udržali túto nádej nažive, ako sme sa dohodli na stretnutí G8 v júni, v Lough Erne, v Severnom Írsku a nasmerovali tak diskusiu späť k rokovaniam.

Ak by sa podarilo predísť použitiu sily proti Sýrii, zlepší to atmosféru v oblasti medzinárodných záležitostí a posilní vzájomnú dôveru. Bude to našim spoločným úspechom a otvorí to dvere spolupráci v iných dôležitých oblastiach.

Moje pracovné a osobné vzťahy s prezidentom Obamom sú poznačené rastúcou dôverou. Cením si toho. Pozorne som študoval jeho utorkový prejav k národu. A skôr by som nesúhlasil vo veci jeho vyhlásenia o americkej výnimočnosti, že politika USA je „tým, čo robí Ameriku inou.“ Je extrémne nebezpečné povzbudzovať ľudí, aby sa videli ako výnimoční, nech je motivácia akákoľvek. Sú veľké krajiny a malé, bohaté a chudobné, tie s dlhou tradíciou demokracie a tie, ktoré stále hľadajú svoju cestu k nej. Ich politiky sa taktiež líšia. Všetci sme rozdielni, ale keď žiadame o Pánovo požehnanie, nesmieme zabúdať, že Boh nás stvoril seberovných.

Vladimír V. Putin, prezident Ruska

zdroj: http://www.nytimes.com/2013/09/12/opinion/putin-plea-for-caution-from-russia-on-syria.html?_r=0

Môžete podporiť na vybrali.sme.sk

1 komentár:

  1. Rusi podnikali vojenskú akciu bez autorizácie Bezpečnostnou radou, kedykoľvek si zmysleli - x-krát ako riadiaca sila ZSSR (vtedy napadli aj nás, nech si Čarnogurec pindá čo chce), najmenej raz boli agresívni (Južné Osetsko) aj potom, čo sa trochu zmátorili po prehre studenej vojny a rozpade Impéria.
    Zlodej kričí chyťte zlodeja. Ich svetovládne ambície nezmizli, len na čas hybernovali. Keď jeden ich zdutý politruk nedávno nadával Britom, že sú upadajúcou bývalo veľmocou, v skutočnosti - ako to v takých prípadoch býva - hovoril o sebe. A Američanov to čaká, Čína s Indiou už sú na ceste zvalcovať to ekonomicky.

    OdpovedaťOdstrániť