nedeľa, 15. decembra 2013

Poplach namiesto osláv

PETER JAVŮREK | Pravda
Keď sa demokracia scvrkne na vládu väčšiny, dvere k moci sú otvorené pre všetkých jej nepriateľov.

Demokracia sa v najväčšom ohrození ocitá vždy vtedy, keď sa zvrhne do primitívnej vlády väčšiny. To nie je povzdych elitára. To je odkaz dejín pri príležitosti výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Nie náhodou vznikala ako reflexia hrôz nacizmu a fašizmu. A platí pre všetky formy a farby totality. Keď sa demokracia scvrkne na vládu väčšiny, dvere k moci sú otvorené pre všetkých jej nepriateľov. Nemusia sa k moci dostať krvou. Demokraticky ich k nej dostane masa zmanipulovaných ľudí, ktorých ľudskosť prehlušili pocity krivdy a zášti.

Krv prichádza až potom. A keď nadšenie z nastolenia „spravodlivosti“ vystrieda zmar a strach, býva už neskoro.

Prvé, čo dostáva na frak, keď sa jediným zdrojom legitimity moci stane súhlas väčšiny, sú ľudské práva a slobody.

Koho posielajú čoraz nevyberanejšie do pekiel naši svätuškári? O kom cez internet šíria lži psychopati, pripisujúci celému svetu svoje vlastné zvrátené fantázie? Komu sa vyhrážajú úbožiaci, ktoré si myslia, že keď sa budú zaklínať slobom „národ“, budú naozaj národní? Na koho celá táto perepúť v poslednom čase najviac útočí?

Na zlodejov? Na krivoprísažníkov? Kdežeby. Desatoro ich netrápi. Útočia na autentickú ľavicu, na intelektuálov, na ľudskoprávnych odborníkov a aktivistov, na poctivých historikov a sociológov, na politikov, pre ktorých pojmy slobody, rovnosti a bratstva nie sú len predvolebnými frázami. Na ľudí, ktorí hlásajú, že práva a slobody slabých nesmú byť otázkou rozhodovania silných.

Práve tento výpočet terčov, na ktoré útočia (a ktorý by sa isto dalo ešte doplniť), o nich vypovedá všetko to, čo o sebe nechcú povedať oni sami.

Všetky tie ich takzvané alternatívne výklady histórie sa skôr či neskôr nevyhnutne obrátia na niektorý zo starých známych refrénov: Židia, Rómovia, slobodomurári, neznabohovia.

Jediná „alternatíva“, čo sa tu v skutočnosti natíska, je obrázok slovenského gardistu, rozťahujúceho sa v dome, ktorý ukradol človeku, ktorého predtým poslal na smrť. A v nedeľu si vyleští čižmy a ide sa vyspovedať. Ale nie z toho, že udával a arizoval. Z toho, že občas tajne myslí na susedovu Maru.

Jeho duchovní potomkovia dnes zasa idú trestať Rómov za špinavé osady, do ktorých ich zahnal za slovakštátu on sám aj s „pánmi bratmi“. Čím neskôr si oklamaní ľudia uvedomia, že tu nejde o nič iné, iba a revival nacizmu a fašizmu, tým väčšie nebezpečenstvo hrozí.

Všetky tie ich ódy na slovanskú Rus sú len ódami na vládcu Kremľa. Ten nezakrúti s banditmi, čo v Moskve a inde chytajú a mučia gejov. Hlavné je, že svojimi zákonmi zakrútil, obklopený suitou verných popov, s gejmi.

A môžeme iba hádať, kedy sa budú cítiť natoľko silní, že začnú u nás vyvolávať podobné referendá ako teraz v Chorvátsku. Také, v ktorých priama demokracia je len zásterkou pre to, aby mohla väčšina utláčať menšiny. V priamom rozpore so Všeobecnou deklaráciou, ktorá práve slávi 65 rokov.

Výročie, nevýročie. Treba biť na poplach. Každý deň.

Prevzaté so súhlasom autora.

Zdroj: http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/302095-poplach-namiesto-oslav/

2 komentáre:

  1. Ešte aj útoky na lekárov sú dosť časté. Dokonca aj zo stránok denníka Pravda. Či takto vyzerá to bitie na poplach?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. A všetko o je potrebné je zmatok vlády menšín? Viete, keby napriklad 3. reich nenapadol CCCP, tak by mozno vlada vtedajsej "hnedej vacsiny" trvala az dodnes. nie je uzitocnejsie poukazovat na to, ze ludia ked SKUTOCNE schopny skoro vsetkeho a vlada " akejkolvek farby vacsina" je len casto vyuzivanym prostriedkom...? To treba vidiet...

    OdpovedaťOdstrániť