pondelok, 9. decembra 2013

Ježiš: mesiáš či boľševik?

TERRY EAGLETON | The Guardian
Kristus evanjélií je vlastne revolucionár – no miléniového, skôr než politického, typu

Bol Ježiš revolucionár?

Určite si udržiaval určitú tieňovú politickú spoločnosť. Jeden z kruhu jeho blízkych bol známy ako Šimon Zelóta (Horlivec), Zelóti boli ilegálnym anti-imperialistickým hnutím zasväteným vyhnaniu Rimanov z Palestíny. Zelóti chceli čistý, tradičný, teokratický židovský štát, a presadzovali ideológiu nie nepodobnú dnešnej al-Kájde. Obyčajnému nezúčastnenému divákovi by Ježišovo učenie mohlo ľahko pripadať podobné tomu zelótskemu. Môžeme predpokladať, že v dave obklopujúcom Ježiša boli Zelóti a iní disidenti, ktorí kontrolovali ako politicky korektný bol.

Je však nepravdepodobné, že Ježiš bol súčasťou anti-imperialistického odporu. Pretože, podľa všetkého veril v platenie daní („Dajte Cézarovi...“), zatiaľ čo Zelóti nie. Ďalej, bol na nože s farizejmi, ktorí boli v určitom zmysle teologickým krídlom Zelótov.

Ďalším dôvodom, prečo nie je pravdepodobné, že bol Zelótom je, že jeho žiaci neboli po jeho popravení zatknutí. Ak by boli známymi povstalcami, okupujúce rímske sily by takmer iste zasiahli, aby s nimi zatočili. Medzi žiakmi mohla byť hŕtska anti-imperialistických bojovníkov, no predstavitelia Rimanov mali zrejme jasno v tom, že Ježišovo hnutie nevystupovalo preto, aby zvrhlo štát. To nebol dôvod, prečo bol jeho líder ukrižovaný.

Určite by sa dali do pohotovosti, aby by Ježiš tvrdil, že je mesiáš, keďže mesiáš bol z väčšej časti považovaný za militantného politického lídra, ktorý by opäť postavil Izrael na nohy. No Ježiš taktiež netvrdí, že je mesiáš, okrem dvoch príležitostí, z ktorých sú obe pochybné. V každom prípade, myšlienka, že by putujúci, charizmatický človek s prevažne neozbrojeným, veľkým, no nie obrovským doprovodom mohol zničiť chrám alebo zvrhnúť štát bola absurdná, ako si museli všimnúť židovskí a rímski predstavitelia. Boli tu tisíce chrámových strážcov, nehovoriac o posádke Rimanov.

Je možné, že Ježišov násilný čin snahy vyčistiť chrám od zmenární, ktorý mal nebezpečne blízko k rúhaniu sa, mohol pre jeho odporcov stačiť na to, aby ho pribili. Vyhnanie zmenárnikov však nebolo zamýšľané ako “anti-kapitalistické“ gesto. Ježiš prevracia stoly zmenárnikov a predavačov holubov, a vyhlasuje miesto za brloh zlodejov, no tieto slová sa dnes považujú za neskorší dodatok. Zničenie chrámu pravdepodobne naznačil symbolicky, skôr ako by vyjadroval svoju nechuť k jeho komerčnej špinavosti.

S veľkou pravdepodobnosťou bol odsúdený za neposlušnosť, a odovzdaný ako hrozba verejného poriadku. Pilát ho zrejme poslal na smrť ako údajného mesiáša, i keď ani on, ani Ježiš samotný neverili, že by ním bol. Mesiáš („Christos“ po grécky) bol Židmi považovaný za kráľovskú postavu podobnú bojovníkovi, zatiaľ čo Ježišov satirický vstup do Jeruzalema na boku osla možno vnímať ako anti-mesianistické gesto, ironickou fackou všetkým podobným predstavám vojenskej zvrchovanosti.

Bol potom Ježiš „duchovným“, skôr ako politickým lídrom?

Pre Ježiša niet žiadneho zjednávania medzi doménou spravodlivosti – kráľovstvom Božím – a silami tohto sveta. Podľa tejto miery konfrontuje ľudí okolo seba s absolútnou voľbou. Buď sú s ním, alebo proti nemu; žiadna prostredná liberálna možnosť nie je dovolená. To, čo je v stávke, nie je vec reformizmu naliatia nového vína do starých fliaš, ale nepredstaviteľný nový režim, ktorý sa z pohľadu Ježiša už násilne vlamuje do sveta, a za zvestovateľa a stelesnenie ktorého sa považuje. V tomto zmysle je avantgardistom, nie sociálnym reformátorom.

Skôr ako socializmus pre Marxa, je doména spravodlivosti zároveň imanentná v prítomnosti a cieľom, na ktorý sa treba zamerať. No prechod od starého k novému nemôže byť hladký, v zmysle evolučného socializmu. Vzhľadom na urgentnosť a vážnosť našich podmienok -čo evanjéliá označujú ako „hriech sveta“- zahŕňa dosiahnutie spravodlivého spoločenského poriadku prechod smrťou, ničotou, zmätkom a odosobnením.

Jedným dôvodom, prečo Ježiš a jeho nasledovníci očakávali príchod kráľovstva tak skoro, je, že nemali žiadnu predstavu, že by ľudská aktivita mohla hrať nejakú rolu pri pomoci ustanoviť ho. Pre prvých kresťanov bolo kráľovstvo darom Božím, nie prácou dejín. V svetonázore evanjélií nemohlo byť miesto pre takúto politickú teológiu, čo je jedným z dôvodov, prečo Ježiš nebol revolucionárom v tom zmysle, akým ním bol Lenin. Nebol leninistom, pretože by nemal žiaden koncept historického sebaurčenia. Jediný typ histórie, na ktorom záležalo, bola Heilsgeschichte, či dejiny spásy.

Kresťanstvo je tak značne viac pesimistickejšie než sekulárny humanizmus, ako aj neporovnateľne optimistickejšie. Na jednej strane, je nekompromisne realistické o nepoddajnosti ľudského stavu - zvrátenosť ľudskej túžby, prevaha modlárstva a klamu, škandál utrpenia, chmúrne pretrvávanie útlaku a nespravodlivosti, nedostatok verejných cností, drzosť moci, krehkosť dobra a obrovská chuť po moci a sebeckosť.

Na druhej strane, má nielen za to, že je možné vykúpenie z týchto hrozných podmienok, no tiež, zarážajúco, že sa to už v istom zmysle stalo. Ani tí najmechanistickejší marxisti by tieto dni netvrdili, že je socializmus nevyhnutný, nieto že už nastal bez toho, aby sme si to všimli. Pre kresťanskú vieru je však príchod kráľovstva zabezpečený, keďže ho založilo Ježišovo vstanie po smrti. Nová obec je možná len na základe premeneného tela. To je to, čo je zvyčajne známe ako zmŕtvychvstanie.

Bol potom Ježiš revolucionár? Nie v takom zmysle, ako by uznali Lenin či Trockij. No je to preto, že bol menej revolučný ako boli oni, alebo ešte viac? Menej, určite, v tom, že neobhajoval zvrhnutie mocenskej štruktúry, s ktorou sa konfrontoval. No to bolo, okrem iných dôvodov, preto, že očakával, že ho čoskoro zmetie forma existencie dokonalejšia vo svojej spravodlivosti, mieri, súdružstve a bohatosti ducha, akú si nevedeli predstaviť ani Lenin a Trockij. Odpoveďou potom možno nie je, že Ježiš bol viac-menej revolucionárom, ale že bol ako viac, tak menej.


Toto je výňatok z úvodu knihy Terryho Eagletona Evanjéliá [The Gospels].

Zdroj: http://www.theguardian.com/commentisfree/2007/dec/04/jesusmessiahorbolshevik

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára