štvrtok, 5. decembra 2013

Od Galilea k právam žien

RON JACOBS | Counterpunch

Popieranie Vatikánu

Nedávno som si pozrel filmovú verziu hry Bertolta Brechta od Josepha Loseyho, Život Galilea. Prvýkrát predstavená v 1943, a upravená v 1955, bola Loseyho produkcia natočená v 1975. Život Galilea, jedna z Brechtových najznámejších drám, sa venuje represívnej povahe náboženstva, ako v zmysle kontroly myslenia, tak jeho spriaznenosti s mocou pri udržiavaní statusu quo. Je to akoby v poznaní spočívalo zatratenie, akoby dokonca i každú ľudskú informovanosť mal postihnúť takýto osud. Vlastne je dôvod prečo sa strom v Rajskej záhrade volá Strom poznania, poznanie ktorého je zdrojom všetkého ďalšieho zla.

Brechtove drámy ostávajú zrejme najväčšími vhľadmi do ľudského stavu spísanými za posledných sto rokov. Od námahy pirátky Jenny v Trojgrošovej opere (Der Dreigroschen Oper), po jeho odsúdenie tých, ktorí zbohatli na vojne v Matka Kuráž a jej deti (Mutter Courage und Ihre Kinder), nedala žiadna hra duchu bežného muža a ženy viac vierohodnosti alebo ju neobdarila väčšou hĺbkou. Ani žiaden súčasný dramatik nebol taký priamy a nemilosrdný pri popise síl, ktoré sa spriahli, aby tohto ducha popreli.

Galileo sa postavil voči dogme cirkvi vo veciach vedy a dúfal, že cirkev príjme jeho revolučné závery, alebo ich prinajmenšom zváži. Pre tieto snahy bol označený za kacíra, pohrozilo sa mu mučením a bol donútený odvolať to. Nato bol odsúdený na domáce väzenie po zvyšok svojho života. Je menej pravdepodobné, že sa dnešní kacíri postavia vedeckým prikázaniam udržiavaným katolíckou cirkvou, vzhľadom na to, že cirkev prijala viacero prikázaní, ktoré platia tam vonku. Samozrejme, fakt, že je evolúcia naďalej popieraná mnohými inými kresťanskými sektami dokazuje, že takéto prijatie nie je vždy rovnaké, keď príde reč na iné cirkvi. Nie, dnešní kacíri by boli tí z cirkvi, ktorí spochybňujú alebo sa stavajú proti učeniu Vatikánu o ženách. Predovšetkým medzi touto časťou sú takí katolíci, ktorí veria, že ženy sú rovné a mali by byť vysvätené hneď, ako dokončili študijný kurz, ktorý cirkev žiada.

Sú to otázky genderu, sexuality a osobnej morálky, ktoré rozprudzujú najväčšie debaty v modernej cirkvi. Taký je predpoklad poslednej knihy Petra McDonougha skúmajúcej doktrinálne a politické debaty zamestnávajúce moderných katolíkov v súčasnosti. Táto kniha nazvaná Katolícky labyrint poskytuje nedávne dejiny cirkvi, a tiež jednotlivcov a politických organizácií na oboch stranách tém, ktoré ich rozdeľujú. McDonoughov text, napísaný pre členov (súčasných či bývalých) a tiež nekatolíkov, prináša detailný pohľad na spojenectvá medzi konzervatívnymi katolíkmi a podobne zmýšľajúcimi protestantskými skupinami, v ich boji proti modernizmu. Predstavuje angažované organizácie, z ktorých sa stali hráči v diskusii a vnára sa do ich histórií a politických spojenectiev. Opisuje tak svetské a duchovné spojenectvá v cirkvi odhodlané udržať pozície cirkvi pri tematike žien, zväzkov rovnakých pohlaví, interrupcií a celibátu kňazov, nezmenené. Zároveň o týchto témach diskutuje v rámci tej časti cirkvi, ktorá sa venuje liberalizácii svojich pozícií.

I keď už Vatikán nie je tou politickou mocou, ktorou bol za Galileových čias, naďalej uplatňuje značný vplyv v dejinných záležitostiach po celom svete. Je samozrejmé, že tento vplyv má politický charakter. Nanešťastie, navzdory svojím vyhláseniam odsudzujúcim vojnu a chudobu spôsobenú neoliberálnym kapitalizmom, sa jej primárna energia podľa všetkého míňa na boj s právami žien. To v obrancoch viery vyvoláva otázku: prečo tomu tak je? Napokon, ak by cirkev obetovala rovnaké množstvo zdrojov a času proti imperiálnej vojne a všetkým zlám kapitálu, vrátane zakázania sviatosti (ako sa ukázalo pri politikoch podporujúcim súčasné interrupčné zákony USA) tým katolíkom, ktorí profitujú z týchto hriechov, nezmenil by tento jej postoj charakter samotnej debaty?

Na opísanie nedávnych dejín katolíckej cirkvi používa McDonough metaforu ľudského vývoja. Pýta sa, že ak boli zmeny započaté po koncile známom ako Vatikán II koncom detstva a dospievania cirkvi, smeruje potom budúcnosť jeho dozretia k dospelosti? Ak áno, potom debaty v cirkvi rozhodnú, či to bude dospelosť, ktorá odmietne väčšinu toho, čo sa naučila v prospech poriadku, ktorý sa odrazil od stredovekej minulosti, alebo takou, ktorá sa učí zo svojich nedávnych chýb. Ako vie každý čitateľ, tieto chyby siahajú od popierania a ospravedlňovania pedofilných kňazov po odmietanie zmeny za účelom statusu quo, odmietaného mnohými vo vlastnom stáde. Galileovi bola odoprená sloboda zo strachu Vatikánu že by sa vedecká pravda stála známou jeho farníkom po svete. Sme zvedaví ako dlho bude ženám v cirkvi odopieraná ich sloboda, zatiaľ čo tá istá cirkev popiera pravdu o ich rovnosti.


Zdroj: http://www.counterpunch.org/2013/11/15/from-galileo-to-the-rights-of-women/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára