štvrtok, 10. októbra 2013

Koniec ilúzií a Rytmusov sen

Asi ako sa ženy na dôchodku zaujímajú o súkromie celebrít a čítajú bulvár, má mládež vlastný spôsob strácania času. Momentálne ním je okrem kindergarten-demokracie v podobe hlasovania do televíznych „šou“, spor na rapperskej scéne. Najnovšie vyvoláva vzrušenie čurbes medzi rapperom Rytmusom a skupinkou epigónov využívajúcich populárnu vlnu, ktorá vyplavuje na breh ich prvoplánové komerčné splašky.

Morálna dilema, či je zlé, že zradil zásady undergroundu a teraz vyberá vstupné na diskotéke, je súčasťou marketingovej hry a môže nám byť preto ukradnutá. Veď ako odkazuje váš hudobný vydavateľ a z letiska SOZA: „Ďakujeme, že sa zaujímate.“ (Podobne si cirkev skúša svoje nové PR akcie s odkazom: „Ďakujeme, že sa do nás nestaráte.“) Napriek malichernosti celého sporu sa predsa len zaujímavejšou javí Rytmusova pozícia. Ten totiž vernejšie kopíruje nastavenie dnešnej spoločnosti.

Najavo to dáva aj tak, že sa v jednom a tom istom tracku dokáže pochváliť, ako máva, na rozdiel od jeho konkurentov, pravidelne vypredané koncerty, a následne priznáva, že v začiatkoch tiež prešiel rovnakým obdobím ako oni. Jeho protirečenie vyplýva z deklarovanej úprimnosti, ktorú pokladá za prednosť, keďže vie priznať, že mu ide LEN o peniaze a tak chce zaujať. Výčitka falošnosti adresovaná konkurentom z hudobnej brandže smeruje preto sem a netýka sa neautentickosti, či komerčného charakteru hip-hopového vyjadrenia. Z otvorenej cynickosti sa odrazu stáva cnosť. Hip-hoper je nahý, a to ako striptérka, ktorá si zabudla obliecť plavky a do roboty prichádza priamo v pracovnom! Mäso tak ostáva surové a primitívne, pretože mikrovlnné žiarenie je umelé a plyn s elektrinou zdraželi.

Rap začal ako subkultúra vyjadrujúca alternatívny postoj istej, chudobnej sociálnej skupiny, prezentujúcej vlastný pohľad na podmienky, v ktorých žije. Neskôr sa komercionalizoval a zmenil na svojský a módny prostriedok zbohatnutia. Rapový prejav reflektuje rozdelenie sveta na život v chudobných štvrtiach - nebezpečné prostredie, kde sa bojuje o existenciu predajom drog, krádežami, zbraňami; a na až náboženské zvestovanie nanebovstúpenia, kde jedinca čakajú zasľúbené pocty v podobe polonahých žien, áut, bazénov a zlata, prichádzajúce po kombinácii úmornej snahy, viery a lotérie náhody. Náboženský aspekt vidieť aj na zlatých krížikoch, ktoré protagonisti s obľubou nosia na hrudi.

Simon Reynolds si všíma, že „v hip-hope sa kult reality mení v pritakávanie surovému naturalizmu, v ktorom je človek človeku vlkom, kde existujú iba víťazi alebo porazení a kde väčšina skončí medzi porazenými.“ Súčasný rap odráža spoločnosť, ktorá plne prijala zákony džungle, kde sa o druhých nestaráme, kde nám v prvom a poslednom rade ide o vlastný krk. V takomto svete sme zbavovaní akýchkoľvek sentimentálnych ilúzií, okrem tej najpodstatnejšej, že ak sa budeme snažiť a podarí sa nám vidieť prasatá lietať, budeme sa k ním môcť pridať.

Na to poukazuje aj rapper Rytmus a požaduje od nás ostatných patričnú poctu (napríklad pomenovaním svojho albumu „Kráľ“) za to, že splnil požiadavku zbaviť sa morálnych okolkov a potvrdil asociálne a hierarchické rozdelenie spoločnosti. Rytmus je v tomto zmysle autentickým umelcom vyjadrujúcim ducha doby (Zeitgeist), v ktorej žije. Dokázal totiž pretaviť jej kruté podmienky a nespravodlivé spoločenské vzťahy do svojho života a tvorby, ktorú produkuje. Na druhej strane je pre človeka, ktorý tieto hodnoty nevyznáva a nepodľahol slintajúcim trendom, jeho úspech poľutovaniahodný.

Môžete podporiť na vybrali.sme.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára