pondelok, 11. novembra 2013

Ako superbohatí opúšťajú Ameriku

PAUL BUCHHEIT | Common Dreams
Popritom, ako hromadia viac a viac bohatstva, potrebujú veľmi bohatí spoločnosť stále menej. Zároveň presvedčili samých seba, že ho zarobili sami, a že prispievať k spoločenským potrebám je voči nim neférové. Jestvuje dostatok dôkazov na to, že sa táto malá skupinka príjemcov vzdáva krajiny, ktorá im umožnila vybudovať obrovské bohatstvá.

1. Vzali si 25 biliónov ďalšieho bohatstva, zatiaľ čo platili menej daní

Svetové údaje o majetku z roku 2013 ukazujú, že majetok USA sa zvýšil zo 47 biliónov dolárov v roku 2008 na 72 biliónov dolárov v polovici roku 2013. No podľa čísel vládnych príjmov USA sa federálna daň z príjmu medzi rokmi 2008 a 2012 znížila. A čo je horšie, korporácie znížili svoje daňové sadzby na polovicu.

Z tohto obrovského zväčšenia majetku nezískala americká spoločnosť nič. Niet dane z bohatstva, žiadnej dane na finančné transakcie, žiadneho spôsobu ako zabezpečiť, že bude podporená infraštruktúra a verejné vzdelanie.

Koľko presne si superbohatí vzali za posledných päť rokov? Každý z 5% elity -najbohatších 12 miliónov Američanov- získal medzi rokmi 2008 a 2013 priemerne takmer milión dolárov finančného majetku.

2. Po prvýkrát v dejinách si myslia, že nepotrebujú nás zvyšných

Bohatí vždy potrebovali strednú triedu na to, aby pracovala v ich fabrikách a kupovala si ich tovary. S globalizáciou to už neplatí. Ich fabriky môžu byť v Číne, vytvárať tovary pre ľudí v Indii alebo Európe, či kdekoľvek inde vo svete.

Pre svoje jachty a helikoptéry a ponorky nepotrebujú našu infraštruktúru. Platia za súkromné školy pre svoje deti, súkromné bezpečnostné služby pre svoje domovy. Majú súkromné ošetrovne, aby sa vyhli ťažkostiam zdravotnej starostlivosti. Všetko, čo potrebujú, je sortiment sluhov, ktorí môžu byť príchodzími pracujúcimi prichádzajúcimi do Ameriky na víza H-2B, ochotných pracovať za menej, než si môže dovoliť Američan strednej triedy.

Toto zmýšľanie sa šíri od superbohatých k len bohatým. V roku 2005 prestalo Sandy Springs, majetné predmestie Atlanty, platiť za verejné služby, a rozhodlo sa namiesto toho vyhnúť podpore chudobných miestnych obyvateľov Fulton Country tým, že si najali „mestského subdodávateľa“ s názvom CH2M, aby sa postaral o všetko, okrem polície a hasičského zboru. Zahŕňa to dlaždenie ciest, fungovanie súdov, vydávanie lístkov, nakladanie s odpadmi, a rozličné iné verejné služby. Niekoľko ďalších miest to nasledovalo.

Výsledky boli zmiešané, s tým, že niektorí klienti CH2M vycúvali alebo o tom jednali znovu. No privatizácia na nás stále dolieha. Selektívne rozhodnutia týkajúce sa verejných služieb hrozia zhoršením už beztak núdzových podmienok pre mnohé komunity. Detroit, samozrejme, je v popredí. Podľa správy Inštitútu mestskej pôdy, „môže viacero miest nasledovať príklad Detroitu a zanevrelo na služby v určitých oblastiach.

3. Potopili strednú triedu a teraz žiadajú škrty v dôchodkových fondoch strednej triedy

Najbohatší Američania predstavujú najväčší podiel z viac ako 2 biliónov dolárov z daňových výdajov, daňových nedoplatkov, majetkov v danových rajoch a nezaplatených korporátnych daní.

Rozpočet sociálneho zabezpečenia tvorí menej ako polovicu z tejto čiastky. Napriek tomu si Kongres a mnoho ďalších bohatých Američanov myslí, že by mal byť zoškrtaný. Sú to rovnakí ľudia, ktorí americkú verejnosť pripravujú o 300 miliárd dolárov ročne tým, že neplatia celý podiel dane zo mzdy.

4. Naďalej trvajú na tom, že „to zarobili sami“

Nezarobili. Bohatstvo získali v rozličnej miere –zvyčajne veľkej miere- z verejného financovania, ktoré poskytlo takmer polovicu základného financovania výskumu v 1980-tych rokoch, a dokonca i dnes podporuje asi 60 percent výskumu vykonávaného na univerzitách.

Biznisy sa spoliehajú na cesty a prístavy a letiská pri preprave svojich tovarov, na FAA [Federálne letecké velenie; úlohou je regulácia dopravy, inšpekcie, certifikáty] a TSA [bezpečnosť leteckej prepravy] a Pobrežnú stráž a ministerstvo dopravy, ktoré ich majú chrániť, na celoštátnu energetickú sieť pri elektrifikácii ich fabrík, komunikačné veže a satelity na vykonávanie onlineového biznisu, ministerstvo obchodu pri podpore a zabezpečení svetových trhov, námorníctvo USA pri monitorovaní námorných ciest, a FEMA [Federálna agentúra pre zvládanie kríz; koordinované akcie na vysporiadanie sa so živelnými pohromami alebo väčšími nehodami pod hlavičkou ministerstva], ktorá po nich má upratať.

Apple, odborník na daňové raje, stále vyrába väčšinu svojich produktov a vykonáva výskumný vývoj v Spojených štátoch, s inžiniermi a počítačovými vedcami vzdelanými v USA. Biznis Google je založený na internete, ktorý začal ako ARPANET, počítačovej sieti ministerstva obrany Projektovej agentúry pokročilého výskumu [Advanced Research Projects Agency] v 1960-tych rokoch. Národná vedecká nadácia [The National Science Foundation] sponzorovala výskum Iniciatívy digitálnej knižnice [Digital Library Initiative] na Stanfordskej univerzite, ktorá bola prevzaná ako model Google. Microsoft začal náš najbohatší Američan, Bill Gates, ktorého úspech pochádza prinajmenšom sčasti zo získania práce jeho konkurentov a prispôsobením si jej ako svojej vlastnej. Rovnako je to so Stevom Jobsom, ktorý priznal: „Pri kradnutí skvelých myšlienok sme nikdy nemali zábrany.“

Spoločnosti ako Pfizer a Merck sa spoliehali na základný výskum vykonávaný Národným inštitútom zdravia. Štúdia Kongresového rozpočtového úradu nám pripomína, že Prímárnym dôvodom, prečo vláda hrá rolu v základnom výskume je, že súkromné firmy samotné vykonávajú veľmi málo výskumov (vzhľadom na to, čo je pre spoločnosť najlepšie).

5. Poslednou urážkou je, že mnohí z nich opúšťajú krajinu, na ktorej zbohatli

Mnohí príjemcovia amerického výskumu a technológií opustili krajinu kvôli daniam. Ako nadnárodné spoločnosti, ktoré racionalizujú presun tvrdením, že sú svetoobčanmi, takmer 2000 Američanov, a zrejme až 8000, zanechali svoje povinnosti v prospech priaznivejšieho daňového prostredia.

Najpozoruhodnejším príkladom je Eduardo Saverin, ktorý našiel bezpečné útočisko v USA po tom, ako bola ohrozovaná jeho rodina v Brazílii, dostal Marka Zuckerberga za spolubývajúceho na Harvarde, profitoval z americkej technológie, aby zarobil miliardy zo svojho 4% podielu na Facebooku, a potom sa vyhol daňovému výmeru.

Výstižné zhrnutie?

Bernard Marcus, spoluzakladateľ maloobchodu Home Depot a člen Forbes 400, sa na adresu každého Američana, ktorý by mohol namietať voči všetkéj tej chamtivosti, vyjadril: „Kto sa stará o nejakého imbecila?“

Zdroj: http://www.commondreams.org/view/2013/11/04-1

2 komentáre:

  1. Ja Chosé Mertanlízo mám 10 eseročiek medzi ktorými jednostaj fiktívne obchodujem aby som čo najviac vycucal DPHčky z Fickovho rozpočtu.
    Pracujúcej čvarge zo zásady neplatím nadčasy, čo by chela tá kladivárska nenažraná chamraď ...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vysvetlite mi: Pokiaľ nepotrebujú spoločnosť, kto im bude platiť za ich výrobky a služby z ktorých bohatnú? -- J. Moravčík

    OdpovedaťOdstrániť