piatok, 24. januára 2014

Kapitalizmus je neuróza ľudstva

RENATA SALECL | Spiegel
Sloboda je dobrá vec, však? Nie vždy, hovorí slovinská filozofka Renata Saleclová. Sloboda vybrať si z neobmedzeného množstva kariérnych príležitostí alebo značiek kávy sa celkovo stáva záťažou. Našu modernú kapitalistickú spoločnosť ovláda „tyrania voľby“.


SPIEGEL ONLINE: Pani Saleclová, v reťazci rýchleho občerstvenia Subway musíme vykonať pol tucta rozhodnutí, kým si konečne môžeme vychutnať svoj sendvič. Je toto to, čo máte na mysli, keď vo svojich prednáškach hovoríte o „tyranii voľby“?

Saleclová: Snažím sa vyhýbať miestam ako Subway, a keď tam skončím, vždy si objednám tú istú vec. Keď hovorím o „tyranii voľby“, myslím tým ideológiu, ktorá vzniká v dobe postindustriálneho kapitalizmu. Začalo sa to americkým snom – ideou self-made man, ktorý sa prepracúva na vrchol. Onedlho sa tento kariérny koncept vyvinul do všeobecnej životnej filozofie. Dnes veríme, že by sme mali byť schopný zvoliť si čokoľvek: spôsob, akým žijeme, ako vyzeráme, dokonca i keď dôjde na kávu, ktorú si kupujeme, neustále potrebujeme zvažovať naše rozhodnutie. To je extrémne nezdravé.

SO: Prečo?

Saleclová: Pretože sa neustále cítime byť stresovaní, premáhaní a vinní. Pretože, podľa tejto ideológie, je to naša vlastná vina, ak sme nešťastní. Znamená to, že sme spravili zlú voľbu.

SO: A ak vykonáme správnu voľbu?

Saleclová: V tom prípade máme neprestajný pocit, že sa ešte niečo dokonca lepšie skrýva za rohom. Takže nikdy nie sme naozaj spokojní a neochotne sa pri niečom zdržiavame.

SO: „Nedovoľte rozhodovať bežným ľuďom. Nie sú dostatočne múdri.“ Tento argument používali autokrati stáročia. Myslíte, že mali pravdu?

Saleclová: Nie. Nekritizujem politickú či volebnú slobodu, ale kapitalistické zvrátenie tohto konceptu: ilúziu, že mám moc nad svojím vlastným životom.

SO: No ja tú moc mám. Môžem sa sám rozhodnúť, čo chcem, aj keď ma táto myšlienka stresuje.

Saleclová: Vôbec nie. Priateľ, ktorý je psychológom, mi raz povedal o jednej pacientke: žena s dobrým vzdelaním, dobrou prácou, domom a milujúcim manželom. „Vo svojom živote som spravila všetko správne,“ hovorila tá žena. „No stále nie som šťastná.“ Nikdy nerobila to, čo sama chcela, ale to, čo si myslela, že od nej chce spoločnosť.

SO: Takže by sme sa mali viac snažiť nasledovať naše osobné šťastie?

Saleclová: I to je ilúzia. Šťastie sa stalo prekážkou, voči ktorej sa pomeriavame. Svet je plný ženských magazínov, ktoré sa nám snažia povedať, čo nás urobí šťastnými. Je tu plno Facebookových statusovových updatov, ktoré nám hovoria, ako veľmi si iní ľudia užívajú svoje životy. Jestvujú dokonca indexy ohodnocujúce to, ako šťastné jednotlivé národy sú. „Buď šťastný“ sa stalo spoločenským imperatívom. Ak nie si, zlyhal si.

SO: No to motto tiež každému hovorí, že môžu vykonať svoje vlastné voľby. To dáva ľuďom väčšiu kontrolu nad ich životmi.

Saleclová: Áno, ale je to len sčasti pravda. Stále nedokážeme kontrolovať dôsledky toho, čo prinesú naše voľby. To je ďalší krok. Nielenže chceme slobodu voľby, chceme tiež garanciu, že čokoľvek si zvolíme, bude to to, čo sme si predstavovali.

SO: Prečo sa tak bojíme ísť s prúdom?

Saleclová: Pretože vždy, keď sa pre niečo rozhodneme, strácame niečo iné. Kúpa auta je dobrým príkladom. Veľa ľudí si nielenže pred kúpou auta číta hodnotenia, no robia to aj potom – aby sa uistili, že naozaj spravili tú správnu voľbu.

SO: Ak nemám nič na výber, pretože si nič nemôžem dovoliť, spraví ma to šťastnejším?

Saleclová: Paradoxne, nie. Jedným z najväčších výdobytkov kapitalizmu je, že dokonca i proletársky otrok sa cíti ako pán. Domnieva sa, že má moc zmeniť svoj život. Sme poháňaní ideológiou self-made mana: pracujeme viac, konzumujeme viac a napokon sa sami vyčerpávame. Dôsledkami sú vyhorenie, bulímia a iné choroby životného štýlu.

SO: Tak prečo so sebou zaobchádzame takto zle.

Saleclová: Už Sigmund Freud zistil, že nám utrpenie prináša potešenie – zvláštnym masochistickým spôsobom. Tyrania voľby zneužíva túto slabosť. Konzumentská kultúra nás vyčerpáva. Trpíme. Ničíme sa. A nemôžeme s tým prestať.

SO: No nie sme skutočnými obeťami. Napokon, vytvorili sme tento systém sami a pokiaľ budeme konzumovať, bude fungovať ďalej. Nakoniec, kapitalizmus iba odráža ľudský charakter.

Saleclová: To je pravda. Freud tiež povedal, že si vyberáme naše vlastné neurózy. Kapitalizmus je neurózou ľudstva.

SO: Sú iné spôsoby. V Londýne je reštaurácia, ktorá podáva len jeden chod a ľudia sa zoradzujú vonku, aby ho skúsili. A firma v Berlíne predáva tričká bez toho, aby ich najprv ukázala zákazníkovi.

Saleclová: To je šikovná marketingová stratégia. U detí môžete vidieť rovnakú vec. Ak sa ich v kine opýtate, čo chcú vidieť, budú pravdepodobne ohromené. Na druhej strane, keď krátko predtým poviete, „poďme si pozrieť Jamesa Bonda,“ pravdepodobne povedia, „nie, mami, čokoľvek, len nie toto.“ Ak niet hraníc, spravíme si svoje vlastné.

SO: Budeme niekedy naozaj slobodní?

Saleclová: Nie. No môžeme žiť spokojnejší život. Môžeme prijať, že naše rozhodnutia nie sú racionálne, že sme vždy podmienený spoločnosťou; že vždy niečo stratíme, keď si zvolíme niečo iné, a že nemôžeme skutočne kontrolovať dopady našich rozhodnutí.

Interview viedol Stefan Schultz

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára