pondelok, 13. januára 2014

Prečo zlyháva politika

GEORGE MONBIOT

Nič sa nezmení, ak sa nebudeme konfrontovať so skutočným zdrojom moci

Je dôvodom pre kolaps demokratickej voľby. Je zdrojom nášho rastúceho rozčarovania z politiky. Je veľkým nepomenovaným. Korporátna moc. Médiá sotva zašeptajú jej meno. Zúfalo chýba pri debatách v parlamente. Kým ju nepomenujeme a neskonfrontujeme sa s ňou, je politika stratou času.

Politická rola korporácií je všeobecne vykresľovaná cez lobistov snažiacich sa ovplyvniť politiku vlády. V skutočnosti patria do nej. Sú súčasťou víru moci vytvárajúcej politiku. Nečelia žiadnemu vážnemu odporu, ani od vlády či opozície, keďže ich záujmy boli vtkané do stavby všetkých troch hlavných strán.

Väčšina škandálov, ktoré nechávajú ľudí ohľadom politiky v zúfalstve, vyvstáva z tohto zdroja. Napríklad, v pondelok Guardian odhalil, že je vládny systém dotácií pre elektrárne na zemný plyn navrhnutý spoločnosťou ESB, ktorá sekunduje ministerstvu energetiky(1). Čomu sa venuje ESB? Ále, stavia elektrárne spaľujúce plyn.

V rovnaký deň sme sa dozvedeli, že vládny minister, Nick Boles, osobne uistil hazardnú spoločnosť Ladbrokes, že si nemusí robiť starosti o pokusy miestnych úradov zastaviť šírenie sa stávkových kancelárií(2). Tento nový zákon zabráni výborom zasiahnuť.

Minulý týždeň sme zistili, že zmluva súkromnej bezpečnostnej služby G4S na zabezpečenie deportačných centier pre prisťahovalcov sa rozšíri, a to napriek tomu, že sa mali všetky ďalšie obchody so štátom zastaviť dovtedy, kým sa nevyšetria obvinenia z podvodu(3). Každý týždeň zisťujeme, že systémové zlyhania zo strany vládnych dodávateľov nie sú prekážkou na získanie ďalšej práce, že prísľuby efektívnosti, vylepšení a hodnôt za peniaze poskytovaných outsourcingom a privatizáciou sa nedokázali dostaviť(4,5,6). Monitoring, ktorý mal dosiahnuť, aby boli tieto spoločnosti poctivé, je chaotický(7), pokuty nie sú takmer žiadne(8), odmeny úžasné, závratné, korumpujúce(9,10). Avšak, nič z toho vládu neodstrašuje. Od roku 2008 sa outsourcovanie verejných služieb zdvojnásobilo na 20 miliárd libier. Očakáva sa, že v roku 2015 vzrastie na 100 miliárd libier(11). Takáto politika sa dá vysvetliť len vtedy, keď spoznáte, kde v skutočnosti leží moc. Úlohou sebanenávidiaceho sa štátu je oddať sa veľkému biznisu. Takto vytvára ekonomiku colných staníc: systém korporátnych mýt, obsluhovaných spoločnosťami s účinnými monopolmi. 

Je sotva prekvapujúce, že zákon o lobistoch –momentálne zastavený snemovňou lordov- neposkytol takmer žiadnu kontrolu moci korporátnych lobistov, zatiaľ čo zviazal ruky charitám, ktoré ju kritizujú. No nie je to len tým, že ministri nie sú odrádzaní od bratríčkovania sa s vedením korporácií: teraz sú povinní tak robiť.

Vďaka inciatívy lorda Greena majú veľké spoločnosti ministerských „kamošov“, ktorí sa s nimi musia stretávať ak si to firmy vyžiadajú. Za prvých 18 mesiacov fungovania tejto osnovy bolo 698 takýchto stretnutí zvolaných korporáciami, ktoré by mali títo ministri regulovať(12). Mimochodom, lord Green je v súčasnosti vládnym ministrom obchodu. Predtým bol predsedom HSBC, a predsedal banke v čase keď prepierala veľké množstvá peňazí uliatych mexickými drogovými barónmi(13). Ministri, lobisti – je možné ich oddeliť?

Fakt, že sa korporátna moc sotva objavuje v koportánej tlači nie je vôbec prekvapujúci. Omnoho znepokojujúcejšie je vidieť tie médiá nevlastnené Rupertom Murdochom či lordom Rothermerom fungovať akoby to tak bolo.

Napríklad, päť dní v týždni začína program BBC správami z obchodu, kam sú pozývaní len insideri. V relácii Myšlienka dňa sa k nim pristupuje s ohľadom vyhradeným pre Boha. Je tu dokonca rubrika s názvom Piatkový šéf, kde sa dávajú zvyčajné pravidlá angažovanosti bokom a jeho reportéri sa plazia pred korporátnym idolom. Predstavte si tie protesty, ak by program Dnes mal sekciu s názvom Piatkový odborár alebo Piatkový kritik korporácií.

To je podľa mňa omnoho závažnejšie porušenie smerníc BBC než dávať výhradný vysielací čas jednej politickej strane, ale nie iným, keďže šéfovia sú tými ľuďmi disponujúcimi skutočnou mocou: inými slovami tí, ktorých má BBC najväčšiu povinnosť obťažovať. Prieskum vykonaný Cardiffskou školou žurnalizmu ukazuje, že predstavitelia biznisu dnes v správach BBC o 6-tej dostávajú 11% z vysielacieho času (to vzrástlo zo 7% v roku 2007), kým odborári dostávajú 0,6% (ktoré kleslo z 1,4%)(14). Vyváženosť? Nestrannosť? BBC každý deň zápasí so svojimi princípmi.

A kde, mimo Strany zelených, Plaid Cymru [strana za nezávislosť Walesu], zopár bezvýznamných Labouristov, je politická opozícia? Po článku, ktorý som napísal minulý týždeň o vážnej hrozbe parlamentnej suverenite a demokratickej voľbe(15), ktorú predstavuje transatlantický obchod a investičné partnerstvo, sa ma viacero korešpondentov opýtalo, aká bola reakcia zo strany Práce [Labour]. Je ľahké na to odpovedať: žiadna.

Blair a Brown vyčistili stranu od všetkých zvyškov opozície voči korporáciám a ľuďom, ktorí ich vedú. Presne o tom bola New Labour [obdobie labouristickej strany od polovice 90-tych po začiatok miléniových rokov]. Opoziční poslanci dnes nemo zízajú na to, ako sa ich moc odovzdáva systému offshoreových arbitrážnych skupín vedených korporátnymi právnikmi.

Od Blairových pogromov funguje parlament do veľkej miery ako Kongres v USA: bábka na ľavej ruke sa dohaduje s bábkou na pravej ruke, no žiadna strana sa neotočí, aby čelila korporátnemu kapitálu, ktorý kontroluje takmer všetku našu politiku. To je dôvod prečo tvrdenie, že parlamentná demokracia scvrkla na domýšľavú frašku, tak silno rezonovalo počas uplynulých štrnástich dní.

Neobviňujem ľudí, že zanevreli na politiku. Ja som to ešte nevzdal, no je pre mňa stále ťažšie vysvetľovať prečo. Keď zväzok štátu a korporácie obišiel demokraciu a spravil z hlasovacieho procesu výsmech, ak nezreformovaný systém politického sponzorstva zabezpečuje to, že strany môžu byť kúpované a predávané, ak politici troch hlavných strán stoja a sledujú ako sa verejné služby rozdeľujú špinavým klikám privatizérov, čo ostalo zo systému, ktorý nás povzbudzuje k participácii?


Odkazy:

1. http://www.theguardian.com/environment/2013/nov/10/gas-industry-employee-energy-policy

2. http://www.theguardian.com/society/2013/nov/10/planning-law-changes-help-bookmakers-minister

3. http://www.theguardian.com/business/2013/nov/08/g4s-expand-contract-freeze-government-work

4. http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/aug/05/privatisation-public-service-users-bill

5. http://www.telegraph.co.uk/news/politics/9742685/Total-chaos-after-pet-dog-counted-on-translators-database.html

6. http://www.theguardian.com/society/2013/jul/22/disabled-benefits-claimants-test-atos

7. http://www.theguardian.com/society/2013/nov/07/government-outsourcing-problems-g4s-serco-a4e

8. http://www.theguardian.com/public-leaders-network/2013/jul/17/ifg-government-outsourcing-privatisation-skills

9. http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/jan/09/financial-transparency-privatised-nhs

10. http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/nov/04/rail-privatisation-train-operators-profit

11. http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/feb/07/public-sector-outsourcing-shadow-state

12. http://www.theguardian.com/politics/2013/jan/18/buddy-scheme-multinationals-access-ministers

13. http://www.theguardian.com/business/2012/jul/24/lord-green-hsbc-scandal

14. http://downloads.bbc.co.uk/bbctrust/assets/files/pdf/our_work/breadth_opinion/content_analysis.pdf

15.http://www.theguardian.com/commentisfree/2013/nov/04/us-trade-deal-full-frontal-assault-on-democracy


Zdroj: http://www.monbiot.com/2013/11/11/why-politics-fails/

1 komentár:

  1. ...politika nezlihava, prave naopak - politika je na to.
    jBSt

    OdpovedaťOdstrániť