streda, 23. októbra 2013

Zopár faktov ktoré by ste mali vedieť o Fukušime

TAKASHI HIROSE | Counterpunch
List všetkým mladým atlétom, ktorí snívajú o príchode do Tokia v roku 2020

7. septembra 2013 japonský premier Shinzo Abe na 125. zasadaní Medzinárodnej olympijskej komisie (IOC) povedal nasledovné slová:

Niektorí môžu byť znepokojení z Fukušimy. Dovoľte mi vás uistiť, že situácia je pod kontrolou. Nikdy nespôsobila a nikdy nespôsobí Tokiu žiadnu škodu.

Toto si istotne zapamätáme ako jednu z najväčších lží modernej doby. V Japonsku to niektorí ľudia nazývajú „Abesolútnou lžou“. Uveriac tomu sa IOC rozhodlo priniesť Olympijské hry 2020 do Tokia.

Hovorcovia japonskej vlády obraňujú Abeho vyjadrenie tvrdením, že úroveň radiácie v Tichom oceáne ešte neprekročili bezpečnostné štandardy.

To pripomína starý príbeh muža, ktorý vyskočil z desaťposchodovej budovy, a pritom, ako míňal každé poschodie, hovoril, “Ešte je to dobré”.

Pamätajte, hovoríme tu o Tichom oceáne – najväčšom vodnom telese na Zemi, a pokiaľ vieme, vo vesmíre. Tokijská spoločnosť elektrickej energie –TEPCO- vlievala vodu cez svoj roztavený reaktor vo Fukušime a do oceána dva a pol roka, a zatiaľ ho bol Tichý ocean schopný zmierniť na úroveň pod bezpečnostný štandard. Ešte je to dobré. No v dohľade niet vyhliadky na vypnutie vody.

Je osem vecí, ktoré by ste mali vedieť.



1. V obytnej ploche parku v Tokiu, 230 km od Fukušimy, sa zistil stupeň radiácie v pôde 92 335 becquerelov na štvorcový meter. Je to nebezpečná úroveň, porovnateľná s tým, čo sa našlo okolo zóny 4 Černobyľu (oblasti nukleárnej katastrofy v 1986). Jedným z dôvodov namerania tejto úrovne znečistenia v hlavnom meste je, že medzi Tokiom a Fukušimou nie sú žiadne hory dostatočne vysoké na to, aby zablokovali rádioaktívne mraky. Ľudia, ktorí v hlavnom meste chápu nebezpečenstvo sa celkom vyhýbajú jedeniu jedla vyprodukovanému vo východnom Japonsku.



2. Vo vnútri nukleránych reaktorov Fukušima Daiichi #1 - #3 sú rozbité potrubia, ktoré spôsobili (ktoré cirkulovali chladiacu vodu) roztavenie. To znamená, že sa nukleárne palivo prehrialo, roztavilo, a ďalej roztavuje všetko, čoho sa dotkne. Takto prešlo cez spodnú časť reaktora, a potom cez betónovú podlahu budovy, a kleslo na dno. Ako sa spomína vyššie, dva a pol roka pracovníci TEPCO zúfalo liali vodu do reaktora, no nie je známe, či voda naozaj dosiahla roztavené palivo. Ak príde zemetrasenie stredného rozsahu, je pravdepodobné, že úplne zničí už poškodenú budovu. A faktom je, že za posledných dva a pol roka zemetrasenia naďalej zasahovali Fukušimu. (A ako dodatočný fakt, práve ako sa písal tento list, zasiahlo Fukušimu ďalšie zemetrasenie stredného rozsahu, no zdá sa, že budova to ešte raz vydržala. Ešte je to dobré.) Špeciálne nebezpečný je reaktor #4, kde sa veľké množstvo nukleárneho paliva drží v nádrži, akoby sa čakalo na ďalšiu prichádzajúcu katastrofu.

3. Chladiaca voda vlievaná do reaktora sa dnes v Japonsku považuje za veľký problém. Noviny a TV stanice, ktoré sa predtým usilovali zakryť nebezpečenstvo nuklárnej energie, dnes o tomto nebezpečenstve informujú každý deň, a kritizujú Shinzo Abeho za lož, ktorú povedal IOC. Problém je, že vysoko ožiarená voda vteká a mieša sa s povrchovou vodou, a toto pretekanie nemožno zastaviť, takže uniká do vonkajšieho oceánu. Je to situácia, ktorú je nemožné kontrolovať. V auguste 2013 (mesiac pred Abeho rečou pre IOC) bola v oblasti reaktora Fukušima Daiichi nameraná radiácia 8500 mikrosievertov za hodinu. To je dosť, aby to zabilo každého, kto by tam ostal mesiac. To to robí veľmi obtiažnym miestom pre to, aby tam robotníci niečo spravili. V Ohkuma-machi, meste, kde je umiestnený nukleárny reaktor Daiichi, bola radiácia meraná v júli 2013 (dva mesiace pred Abeho rečou) na 320 mikrosievertov za hodinu. Táto úroveň radiácie by osobu zabila za dva a pol roka. Takto okolo oblasti širokej mnoho kilometrov vyrastajú mestá duchov.

4. Pre dobro Olympijských hier v Tokiu 2020 bol zo správ, ktoré idú do zahraničia, vynechaný dôležitý fakt. Informovalo sa len o skutočnosti, že ožiarená voda vyteká na povrch okolo reaktora. No hlboko pod povrchom je ožiarená aj povrchová voda, a povrchová voda vteká do mora a mieša sa s morskou vodou prostredníctvom podmorských prúdov. Je neskoro spraviť s tým niečo.

5. Ak idete na veľký centrálny rybí trh blízko Tokia a zmeráte radiáciu vo vzduchu, zaznamenáte okolo 0,05 mikrosieverta – trocha vyššiu než normálnu úroveň. No ak zmeráte radiáciu blízko miesta, kde je umiestnený prístroj merajúci radiáciu ryby, úroveň je dva- alebo trikrát väčšia (meranie 2013). Zelenina a ryby okolo oblasti Tokia, aj keď sú ožiarené, sa nevyhadzujú. To preto, že úroveň stanovená japonskou vládou pre prípustnú radiáciu v jedle –ktorá ak je pri jedle prekročená, nesmie byť predávané- je rovnaká ako prípustná úroveň radiácie v nízkoúrovňových rádioaktívnych odpadoch. Čo znamená, že v Japonsku dnes, ako bola kontaminovaná celá krajina, nemáme inú možnosť len dávať ožiarený odpad na jedálenský stôl. Distribúcia ožiareného jedla je taktiež problémom. Jedlo z blízkosti Fukušimy sa posiela do ďalšej prefektúry, a potom sa odosiela, prelepené ako vyrobené v druhej prefektúre. Obzvlášť jedlo distribuované veľkými potravinovými spoločnosťami a jedlo servírované v drahých reštauráciách sa takmer nikdy netestuje na radiáciu.

6. V Japonsku je jedinou radiáciou z nukleárnych reaktorov Fukušima Daiichi, ktorá sa meria, rádioaktívne cézium. Avšak, veľké množstvá stroncia 90 a trícia sa šíria po celom Japonsku. Radiácia stroncia a trícia pozostáva z beta lúčov, a je veľmi ťažké ju zmerať. No obe sú extrémne nebezpečné: stroncium vie zapríčiniť leukémiu, a trícium môže spôsobiť poruchu chromozómu.

7. Stále nebezpečnejšie: hovoria, že aby sme sa zbavili znečistenia, ktoré padlo na širokú oblasť východného Japonska, zoškrabávajú hornú vrstvu pôdy, a dávajú ju do plastových vriec ako odpad. Obrovské hory týchto plastových vriec, všetky poškodené vetrom, ležia na poliach vo východnom Japonsku a stávajú na predmetom nárazov silného dažďa a tajfúnov. Následne sa plast roztrhne a obsah sa vysype. Keď sa to stane, neostane miesta kam ich vziať.

8. 21. septembra 2013 (opäť, keď sa písal tento list) informovali tokijské noviny Shimbun, že tokijský guvernér, Naoki Inose, na tlačovej konferencii povedal, že to, čo Abe vyjadril IOC bol jeho zámer dať situáciu pod kontrolu. „Teraz, „ povedal Inose, „pod kontrolou nie je.“

Je to smutný príbeh, no to je súčasná situácia Japonska a Tokia. Miloval som japonské jedlo a túto zem než sa objavila nehoda vo Fukušime. No teraz...

Prajem veľa zdravia a dlhý život.


Takashi Hirose je autorom knihy Fukushima Meltdown: The World’s First Earthquake-Tsunami-Nuclear Disaster (2011).

Zdroj: http://www.counterpunch.org/2013/09/26/a-letter-to-all-young-athletes-who-dream-of-coming-to-tokyo-in-2020/

3 komentáre:

  1. "Pamätajte, hovoríme tu o Tichom oceáne – najväčšom vodnom telese na Zemi, a pokiaľ vieme, vo vesmíre" takato veta mi staci aby cely clanok zdiskreditovala, vesmir je tak obrovsky ze tvrdit ze tichy ocean je najvacsi je taka nenormalna hlupost az to nie je ani vtipne
    - netreba ist ale ani tak daleko, jupiterov mesiac Europa ma najmaneje 200 krat viac vody ako komplet vsetka voda na zemy.
    M.G

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Myslel som, že to je Tvoja téma, takže Ti stačila maličkosť, aby si vedel, že to, čo sa tu píše nemusíš brať vážne.
    PT

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Stacil mi precitat si tvoj komentar M.G a viem ze si totalny psychopat.

    OdpovedaťOdstrániť