štvrtok, 13. februára 2014

Invázia imigrantov, ktorá sa nikdy neudiala

ALEX ANDREOU | The Guardian

Žiadne špeciálne lety, prázdne sedadlá – žiadni utekajúci Bulhari a Rumuni, čo svedčí o tom, čím pravicová hystéria bola


V stredu [1.1.] sa Lutonské letisko stalo veľkým politickým hadrónovým urýchľovačom, kde rétorika strachu posledných niekoľko mesiacov ohľadom prisťahovalcov narazila na nabité častice tvrdej reality. V dôsledku toho sa odhalilo mešťanstvo predsedu Výboru pre domáce záležitosti Keitha Vaza a konzervatívneho poslanca Marka Reckless čakajúcich pred bránou príletov, asi ako tých nešťastných vodičov limuzín čakajúci pri zlom terminále, držiac tabuľku s nápisom „Pán niečo-escu“.

Nepokon niekoho našli. Ukázalo sa, že Viktor Spirescu si sem neprišiel pre podporu, žobrať, kradnúť, dať si spraviť drahú operáciu srdca, mať šesť detí, dostať štátny byt a zavraždiť kráľovnú. Prišiel sem umývať autá, platiť dane a následne sa s ušetrenými peniazmi vrátiť domov, aby si opravil dom.

A tiež nešlo len o čistú náhodu. Údaje o preprave ukazujú, že z Rumunska či Bulharska neboli naplánované žiadne extra lety či autobusy, a za prvé tri mesiace roka sa v porovnaní s rokom 2013 znížili dopredu rezervované lety, pričom bolo za nízku cenu len 135 libier dostupných dostatok sedadiel.

Názov “Prázdninová invázia, ktorá sa nikdy neudiala” zneje ako špeciálny diel science-fiction série Doktora Who. No opäť, vždy to bola fikcia. Fikcia, že je možné mať dohodu s inými krajinami, medzi ktorými si vyberáme a miešame ich bez následkov pre medzinárodný obchod alebo milióny Angličanov žijúcich mimo Anglicka. Fikcia, že krajina môže byť efektívnejším hráčom na globálnom poli tým, že sa stane izolovanou a xenofóbickou. Tá zákerná fikcia, že to, čo stojí medzi nami a prosperitou bol hypotetický Bulhar.

Nepochybne sa bude tvrdiť, že tieto opatrenia, ku ktorým sa pristúpilo o jedenástej hodine, aby sa zabránilo prisťahovalectvu, fungovali; napriek tomu, že rozum radí, že väčšina ľudí si takýto vážny životný krok plánuje viac ako mesiac dopredu, čo bolo v dobe, keď sa vláda začínala odpájať od Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (Ukip). Niet divu, že bulvár, ktorý rád napáda migrantov, odhalí práve toho jednotlivca, ktorý sem prišiel kvôli podpore a spraví z neho titulok na prvej strane. Nigel Farage sa bude bezpochyby držať nejakých falošných štatistík, že 60% všetkých lúpeží na dedinskej pošte medzi 65 a 72 štvorcovým metrom za slnečného dňa spáchal niekto, koho meno končí na –ov, potom to spropaguje na programoch BBC, ktorá tomuto nezmyslu ochotne poskytne pódium.

Faktom však ostáva, že toto ráno sa Briti zobudili a na svojej prednej zahrádke nenašli byvakovať bulharskú rodinu; že im prácu nevzal žiaden prešibaný Rumun, ktorý nehovorí anglicky; že boli úplne, zbytočne, cynicky vmanipulovaní do paniky. Dúfajme, že sa prebudia, aby pochopili, že imigrácia je vhodným odvrátením pozornosti, ktorej môžu zabrániť, aby im nezahmlievala pohľad.

Tým pár ľuďom, ktorí prišli a naďalej pritekajú, ako pán Spirescu, vravím „vitajte“. Riziko, ktoré si migranti volia tak, že svoje životy úplne vyvracajú z koreňov, vynaliezavosť, ktorú preukazujú, aby začali odznova, duchaplnosť, potrebnú na zdolanie úplne neznámeho a nepriateľského prostredia, číra túžba byť tu, sú práve tým, čoho táto krajina potrebuje viac.

Zdroj: http://www.theguardian.com/commentisfree/2014/jan/02/immigration-invasion-bulgarians-romanians-uk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára